Z počiatku to môže byť sranda, súčasť zábavy, nakopnutie k lepším výkonom alebo rýchly únik od problémov a utlmenie reality. Čo sa stane, ak užívanie drog zmení chémiu nášho mozgu? Budeme to stále my už po jednej dávke?
Žijeme vo svete nevyčerpateľných možností, v ktorom sú zákazané veci stále lákavé. Hľadanie spôsobov, ako sa cítiť dobre, je našou každodennou realitou. Každý sa chce cítiť dobre a chce, aby tento pocit pretrval čo najdlhšie.
Užívanie drog nám však môže narušiť prirodzenú schopnosť cítiť sa dobre. Len tak, bez pomoci, pri obyčajných, no tak dôležitých činnostiach, ako sú stretnutia s priateľmi alebo vychutnávanie si chutného jedla.
- Ako vyzerá predávkovanie zdanlivým pocitom šťastia
- Kritériá vedcov, ktoré označia závislého
- Užívanie vs. zneužívanie látok
- Ako chémia mení vnútornú chémiu tela
- Je mozog závislého človeka odlišný?
- Prečo sú mladí ľudia viac náchylní na vznik závislostí
- Aké sú ďalšie zdravotné následky drogovej závislosti
História užívania drog je dávna ako ľudstvo samo. Drogy boli súčasťou náboženských rituálov na ochranu pred rôznymi hrozbami alebo sa nimi v liečiteľstve zmierňovali telesné a duševné stavy a bolesť. Dodnes sú u niektorých národov súčasťou kultúry, tradícií, no niekedy už aj každodenného života. Eistuje veľa faktorov, ako genetika, prostredie či vek, ktoré môžu zvýšiť riziko závislosti od alkoholu a iných drog.
Prečo sú však niektorí ľudia náchylnejší stať sa závislými než ostatní?
Každý organizmus je jedinečný, a preto niektorí ľudia môžu užívať drogy mnohokrát bez akýchkoľvek nepriaznivých účinkov, zatiaľ čo u iných môže tá istá droga už pri prvom užití vyvolať zlú reakciu alebo dokonca predávkovanie. Pre mnohých je prvým experimentom s drogami pokus o vyplnenie prázdna vo svojom živote.
„Drogy a alkohol nie sú môj problém, realita je môj problém, drogy a alkohol sú moje riešenie. Pozerám sa na drogy a chlast, aby som vo mne zaplnil dieru,“ povedal komik a zotavujúci sa narkoman Russell Brand.
Keď chémia mení chémiu
Droga je teda akákoľvek prírodná alebo umelo vytvorená látka, ktorá je po užití schopná ovplyvniť fyziológiu organizmu a za určitých podmienok vyvolať psychickú alebo fyzickú závislosť. Drogy dokážu náš organizmus stimulovať, utlmiť alebo celkovo pozmeniť naše vnímanie reality. Človek ich dokonca dokázal zadefinovať podľa toho, aký psychologický postoj v ňom vyvolávajú a či ich užívanie pohoršuje alebo nepohoršuje verejnú mienku.
Nelegálne drogy: spoločensky aj legislatívne neakceptovateľné, za ich výrobu alebo držanie hrozí podľa zákona finančný trest alebo odňatie slobody (napr. heroín, kokaín, pervitín).
Depresanty: vytvárajú pocity uvoľnenia a utlmenia, pomerne rýchlo spôsobujú fyzickú závislosť (alkohol, barbituráty, opiáty)
Stimulanty: zvyšujú produktivitu a výkonnosť, vyvolávajú pocity eufórie. Veľmi rýchlo navodzujú výraznú psychickú závislosť (kokaín, pervitín; kofeín, nikotín, metamfetamín)
Halucinogény: výrazne menia vnímanie reality, čo môže viesť ku zvukovým a zrakovým halucináciám, pôsobia na intenzitu a hĺbku prežívania a vnímania priestoru, farieb. Nebezpečenstvom je nepredvídateľnosť ich pôsobenia (LSD, PCP, psylocibyn).
Závislosť je prejavom ohromujúcej schopnosti mozgu zmeniť sa
Závislosť nie je záležitosťou slabej vôle alebo nedostatku morálky. Drogová závislosť sa považuje za ochorenie mozgu, pretože drogy menia mozog – menia jeho štruktúru a spôsob fungovania. Tieto zmeny mozgu môžu byť dlhotrvajúce a môžu viesť ku škodlivým zmenám v správaní. Štúdie zobrazovania mozgu u ľudí so závislosťou ukazujú fyzické zmeny v oblastiach mozgu, ktoré sú rozhodujúce pre úsudok, rozhodovanie, učenie a pamäť a kontrolu správania.
Dve tváre maku. Superzdravá potravina aj zdroj drog - ópia a heroínu
11. februára 2020, 16:21
Ktoré časti mozgu sú užívaním drog najviac ovplyvnené?
Užívanie drog mení nielen nervové spojenia v mozgu, ale taktiež aj veľkosť oblastí mozgu, množstvo mozgovej aktivity a celkovú životaschopnosť mozgových buniek.
Rozšírená amygdala zohráva úlohu pri stresových pocitoch, ako sú úzkosť, podráždenosť a nevoľnosť, ktoré charakterizujú abstinenčné príznaky.
Prefrontálna kôra poháňa schopnosť racionálne myslieť, plánovať, riešiť problémy, robiť rozhodnutia a mať sebakontrolu nad impulzívnymi podnetmi. Je to čať mozgu, ktorá sa formuje, reorganizuje a dozrieva ako posledná a aj výsledky výskumu naznačili, že práve to môže byť dôvod, prečo sú tínedžeri viac impulzívni, majú sklon k riskantnému správaniu, teda sú aj viac zraniteľní pri téme vzniku závislostí.
Predávkuj ma šťastím
Mozog je komplexný systém špeciálnych buniek nazývaných neuróny, ktoré spolu komunikujú prostredníctvom chemikálií nazývanými neurotransmitery. Drogy menia spôsob, akým nervové bunky normálne odosielajú, prijímajú a spracovávajú informácie.
Závislosť nastáva, keď drogy menia hladinu neurotransmiterov v mozgu a človek príde do štádia, kedy doslova túži po týchto zmenách. Môžu viesť k nutkavému vyhľadávaniu drog aj napriek pretrvávajúcim negatívnym následkom.
Káždá droga jedinečným spôsobom ovplyvňuje tzv. systém odmeňovania mozgu. Systém odmien v mozgu vyhodnocuje a spája určité situácie s pocitom radosti, ktoré vnímame ako dobré pre naše prežitie a chceme ich stále opakovať.
Za normálnych podmienok mozog reaguje a podnecuje naše správanie k príjemným stimulom ako jedlo, pitie vody, trávenie čase s blízkou osobou, sex, atď. Takým istým spôsobom vyvoláva aj euforické účinky v reakcii na drogy. Pri aktivácii tohto centra odmeny sa uvoľňuje dopamín, ktorý nás odmení príjemným pocitom, čím sme motivovaní opakovať toto správanie aj pri uživaní drog.
Mozog sa tak prispôsobuje nárastom dopamínu produkovaním menšieho množstva vlastného dopamínu alebo znížením počtu dopamínových receptorov. Necítime tak sa byť odmenení pri situáciách, ktoré nám vždy prinášali potešenie a mozog preto vyhľadáva stále väčie množstvo drogy s cieľom zvýšiť uvoľňovanie dopamínu.
Niektoré látky, ako napríklad marihuana a heroín, môžu aktivovať neuróny, pretože ich chemická štruktúra napodobňuje prirodzený neurotransmiter v tele. Vďaka tejto podobnosti sú tieto látky schopné „oklamať“ mozgové receptory a aktivovať nervové bunky. Aj keď tieto drogy napodobňujú telu vlastné chemické látky mozgu, neaktivujú neuróny rovnakým spôsobom ako telu prirodzený neurotransmiter a vedú k tomu, že sa komunikácia medzi neurónmi stane zmätočná.
Drogy ako kokaín alebo metamfetamín môžu zas spôsobiť, že nervové bunky uvoľnia abnormálne veľké množstvo neurotransmiterov alebo bránia tak zastaveniu šírenia signálu medzi neurónmi.
Predpokladalo sa, že nárast dopamínu v súvislosti s drogami priamo navodzuje eufóriu a vyvoláva potešenie. Dnes si však vedci myslia, že dopamín nás skôr núti opakovať príjemné činnosti. Je to ako zaračovaný kruh, pretože mozog má rád príjemné činnosti, a preto uľahčí vytváranie nervových spojení, ktoré vedú ku zvýšenému uvoľňovaniu dopamínu. Dlhodobé užívanie drog a alkoholu časom vytvorí také silné nervové spojenia v mozgu, ktoré sťažujú skoncovanie s drogami
Tenká hranica medzi užívaním a zneužívaním
Americká psychiatrická spoločnosť definuje závislosť od psychoaktívnych látok podľa viacerých kritérií a na to, aby bola závislosť diagnostikovaná, musia sa u užívateľa vyskytnúť 3 a viac z týchto kritérií v rámci 12 mesiacov.
- Užívanie látky vo väčších množstvách alebo dlhšie časové obdobie, ako bolo pôvodne v pláne
- Jeden alebo viac neúspešných pokusov zanechať alebo aspoň kontrolovať užívanie látky
- Dlhé časové obdobie venované získaniu, užívaniu látky alebo zotaveniu sa z jej účinkov
- Pretrvávajúca túžba po užití látky
- Neschopnosť venovať sa každodenným činnostiam v práci či v škole v dôsledku častej intoxikácie alebo abstinenčným príznakom
- Neprestajné užívanie látky aj napriek pretrvávajúcim psychickým, fyzickým alebo spoločenským problémom
- Vzdanie sa dôležitých spoločenských, pracovných alebo rekreačných aktivít z dôvodu užívania návykových látok
- Nárast tolerancie organizmu na užívanú látku a potreba stále väčej dávky na dosiahnutie požadovaného účinku
- Vznik abstinenčných príznakov, ktoré sa môžu zmierniť prijatím väčšieho množstva látky
Aké sú ďalšie zdravotné následky drogovej závislosti
Užívanie drog môže mať za následok krátkodobé a dlhodobé zdravotné problémy, niektoré môžu byť vážne a v konečnom dôsledku nezvratné. Vedľajšie účinky drogovej závislosti môžu zahŕňať:
- Problémy so spánkom, pamäťou, nesústredenosť a celková nechopnosť riešiť každodenné problémy
- Oslabený imunitný systém, ktorý následne zvyšuje riziko ochorenia a infekcie
- Nauzea a bolesti brucha, ktoré môžu tiež viesť ku zmenám chuti do jedla a chudnutiu
- Zvýšenú záťaž pečene, ktorá môže viesť až k jej zlyhaniu
- Infekcie ústnej dutiny, infekcie žíl, hepatitídy
- Poškodenia mozgu, mozgové príhody, ochorenia srdca a pľúc, rakovina
- Výkyvy nálady, psychózy a vyššie riziko duševných chorôb, depresie, samovraždy
