Michal Kaščák: Český festival dostal od vlády skoro 10 miliónov korún, nás podržali návštevníci, ktorí nevrátili lístky (Rozhovor)

Michal Kaščák je hlavným organizátorom a zároveň zakladateľom najväčšieho slovenského hudobného festivalu Pohoda. Ešte 15. apríla 2020 oznámil, že aktuálny ročník kvôli pandémii presúvajú na rok 2021. Na nasledujúcom ročníku už tím pracuje. „Niekomu to možno pripadá naivné, niekomu úplne nezmyselné, ale ja si myslím, že musíme byť pripravení na to, aby sme festival dokázali pripraviť v takej sile a kvalite, na akú sú ľudia zvyknutí,“ povedal Refresheru Michal Kaščák.

Michal Kaščák je zároveň frontmanom skupiny Bez ladu a skladu, v kultúre sa pohybuje už približne tri dekády. Myslí si, že za normálnych okolností štát v kultúre angažovať nemal. „Ja nie som prívržencom prílišnej angažovanosti štátu v kultúre, pretože si myslím, že jednou z úloh kultúry je, že má byť kritická voči štátnej moci,“ povedal Michal Kaščák. V súčasnosti si myslí, že by štát mal myslieť na tých najzraniteľnejších aj v rámci obslužných povolaní okolo kultúry, je to podľa neho lacnejšie, ako by ich mal potom podporovať sociálny systém v snahe opäť sa postaviť na nohy. 

Odporúčané

Majiteľ klubu: Pandémia ničí hudobný priemysel. Neostáva nám nič iné, ako prejaviť nespokojnosť v uliciach (Rozhovor) 10. októbra 2020 o 10:30

Až čerešničkou na torte je podľa Michala Kaščáka finančná podpora festivalov – v Česku je však už realitou. „Napríklad festival Colours of Ostrava dostal podporu myslím vo výške 10 miliónov českých korún. A to je festival. Ja totiž festivaly považujem za akúsi nadstavbu – úplne si uvedomujem, že nie primárne by mali byť riešené práve festivaly. V prvom rade by mali byť riešení ľudia z absolútneho základu umeleckých profesií, dodávatelia, a tak ďalej,“ povedal zakladateľ festivalu Pohoda. 

V nedeľu vláda predstavila ďalšiu sériu opatrení, medzi ktorými vidíme aj zákaz hromadných podujatí a zákaz zhromažďovania sa. Čo bola vaša prvá myšlienka, keď ste to videli?

Dalo sa to očakávať a pravdepodobne ide o nevyhnutný krok.

Pýtam sa aj v súvislosti s plánovaným tichým protestom, resp. plánovaným hromadným vyjadrením nesúhlasu s postupom vlády voči kultúre. Či to nevnímate ako nejakú snahu umlčať týchto ľudí.

Ja to tak nevnímam. Nechcem byť paranoidný a nechcem politikom podsúvať, že niektoré opatrenia robia preto, aby sa nestretávali s protestami. Protesty fungujú veľmi silno aj na sociálnych sieťach a nemyslím si, že by to bolo prijaté s účelom prekaziť toto zhromaždenie. Ja som tú manifestáciu nepovažoval za dobrý nápad ani pred tým, pretože si myslím, že treba rokovať a v zlej situácii nie je len kultúra, ale aj iné sektory. Preto si myslím, že oveľa lepšia cesta je snažiť sa dohodnúť s ľuďmi, ktorí vedú tento štát na tom, ako cez túto krízu prejsť s čo najmenšími stratami. 

Kultúra je na kolenách už od marca, čo to zatiaľ odhalilo o Slovákoch ako takých? Vnímate, že im chýba, alebo sme možno menej kultúrny národ, ako ste predpokladali? 

To spoločenstvo ľudí, ktorí obývajú Slovensko sa vyznačujeme tým, že kultúru naozaj nepovažujeme za jednu z priorít. To bohužiaľ platí aj pre všetky vlády, ale nielen tie po roku 1989, ale všetky, ktoré si pamätám. Žiaľ, kultúra naozaj nedostáva dostatočnú pozornosť, a nemyslím tým pozornosť v zmysle financií a dotačných schém a podobne.

Pre mňa oveľa viac ide o spoločenský a hodnotový rozmer kultúry. Nepamätám si na žiadneho lídra krajiny – s výnimkou pani prezidentky - ktorý by bol vášnivým návštevníkom kultúrnych podujatí a ktorý by napríklad akcentoval to, že jednou z dôležitých vecí, ktorá indentifikuje spoločnosť, je kultúra. Nepočul som takto rozprávať takmer nikoho a je to veľká škoda. Čo sa týka tejto vlády, tak aj keď si mnohí z nás zmenu priali a vítali ju – vrátane mňa – tak títo ľudia nepatria medzi tých, ktorí sú známi láskou ku kultúre. Myslím si, že časť politikov v podstate vôbec nevie, o čo ide. Časti ľudí je to jedno a časť ľudí podľa mňa kultúrne prostredie doslova neznáša.

„Ja nie som prívržencom prílišnej angažovanosti štátu v kultúre, pretože si myslím, že jednou z úloh kultúry je, že má byť kritická voči štátnej moci,“ myslí si Michal Kaščák.

Kvôli kritike.

Áno. Z kultúrneho prostredia úplne prirodzene vychádza najväčšia kritika akejkoľvek vlády. 

Ak by sme teraz boli vo februári 2020, teda pred pandémiou, súhlasili by ste s tým, že kultúra je samostatný organizmus nezávislý na štáte? 

My žijeme v takom zvláštnom nastavení, že v niektorých odvetviach máme veľmi silnú štátnu kultúru, napríklad sa to týka divadiel, pričom tam tiež funguje aj nezávislá scéna. Rozumiem tomu, ale tam sa o nejakej nezávislosti od štátu hovoriť nedá. Akousi absurdnou paralelou by bol štátny festival, alebo štátne rockové kluby so štátnymi muzikantami, metalovým štátnym súborom, či štátnymi sólistkami v rape. Čo sa týka tej časti kultúry, ktorej sa venujem ja a ľudia okolo mňa, tak tá bola stále nezávislá na štáte, okrem časti, ktorá je naviazaná na granty. Zdôrazňujem, že kultúrne fondy a granty považujem za dobrý nástroj, aj keď my ako Pohoda sme nikdy žiadne granty nežiadali. Jediné peniaze z verejných zdrojov máme od mesta Trenčín a z Európskej komisie a aj to sú v porovnaní s celkovými nákladmi naozaj symbolické čiastky. 

A teraz je kultúra závislá ako celok na štáte? Že keď jej nepomôže, veľká časť neprežije? Aj vy možno.