Znásilnili ju v 17 rokoch, teraz robí Slovenka Petra osvetu o sexuálnych útokoch na YouTube

V 17 rokoch ju znásilnil kamarát a dnes o sexuálnom zneužívaní šíri osvetu rovnako ako o sexualite, intimite či vzťahoch. Petra Dzvoníková začínala na okraji slovenského internetu s obsahom, ktorým nemohla osloviť široké publikum, a tak postupne začala písať o sebe.

Netrvalo dlho a z písaného blogu sa Petra presunula na YouTube, kde začala nahrávať videá o tom, čo ju zaujíma. Postupom času pochopila, že ľudia si najviac cenia úprimnosť a autentickosť, a tak je dnes s 30-tisíc odberateľmi na YouTube a 27-tisíc sledovateľmi na Instagrame jednou z najrýchlejšie rastúcich tvárí súčasnej internetovej scény.

Petra sa so svojimi sledovateľmi nebojí rozprávať o znásilnení, ktoré prežila, ale aj o menštruácii, holení či sexualite. Sama je bisexuálka, za čo ju v mladosti spolužiaci vysmiali, ale ona si svoju identitu napriek všemožným tlakom nenechala vziať.

Dnes sa snaží ľuďom pomáhať spoznávať samého seba, ale vo svojich 25 rokoch tiež ukazuje, ako sa dá venovať kariére, manželovi aj dieťaťu na plný úväzok a bez zbytočných kompromisov.

V jednom z rozhovorov si sa predstavila ako mladá žena, ktorá sa usadila po precestovanej a prehýrenej mladosti. Odkedy táto divoká fáza tvojho života trvala a čo považuješ za tie najdivokejšie momenty z nej?

(Smiech), skvelá otázka na úvod. Cestovala som odmalička s rodičmi, od jedenástich či dvanástich, potom aj sama, za rodinou do USA a neskôr zas spolu s najlepšou kamoškou kade-tade.

Tá „divočina“ prišla, keď som mala 14. Začala som chodiť von, jazdiť na koncerty, za obľúbenými kapelami sme cestovali neraz aj do zahraničia. Neskôr som sa dostala do partie začínajúcich raperov. S nimi mám precestovanú polovicu Slovenska a práve k tomuto obdobiu sa pre mňa viažu tie najdivokejšie momenty, aj keď ja som bola často skôr v úlohe pozorovateľa, za čo som vlastne aj rada.

Blogovať si začala v období, keď o tom Slováci len chyrovali. Aké boli tvoje začiatky? Nebolo demotivujúce, že na našej scéne je zložité vybudovať si meno a fanúšikovskú základňu?

Blogovať som začala v období, keď u nás existovali tzv. fanblogy. Viedla som dva, jeden bol najnavštevovanejší na Slovensku (o danej kapele) a ten druhý dokonca najnavštevovanejší v Česku a na Slovensku (o inej kapele). Takže v tomto smere nie.

Horšie to bolo, keď som začala blogovať o sebe, svojich zážitkoch, cestovaní, fotila som svoje nákupy po vzore zahraničných blogeriek a na Slovensku to ľuďom absolútne nič nehovorilo. Pravdou však je, že som sa zameriavala skôr na zahraničné publikum. Najmä v dobe, keď som odišla žiť do Berlína a po návrate na Slovensko chvíľu trvalo, kým som sa dostala späť k blogovaniu a reálne som začala budovať komunitu.  

Išlo mi aj o to, ukázať, ako na rôzne otázky odpovedajú rôzni muži a rôzne ženy. Mať viacero pohľadov na rovnaké, zaujímavé, v niektorých prípadoch odvážne, až intímne otázky.

Kedy si prešla na YouTube?

Youtube som začala robiť v angličtine ešte počas pôsobenia v Berlíne, potom som si dala na pár rokov pauzu a vrátila som sa k nemu asi tri roky dozadu, keď som cítila, že niektoré témy sa mi ľahšie riešia prostredníctvom videa ako článkom na blogu. Čiže to bolo viac-menej z praktických dôvodov.  

Ako dlho ti trvalo, kým si nazbierala dostatok fanúšikov na to, aby si mohla nadväzovať prvé spolupráce so značkami, ktoré za to boli ochotné platiť?

Počas pôsobenia v Nemecku som mala prvé spolupráce, boli to prevažne bartre. Aj to ma však potešilo, lebo som bola naozaj maličká ryba v obrovskom rybníku. Na Slovensku to bolo asi pol roka po tom, čo som založila môj blog Nasklee, mohla som mať vtedy na instagrame pár tisíc sledovateľov, možno štyri, päť?

Tvorí dnes YouTube v spojení s ostatnými sociálnymi sieťami tvoj jediný príjem? Čím si sa živila v časoch, keď si mohla o peniazoch z práce na internete len snívať?

Ako sa to vezme. Povedala by som, že som momentálne vo fáze, kedy sa to preklápa a čoskoro to bude môj jediný príjem. Donedávna som mala aj part time job, ktorý som robila popri rodičovskej dovolenke a sociálnych sieťach a ten ma živil, peniaze zo spoluprác išli primárne do nakupovania techniky, prenájmu štúdia a vecí spojených s mojou prácou.

A čo som robila predtým? Popri štúdiu som začala pracovať na seller supporte v nadnárodnej korporácii, robila som podporu veľkým nemeckým predajcom, neskôr som školila nové pobočky tejto firmy v Nemecku. 

Medzi tvoje najpopulárnejšie videá patria série, v ktorých ženy či muži odpovedajú na otázky, ktoré sa opačné pohlavie hanbí spýtať. Máš pocit, že okrem zábavy vedia poslúžiť aj na objasnenie otázok, ktoré by sa muži skutočne v osobnej konverzácii možno nikdy nespýtali?

Tieto videá mali pôvodne vyzerať úplne inak, mala to byť skôr vážnejšia diskusia, no osud to chcel inak a vzniklo z toho anketové video, ktoré je pre typického youtube diváka záživnejšie, lebo je svižnejšie. Otázky sa pýtali moji sledovatelia.

Takže áno, naozaj sú to odpovede na otázky, ktoré by sa mnohí z nich svojho partnera hanbili spýtať. Išlo mi aj o to ukázať, ako na rôzne otázky odpovedajú rôzni muži a rôzne ženy. Mať viacero pohľadov na rovnaké, zaujímavé, v niektorých prípadoch odvážne až intímne otázky. V budúcnosti sa k nim možno opäť vrátim vo forme spomínanej diskusie.

Do akej miery ovplyvnil koronavírus tvoj biznis? Predsa len, spoločnosti vo veľkom rušili marketingové spolupráce, ekonomika sa začala prepadať.

Bolo pár spoluprác, ktoré sa mi zrušili, boli spolupráce, kde sa znížil klientov budget a mohla som si vybrať, či chcem napriek tomu pokračovať alebo spoluprácu ukončiť. Našťastie, sú  mnohé firmy, ktoré majú naďalej záujem so mnou spolupracovať, vážia si, čo a ako to robím a určite mi osobne veľmi pomohlo to, že práve počas tohto obdobia mi rapídne narástli počty sledovateľov a odberateľov.

O videu, v ktorom si prvýkrát opísala svoje znásilnenie z čias, kedy si mala 17 rokov, sa toho popísalo mnoho. Sama hovoríš, že si sa s týmto útokom už našťastie vyrovnala, ale stalo sa ti od zverejnenia videa aj to, že ťa ľudia začali obviňovať či ti hovoriť, že si si takéto chovanie zaslúžila?