Hoci je Martin iba na základnej škole, svojou iniciatívou v rámci ochrany prírody by mohol inšpirovať mnohých dospelých.
Martin má síce iba 15 rokov, ale už sa stal oficiálnym spolupracovníkom Štátnej ochrany prírody. Ľudia z mesta, v ktorom žije, sa na neho vždy obracajú, ak nájdu choré, alebo opustené vtáčie mláďa.
Okrem toho, že ošetruje hendikepovaných operencov, stihol zabrániť nepovolenému opilovaniu stromov v parku, keď sa len ako 14-ročný postavil robotníkom a zavolal na nich políciu. Mladík z Nových Zámkov, by preto mohol byť svojimi aktivitami príkladom aj pre mnohých z nás, omnoho starších ako on.
- Akým spôsobom Martin ochraňuje prírodu
- Ako reagovala jeho mama na to, keď u nich doma v byte ošetroval devätnásť operencov naraz
- Ako zobrali robotníci to, že sa im postavil iba 14-ročný chlapec, ktorý na nich zavolal políciu
- Čo máš robiť ak nájdeš choré alebo zranené mláďa zvieraťa
- Aký postoj k Martinovým aktivitám zaujalo mesto
Koľko máš rokov a čo študuješ?
Mám pätnásť rokov a chodím ešte na základnú školu.
Kedy si sa začal aktívne zaoberať ochranou životného prostredia?
Príroda ma fascinovala od malička, k jej ochrane ma viedol otec už v mojich šiestich rokov. Baví ma to a mám zo seba lepší pocit, že robím niečo dobré pre tento svet.
Ako vyzerá tvoja pomoc prírode? Čo konkrétne robíš?
Najčastejšie sa starám o hendikepovaných operencov, alebo iné menšie cicavce. Ľudia z mesta ma už poznajú a keď nájdu niekde pri ceste chorého, alebo zrazeného vtáka, volajú mi. Ja si ho vezmem domov, ošetrím ho a neskôr s mojim známym, pracovníkom štátnej ochrany prírody Jožkom Lendelom rozhodneme o jeho osude.
Tu však musím povedať, že často sa mi stáva, že ľudia ku mne prinesú aj mláďatá rôznych chránených druhov, ktoré takto nevedomky odtrhnú od svojej rodiny. To nie je správne, lebo takéto mláďa si vie dochovať aj sám rodič. Keď ho však takýmto drastickým spôsobom, aj keď s dobrým úmyslom, od neho odtrhnú, už to nejde vrátiť a dospelý vták svoje mláďa už neprijme.
„Keby som nezakročil mohli by odpíliť niekoľko hniezd.“
Okrem liečenia zranených vtákov som už sadil aj stromy, vešal vtáčie búdky a pravidelne zapisujem úhyny zvierat z môjho okolia.
Spomínal si štátneho ochranára prírody menom Jožko Lendel. To on ti so všetkým pomáha a pod jeho krídlami pracuješ?
Áno. S ním chodím na výjazdy. Keď potrebuje pomôcť a je to v mojej kompetencii, vždy s ním rád idem. Okrem toho som však aj sám spolupracovníkom štátnej ochrany prírody.
Kedy si sa stal spolupracovníkom štátnej ochrany prírody?
Minulý rok. Práve spomínaný Jožko Lendel, mi k tomu dopomohol. Spraviť zo mňa spolupracovníka mu prišlo byť ako dobrý nápad, nakoľko sa tak rozšírili o člena a dobrovoľníka naviac, ktorý je ochotný takýmto spôsobom pomáhať prírode.
Čo všetko človek potrebuje na to, aby sa mohol stať takýmto spolupracovníkom?
V prvom rade musí vedieť rozoznať rôzne druhy vtáctva a zvierat. Nekladie sa však veľa podmienok, najdôležitejšie je, aby mal ten konkrétny človek skutočne vzťah k prírode a bavilo ho to.
„Bolo z nich cítiť, že je pre nich nepochopiteľné, prečo takéto veci rieši mladý fagan.“
Pamätám si na udalosť, keď si sa v meste, kde žiješ, postavil voči opilovaniu stromov a volal si na robotníkov, ktorí ich pílili políciu. O čo vtedy išlo?
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako zobrali robotníci to, že sa im postavil iba 14-ročný chlapec, ktorý na nich zavolal políciu
- Čo máš robiť ak nájdeš choré, alebo zranené mláďa zvieraťa
- Ako reagovala jeho mama na to, keď u nich doma v byte ošetroval devätnásť operencov naraz
- Aký postoj k Martinovým aktivitám zaujalo mesto