Samostatné pokračovanie dnes už kultovej animovano-hranej komédie Space Jam z roku 1996 dopadlo pomerne rozpačito.
Zabudni na legendu tímu Chicago Bulls Michaela Jordana, ktorý bol hlavnou hviezdou pôvodného filmu Joea Pytku z deväťdesiatych rokov. Každá generácia má svoju basketbalovú ikonu a tou súčasnou je určite tridsaťšesťročný, vyše dva metre vysoký LeBron James z Los Angeles Lakers, prezývaný aj King James.
Práve on kraľuje v novinke režiséra Malcolma D. Leeho s názvom Space Jam Nová legenda z dielne spoločnosti Warner Bros a hrá sám seba. Budeš si na ňu môcť zájsť do kina už od 15. júla. Ak si milovníkom basketbalu, aktívne sleduješ NBA a práve LeBron James je tvoj najväčší vzor, pravdepodobne budeš z tohto nového blockbusteru nadšený.
O niečo horšie to bude, ak k týmto veciam nemáš príliš vzťah, a ešte horšie, ak si náročnejší divák hľadajúci vo filmoch niečo viac než len priamočiaru zábavu.
Po stopách jednotky
Ak totiž spadáš do poslednej spomenutej kategórie, je možné, že budeš často krútiť hlavou nad dosť zlými a umelými hereckými výkonmi (koniec koncov, je vidno, že LeBron je primárne basketbalista, nie herec) alebo budeš z kina odchádzať unavený, znudený, najmä vzhľadom na prepálenú minutáž plnú zbytočných, nefunkčných a málo vtipných scén.
Space Jam Nová legenda pôsobí skôr ako reboot než pokračovanie. Ide o takmer rovnaký koncept ako v prípade prvého Space Jamu s veľmi podobnou scenáristickou výstavbou (od predstavenia zloducha cez problémy hlavnej postavy až po finálny zápas). Fascinujúce na tom je, že práve na scenári pracovalo až šesť ľudí: Juel Taylor, Tony Rettenmaier, Terence Nance, Keenan Coogler, Sev Ohanian, Jesse Gordon.
Otec vs. syn
Pár zmien v rámci príbehu sa však predsa len vydarilo. Zameranie tu je najmä na vzťah medzi LeBronom a jeho synom Domom (Cedric Joe). Zatiaľ čo LeBron by chcel mať zo syna svoju napodobeninu a najlepšieho basketbalistu všetkých čias, mladého Doma viac než hádzať na kôš baví tvorba vlastnej basketbalovej videohry, čo otec príliš nechápe.