V období druhej svetovej vojny na území Slovenska pôsobili agenti zahraničných tajných služieb. V MI9 pracovala aj Slovenka, ktorá väčšinu života prežila v Banskej Bystrici.
„Agentom okrem iného prideľovali aj sabotážne úlohy, ktorých cieľom bolo poškodzovať hospodárstvo a priemysel, ktorý v danej dobe fungoval v prospech nacistov. Niektoré úlohy sa označovali aj za teroristické, medzi ktoré patrí známa operácia Anthropoid s Jánom Kubišom a Jozefom Gabčíkom. Jej cieľom bolo spáchať atentát na Reinharda Heydricha, čo sa aj podarilo,“ povedal nám v rozhovore historik Martin Posch.
Spolu s ďalšími autormi v roku 2020 napísal knihu Tisovi poza chrbát, v ktorej sa zamerali na odpor proti ľudáckemu režimu. V rozhovore nám prezradil aké úlohy mali agenti vysielaní na územie Slovenského štátu, ako postupovali po výsadku na území nepriateľa, a ktorá Slovenka pracovala pre tajnú britskú službu MI9.
Ďalej nám objasnil, akým spôsobom sa prejavoval odpor proti Slovenskému štátu, či už netradičnou formou hádzania búst Jozefa Tisa a Andreja Hlinku do záchodov a latrín, alebo organizovaným povstaním.
- Ako ľudáci potrestali profesora a študenta, ktorí vraj hodili do záchoda bustu Jozefa Tisa a Andreja Hlinku
- Ako sa židovská Slovenka dostala k práci pre tajnú službu MI9
- V čom spočíval jej výcvik, ktorý sa prirovnáva k Jamesovi Bondovi
- Aký bol postup agentov po vysadení na území nepriateľa
- Čo by sa s nami stalo, keby Adolf Hitler vyhral vojnu
V knihe Tisovi poza chrbát ma zaujala bizarná príhoda z gymnázia v Zlatých Moravciach z roku 1941, na ktorom niekto hodil do záchoda bustu Andreja Hlinku a neskôr aj Jozefa Tisa. Na stenu pritom napísal „To je on, čo nás zapredal Nemcom“. Bola takáto forma protestu bežná?
Formy protestov boli rôzne a pri písaní knihy každý z autorov narazil na špecifické formy odboja voči ľudáckemu režimu. Kapitole s bustou sa venovala Katarína Zavacká a v knihe spomína, že to nebola ojedinelá záležitosť. Dokonca v istom prípade skončila jedna z búst aj v latríne.
Ako potrestali páchateľov?
Na školu boli privolané bezpečnostné zložky a podozrenie padlo na profesora katolíckeho náboženstva. Podľa vyšetrovania mal profesor na hodenie busty do toalety naviesť jedného zo študentov. Táto udalosť sa stala 2. decembra a už 10 dní na to profesora i študenta umiestnili do koncentračného tábora v Ilave.
Dnes by sme mohli povedať, že by išlo o akési previnenie sa proti školskému poriadku. V normálnom režime by v prípade odhalenia páchateľa došlo maximálne k pokarhaniu alebo by žiakovi napríklad zhoršili známku zo správania. Dobová reakcia však bola značne odlišná. Aj tento incident ukazuje, ako sa ľudácky režim vedel postaviť ku akejkoľvek kritike.
14. marca 1939 vznikol Slovenský štát. Kedy sa prvýkrát začal prejavovať miestny odboj?
Hlavný moment začiatku odboja začal po rozbití Čekoslovenska. Ale ak môžem, tú otázku by som trochu otočil na perzekúcie od ľudáckych predstaviteľov. Pretože nemôžeme ignorovať udalosti, ktoré sa uskutočnili od prijatia Mníchovskej dohody zo septembra 1938. Vtedy sa vyhlásením slovenskej autonómie dostáva k moci Hlinkova slovenská ľudová strana, ktorá si prisvojila, že je hlasom celého národa, čo ale nebola pravda.
Takže nemali podporu väčšiny obyvateľov?
Ich strana si vedela na Slovensku získať okolo 30 % hlasov. Rozhodne teda nebola hlasom všetkých a svedčí o tom aj skutočnosť, že takmer ihneď zaútočili na ostatné politické strany. Niektoré z nich zakázali a iné donútili vstúpiť do takzvanej Strany slovenskej národnej jednoty. Už vtedy bolo jasne viditeľné, že sa ľudáci snažia čo najviac osekať demokratické prvky Československej republiky.
Na jeseň v roku 1938 vidíme prvé zásahy proti občianskej spoločnosti. Napríklad v novembri 1938 sme z iniciatívy ľudákov deportovali časť židovskej populácie na odstúpené územia po Viedenskej arbitráži. Započítajme k tomu rozpustenie spolkov, zhabávanie ich majetku či voľby, ktoré sa uskutočňujú za prítomnosti Hlinkových gárd. V priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov vidno jasný prechod z demokracie k autoritatívnemu režimu.
Ako v čase Slovenského štátu vnímali Slováci osobu Jozefa Tisa?
Na to nemáme presné štatistiky. Ľudácky režim ale dlhodobo operoval s tvrdením, že ide o vyvrcholenie 1000-ročnej snahy o vytvorenie vlastného štátu, čo ale nebola pravda. Išlo len o propagandistický balast. Dobová realita bola odlišná. Ešte aj 14. marca 1939 máme vyhlásenie bývalých príslušníkov československých légií, ktorí vyzývali Slovenský snem, aby zostali verný ČSR.
Podľa spomienok niektorých predstaviteľov snemu vieme, že nie všetci oplývali nadšením a naopak mali obavy. Ako som už spomenul, autonomistický blok, ktorý chcel samostatné Slovensko, získaval okolo 30 %. Takže sa nedá povedať, že by široká populácia podporovala Jozefa Tisa a myšlienku na odtrhnutie od Československa. To, že sa tak stalo, je dôsledkom značného tlaku nemeckej diplomacie a nie snáh slovenských politikov.
Ste odborníkom na špeciálne výsadky na území Československa z čias druhej svetovej vojny. Povedzme, že sa agentom pracujúcim pre zahraničné služby výsadok podaril. Aký bol ich ďalší postup?
Agenti disponovali takzvanými záchytnými adresami. Na nich sa mali nachádzať ľudia, ktorí by ich nakontaktovali na predstaviteľov domáceho odboja. Každý z výsadkov mal však svoje špecifické ciele.
Aké úlohy vykonávali?
Ich činnosť bola dosť rozmanitá a jednotlivé úlohy im pri plánovaní operácií prideľovali spravodajskí dôstojníci. Napríklad mohli mať určené spravodajské úlohy, ktorých cieľom bolo získavať informácie o situácii v Protektoráte Čechy a Morava alebo na území Slovenského štátu.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Aké úlohy plnili na území vtedajšieho Československa agenti zahraničných tajných služieb
- V čom mali ženské agentky z MI9 výhodu oproti mužom
- Ako sa vojak Slovenského štátu pridal k odboju, bojoval proti nacistom a neskôr proti komunistom
- Prečo dodnes niektorí Slováci vnímajú Jozefa Tisa ako hrdinu
- Aké vidí historik Martin Posch paralely medzi vtedajším a súčasným extrémizmom
