Znásilňovanie je v táboroch zrejme systematické. Čína akékoľvek obvinenia odmieta a naďalej tvrdí, že ide o vzdelávacie centrum, práva menšín vraj rešpektuje.
Najnovšia výpoveď bývalej väzenkyne z čínskeho koncentračného tábora hovorí o systematickom a cielenom znásilňovaní. Ide o skupinové znásilnenia s využitím elektrošokov, ktoré okrem sexu samotného zahŕňajú aj extrémne násilie. Podľa preživšej, pani Tursunay Ziawudun, je cieľom Ujgurky v tábore úplne zničiť. A nielen ich. Mrazivú výpoveď podala pre britskú BBC z bezpečia svojho nového domova v USA. V tábore strávila deväť dlhých mesiacov.
Women in #China's so-called "re-education" camps for #Uighurs have been systematically raped, sexually abused, and tortured.
— JammuKashmir5 (@JammuKashmir5) February 3, 2021
"The men always wore masks," #TursunayZiawudun, a victim of the abuse said, even though there was no pandemic then. pic.twitter.com/ZBzfBil48c
Utláčanie menšín
Xinjiang na severozápade Číny je domovom asi jedenástich miliónov Ujgurov, ako aj ďalších moslimských skupín, ktoré dlhodobo čelia tvrdým represiám zo strany komunistickej vlády prezidenta Si Ťin-pchinga.
Podľa americkej vládnej agentúry už približne milión Ujgurov zadržali a odvliekli do koncentračných táborov po celej provincii, píše New York Times. Ide o širokú sieť prepojených táborov, v ktorých väzni zažívajú fyzické aj sexuálne zneužívanie, mučenie, sú vystavení hladu a nedostatku spánku či ukrutným podmienkam, nechýbajú fyzické tresty a verejné ponižovanie.
Mnohí z nich v táboroch zomierajú, niekedy aj na zanedbanú lekársku starostlivosť. Dochádza tam aj k nechcenej sterilizácii. V táboroch, ktoré sú z veľkej časti prevýchovné, sa musia vzdať vierovyznania, študovať čínsku ústavu alebo aj vyhlásiť, že milujú štát a komunistickú stranu, napísal pre Denník N sinológ Martin Slobodník.
Výpoveď, z ktorej behá mráz po chrbte
BBC sa podarilo získať vzácnu výpoveď ženy, ktorá v jednom z táborov strávila deväť mesiacov. Okrem iného hovorí aj o systematickom znásilňovaní žien. Tie v noci odvlečú z cely do miestnosti, kde nie sú kamery, a zvyčajne dvaja či viacerí muži si ju privlastnia, znásilnia ju a mučia. „Toto je možno tá najnezabudnuteľnejšia jazva na mne, navždy. Ani nechcem, aby tieto slová vyšli z mojich úst,“ vraví Tursunay Ziawudun.
Ženy vraj z ciel berú každú noc, ona si to musela prežiť trikrát. Zakaždým ju zneužili dvaja či traja muži. Aj keď sa neskôr dostala do Kazachstanu, kde žije jej manžel, bála sa o tejto skúsenosti hovoriť zo strachu, že ak by ju poslali späť do Číny, čakal by ju tvrdý trest. Na náročné mesiace v tábore sa pre médiá rozhodla rozpamätať až v USA, kde teraz žije a žiada o povolenie zostať.
V tábore jej vzali šperky, zakázali jej nosiť dlhé šaty (jeden z mnohých zakázaných symbolov náboženstva), nútili ju učiť sa čínske texty naspamäť a zúčastňovať sa „vzdelávania“. Žila v malej cele s 13 ďalšími ženami, bola hladná, unavená a po brutálnej bitke a kopancoch do brucha aj zranená. Pre toto zranenie jej neskôr v USA museli vyoperovať maternicu, už nikdy nebude môcť mať vlastné deti.
Women in #China's "re-education" camps for #Uyghurs have been systematically raped, sexually abused, and tortured, according to detailed accounts obtained by the BBC.
— International Observatory of Human Rights (@observatoryihr) February 4, 2021
Tursunay Ziawudun spent 9 months inside China's internment camps. #SaveUyghursInChinahttps://t.co/jVMYxCHROe pic.twitter.com/pMPworodI5
Niekedy v máji 2018 ju vzali prvýkrát. Ešte bola zranená po kopancoch do brucha, krvácala, no strážnici len reagovali, že je normálne, ak ženy krvácajú. Vzali ju spolu s jednou spolubývajúcou, odvliekli ich do samostatných miestností. Čakal na ňu Číňan s maskou na tvári. „Hneď, ako vošla do miestnosti, začala vrieskať. Neviem, ako vám to mám vysvetliť, myslela som, že ju mučia. Nikdy mi nenapadlo, že by ju znásilňovali,“ opísala chvíle, ktoré si prežila jej spolubývajúca. Len chvíľu na to ju vzali do inej miestnosti.
Vyzliekli ju do pol pása a spútali jej ruky za hlavou. Tieto činnosti, spolu s upratovaním a umývaním žien potom, čo muži odídu, robili iné väzenkyne, tiež z donútenia. Z tábora tiež odchádzajú (ak vôbec odídu) s traumou.
„Mali elektrickú paličku. Nevedela som, čo to je. Vtlačili to do mojich intímnych partií a mučili ma elektrošokmi,“ hovorí medzi vzlykmi 42-ročná žena. Prvá noc plná mučenia však napokon skončila, pretože žena, ktorá ju vyzliekla a mala ju neskôr osprchovať, znovu zasiahla a argumentovala zdravotným stavom.
Tursunay Ziawudun: “They had an electric stick, I didn't know what it was, it was pushed inside my private parts and I was tormented with electric shocks." pic.twitter.com/88lkysbiy5
— Munazza Anwaar (@munazzaanwaar) February 3, 2021
Jej spolubývajúca sa do cely vrátila asi o hodinu neskôr. Bola dobitá a chodila ako v tranze, len sedela a pozerala do prázdna. Podľa Ziawudun mnohí prídu v tábore o rozum. Podľa výpovedí ďalších svedkov to vyzerá, že znásilňovanie využívajú systematicky, ničia tým psychiku žien, oslabujú ich spoluprácu. Ľudí v tábore aj za najmenšie prešľapy trestajú odňatím jedla či fyzickými trestami. O zaobchádzaní musia vedieť aj na najvyšších miestach, no nič s tým nerobia a popierajú to.
Ziawudun znásilnili ešte dvakrát. Vraví, že nejde len o samotný sex – dohrýzli ju po celom tele, správali sa k nej ako k zvieraťu.
Vraj ide len o vzdelávanie
V súvislosti so stále väčším počtom správ od preživších, bývalých väzňov, ale aj bývalých učiteľov či strážnikov z táborov, stúpla aj vlna kritiky voči Číne. Vláda Spojených štátov amerických ako prvá krajina obvinila Čínu z páchania genocídy a neľudskosti. O existencii táborov a ich raste svedčia aj satelitné snímky.
Peking porušovanie ľudských práv v oblasti opakovane popiera, odmieta aj samotnú existenciu táborov. Ide vraj o re-edukačné tábory zamerané na odstránenie chudoby a hrozieb terorizmu. Ľudia sa vraj po absolvovaní rekvalifikácie zapoja späť do života. Tieto tvrdenia čínskych úradníkov však nie je možné potvrdiť, krajina totiž nepovolila návštevy zahraničných diplomatov, neziskoviek ani novinárov.
Ziawudun sa z tábora napokon dostala v decembri 2018 s ďalšími, ktorí mali partnerov z Kazachstane. Dodnes nechápe, prečo sa politika tábora zmenila a týchto ľudí prepustili. No podľa jej slov o nejakom návrate k normálnemu životu nemôže byť reč. „Hovoria, že ľudí prepúšťajú, ale podľa mňa každý, kto odíde z tábora, už skončil. Ich cieľom je každého zničiť, a všetci to vedia.“
