Išlo o dve identické kamery na nahrávanie 3D videa, ktoré sa dalo na mobile rovno v 3D aj pozrieť – aj bez 3D okuliarov. Bol to teda predchodca dnešného štandardu, keď mobil s jednou kamerou už začína byť raritou. Experiment priniesol pozornosť médií a fanúšikov, ale predajný hit z toho nebol. Rovnako ako 3D televízory. Ale pamätáme si, že minimálne zážitok na pár minút to bol veľký. Párty trik však nestačí.

Ďalším pamätihodným kúskom bol LG Nexus 4 z roku 2012. LG bol etablovaný výrobca displejov, ktoré dodával pre rôzne značky. Ale Google sa rozhodol, že pre ich referenčný mobil Nexus, na ktorom ukazovali všetky nové funkcie systému Android, vyrobí LG úplne všetko. V danom čase patril medzi najobľúbenejšie androidové mobily nie iba pre kvalitnú konštrukciu a veľmi stabilný čistý Android. Google prekvapil aj pomerne nízkou cenou – okolo 380 eur. Po príchode na slovenský trh to síce bolo o stovku viac, ale aj tak to bol mobil, ktorý sme takmer rok používali ako vzor pre ostatné testované smartfóny.

Experimentálny duch LG sa znova ukázal v roku 2013, keď mal premiéru LG G Flex. Prvý mobil s ohnutým Oled displejom, navyše s gigantickou 6-palcovou uhlopriečkou. G Flex nemal ohnutý len displej – bol ohnutý celý, teda aj komponenty a batéria museli byť na to prispôsobené. Podľa výrobcu tak prirodzenejšie kopíroval krivky ľudského tela pri nosení alebo telefonovaní, čo vlastne dáva zmysel.

Aby to nestačilo, G Flex bol navyše prvý smartfón, ktorý mal zadný kryt zo „samoliečiaceho“ materiálu. Špeciálny plast sa po čase vedel sám zbaviť škrabancov. Na tie časy to bol ozaj unikát. A hoci o rok prišla ešte vylepšená druhá generácia, predajný hit to znova nebol. Možno aj vzhľadom na cenu 730 eur, čo bola takmer rovnaká suma, za akú sa v tom roku začal predávať iPhone 6 Plus.  

S konzervatívnejším radom LG G však kórejská firma trafila do čierneho. Ich zlatá éra prišla s LG G2 z roku 2013. Výborne vybavený smartfón bol prvý na svete, čo prišiel s funkciou prebudenia displeja po poťukaní po ňom. Dnes je to štandard pri všetkých značkách. Vďaka hlavnému vypínaču a ovládaniu hlasitosti na zadnom kryte mohol byť rám okolo displeja rekordne tenký. Ovládanie hlasitosti ukazovákom, nie palcom, sa nám zdalo praktické.

Jeho nasledovník LG G3 zas ako prvý prišiel s jemným QHD (2 560 x 1 440) displejom v mobiloch alebo s infračerveným „laserovým“ zaostrovaním fotoaparátu. Elegantný a funkciami nabitý model bol vtedy najsilnejším konkurentom čerstvo predstaveného Samsungu Galaxy S5. Za prvý rok sa vo svete predalo viac ako 10 miliónov kusov LG G3.

Tak ako ostatné značky aj LG G séria pokračovala v zlepšovaní. Ale pri LG G5 v roku 2016 už upustili uzdu fantázii úplne. Dalo by sa povedať, že išlo o jediný modulárny mobil, ktorý sa u nás predával. Navonok to bola klasická vlajková loď LG. Lenže spodná hrana sa dala otvoriť a potom sa tam mohli zasúvať doplnky nazvané Friends. Ako zásobník do pištole si mohol pripojiť externú batériu alebo iný fotoaparát.

Znova – na prvý pohľad super nápad a konečne niekto, kto sa snaží o inovácie. Ale v konečnom dôsledku to človek až tak často nepoužíval a komerčný úspech sa opäť nedostavil. Navyše nakúpené príslušenstvo už nebolo kompatibilné s LG G6 vydaným o rok neskôr.

LG G5 však priniesol niečo, čo dnes používa už každý. Bol to prvý smartfón s ultraširokouhlým objektívom kamery. Nemal síce automatické zaostrovanie, ale ukázal nový pohľad na fotografovanie. Doslova. Apple či Samsung sa pridali až o dva-tri roky neskôr.

Nasledujúci LG G6 bol znova dobre vybavenou vlajkovou loďou za prijateľnú cenu a prvým mobilom, ktorý začal éru ultraširokouhlých displejov s pomerom strán 18 : 9 a viac. Dá sa však považovať za začiatok konca. Zo siedmeho miesta v globálnom trhovom podiele so 4 percentami sa prepadli na 2 percentá.

Nepomohli ani ďalšie experimenty, ako napríklad model LG G8X ThinQ Dual Screen z roku 2019, ktorý sám osebe bol papierovo vybavený všetkým, čo v tom čase bolo dostupné. Ako prezrádza názov, vybavený bol aj druhým displejom a systém bol upravený tak, aby sa dali využiť pri hraní alebo prezeraní videí.

LG znova získalo body za snahu, ale veľký a drahý mobil jednoducho nemal šancu preraziť medzi štandardnými vlajkovými loďami tých čias.

To isté platí aj o poslednom výkriku – LG Wing, ktorý bol predstavený len minulú jeseň. Áno, na prvý pohľad to bol futuristický mobil s otočným displejom, pod ktorým bola druhá obrazovka. Navyše to celé vyzeralo aj pomerne prakticky. Napríklad pri hraní hry bola na druhom displeji mapa alebo pri písaní e-mailov sa na druhom displeji zobrazila klávesnica.

Žiaľ, LG doplatilo na svoju stratégiu stále skúšať všetko možné a čakať, čo z toho sa uchytí. Občas sa aj niečo podarilo, lenže nedržali sa toho. Stále skúšali ohúriť. Okrem iného to znamenalo, že zákazník sa v ich ponuke strácal, neustále museli meniť výrobné aj marketingové postupy a navyše neprišli s atraktívnou strednou a nízkou triedou, ktoré sa v prípade každej značky predávajú v najväčších počtoch.

Takto sa končí spanilá jazda kórejského nadšenca, odvážneho vynálezcu, ktorý navždy ostane v pamäti ako inovátor bez obchodného ducha. Priniesol nám kopec zaujímavých mobilov a konkurenciu inšpiroval k zmenám, ktoré trvajú doteraz. Nezvládol sa však prispôsobiť obdobiu, keď hlavne dravci z Číny v podobe Xiaomi preberajú kontrolu nad prianiami používateľov. Trh smartfónov bude od júna o čosi nudnejší.