Vyskúšali sme si údajne mystickú atmosféru tohto miesta na vlastnej koži.
Máme na Slovensku pyramídu a k tomu ešte aj so záhadnými liečivými účinkami? Podľa niektorých poverčivých ľudí áno. Označujú tak jeden z troch kopcov nachádzajúcich sa na východnom Slovensku nad obcou Markušovce.
Pyramída Markušovce, zvaná aj Kóta Zulu 664, sa počas posledných rokov stala magnetom pre mnohých hľadačov záhad. Okrem tvaru kopca ich fascinuje najmä desaťročia stará prieskumná štôlňa, ktorá sa nachádza v útrobách vrchu.
Toto miesto spopularizoval český konšpirátor Jiří Matějka, keď pred niekoľkými rokmi vyhlásil, že štôlňa je nabitá extrémne vysokými hodnotami záporných iónov, ktoré sú prospešné pre ľudský organizmus.
Miesto sme sa rozhodli navštíviť aj my, aby sme zistili, či sú Matějkove teórie aspoň sčasti pravdivé. Problematiku nám pritom priblížil vyštudovaný fyzik a geológ Ladislav Gagyi, ktorý vie, ako „pyramída“ vznikla a prečo v tamojšej štôlni Jiří Matějka nameral také zarážajúce hodnoty.
- Čo sa nachádzalo v lokalite spomínanej „pyramídy“ v minulosti.
- Ako sa nám podarilo nájsť tajomnú štôlňu a vojsť do nej.
- Prečo sme zostali v podzemí vydesení.
- Ako táto „pyramída“ s podzemnými šachtami vznikla.
- Či je prieskumná štôlňa naozaj prospešná zdraviu.
Vrchy nasiaknuté ortuťou
Niekoľko stoviek metrov od obce Markušovce sa v minulosti nachádzala obec Olšo. Tú však štát nariadil vysťahovať, keďže ľudí ohrozovali toxické látky z banských prevádzok a odkaliska. V lokalite bol počas komunizmu priemyselný park, kde sa vyrábala ortuť, a ťažili tam aj siderit, barit a rôzne minerály.
Keď sme prišli na miesto, týčili sa pred nami tri vrchy, ktoré naozaj pripomínali pyramídy. Keďže sme rátali s tým, že nájsť vchod do tunela nachádzajúci sa uprostred hory bude komplikované, o pomoc sme poprosili rodáka z neďalekej obce Rudňany 74-ročného Petra.
Keď sme dorazili, bol prekvapený, že celý vrch je posiaty na pohľad zdravou zeleňou. „Pamätám si, že to tu všetko bolo holé. Ťažba toxickej ortuti sa podpísala na prírode. Svojho času to tu vyzeralo naozaj ako pyramídy,“ povedal nám. Ťažba a výroba ortuti sa skončila v 90. rokoch, po páde komunistického režimu.
Ukrytý tunel
Auto sme nechali zaparkované v priestoroch bývalého priemyselného parku. Po prekročení mohutnej železnej brány sme sa ocitli na turistickom cyklochodníku, ktorý lemuje vrchy v tvare pyramídy.
Kým sme stúpali k tunelu, naľavo od nás sa rozprestierali rôzne opustené priemyselné budovy, ktoré sa využívali počas niekdajšej ťažby.
Ešte v roku 2019 chodili po tejto cestičke stovky nadšencov, ktorí si chceli vyskúšať údajnú liečivú energiu tunela v pyramíde. Jiří Matějka, ktorý miesto spopularizoval, totiž tvrdil, že tu zmeral maximálnu zmerateľnú hranicu – dva milióny záporných iónov na centimeter kubický. Podľa jeho slov majú záporné ióny veľmi priaznivé účinky na ľudské zdravie.
Argumentoval aj nepresným porovnaním, podľa ktorého je v kanceláriách 70, v lesoch 2 000 a v jaskyniach približne 20 000 záporných iónov na centimeter kubický. Práve týmito teóriami vzbudil ošiaľ týkajúci sa tohto miesta. Aby toho nebolo málo, šíril informáciu, že nejde o hocijaký vrch, ale o pyramidálnu stavbu vytvorenú „rukami našich predkov“.
Po približne pätnástich minútach chôdze sme sa ocitli na rázcestí, pričom jedna z ciest – tá, ktorá viedla k tunelu – bola najstrmšia. Najprv sme ju prehliadli, a tak sa nám výlet po Kóte Zulu 664 predĺžil. Keď sme však vrátili a vybrali sa už správne, pri „iónovom tuneli“ sme boli čo nevidieť.
Celou cestou nás pritom tabule upozorňovali, že chôdza mimo chodníka je zakázaná, keďže chodník ohraničuje dobývací priestor Markušovce. K tunelu zámerne nevedie žiadne značenie a je dosť ukrytý medzi stromami. Keby sme nemali spoločnosť, ktorá terén ako-tak poznala, hľadali by sme ho veľmi ťažko.
Pozor, padá!
Podzemnú štôlňu vyrazili v rámci geologického prieskumu v roku 1976. Ešte donedávna tam chodili hľadači záhad a ľudia túžiaci po „zázračnom“ uzdravení. Dnes je pre bežnú verejnosť tunel uzavretý. Ťažiarenská spoločnosť VSK Mineral, s. r. o., nám však dala povolenie vojsť dnu a spraviť si zábery.
Keď sme otvorili železnú bránu, naskytol sa nám pohľad do temnej štôlne. „Tam by som nešiel, veď to vôbec nie je spevnené,“ povedal zhrozene náš sprievodca Peter. Napriek tomu, že štôlňa pôsobila nestabilne, kvôli fotkám sme to riskli a vošli sme dnu.
Keď sme vchádzali, z hĺbky tunela sa ozývalo kvapkanie a nepríjemný piskot netopierov. Na zemi sa popri nespevnených vápencových stenách povaľovali pozostatky drevených trámov, ktoré v minulosti zabezpečovali pracovníkom aspoň ako-takú bezpečnosť. Vápencové steny boli vlhké a zo stropu vrtu kvapkala voda.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako sme sa v štôlni cítili.
- Prečo je tam nebezpečné chodiť.
- Prečo sme zostali v podzemí vydesení.
- Ako vznikla táto „pyramída“ s podzemnými šachtami.
- Či je prieskumná štôlňa naozaj prospešná zdraviu.