The Boys in the Band je najnovším filmom z dielne Netflixu. Stojí za pozretie?
The Boys in the Band je celovečernou verziou divadelnej hry z roku 1968. Nedávno sa dočkala oživenia na Broadwayi, odkiaľ si odniesla cenu Tony. Producent Ryan Murphy (Ratched, Hollywood) sa rozhodol priniesť ju na obrazovky, a tak si na Netflixe môžeme vychutnať skvelo napísaný, zrežírovaný a zahraný film.
Ide o minimalistickú drámu, takže sa takmer celý dej odohráva v jednom byte v roku 1968, na oslave narodenín jedného z ôsmich homosexuálnych kamarátov. Večierok je skvelý až kým nepríde nepozvaný heterosexuálny hosť. Viac ti však o deji nepovieme, keďže by šlo o spoilery.
Ide o konverzačnú drámu s viacerými postavami, takže ak si videl napríklad Perfect Strangers, vieš, čo máš čakať. Na začiatku sa zoznámime s dvomi hlavnými postavami, ku ktorým sa pridáva ďalšia a ďalšia, až medzi sebou začnú všetci konverzovať. Vznikne dusná atmosféra, prvé hádky a nepríjemné rozhovory.
Jednotlivé postavy odhaľujú viac zo svojich pocitov a názorov, iné sa zase ukazujú vo svojom pravom svetle. Obzvlášť postava Jima Parsonsa sa zo sympatického homosexuála zmení na nevraživého hostiteľa, ktorému by si najradšej vykopol všetky zuby z úst. Väčšina postáv ti však bude sympatická. Na začiatku som však mal problémy s príliš veľkým množstvom zženštilého správania.
Staré a ofenzívne filmy nás naučili, že homosexuáli sa obliekajú ako ženy, sú excentrickí, rozprávajú extrémne mäkko, vrtia zadkami aj pri chôdzi v kuchyni a správajú sa miestami ako popletení tínedžeri. No a potom nás filmy a seriály naučili, že homosexuálni chlapi sú vlastne rovnakí ako tí heterosexuálni a častokrát ich ani nerozoznáš.
Excentrické správanie gayov z minulosti preto môže pripadať dnešným divákom zvlášne.
