Dnešný svet je svet úspechov. V správach sa zriedka objavujú príbehy o zlyhaniach ľudí. Úspech patrí všetkým a so zlyhaním ma neobťažuj, nevyzerá to dobre. Zlyhanie a priemernosť sa nenosí, a preto môže mať človek pocit, že je možno jediný, komu sa nedarí
„Dnes nie som v pohode, mám totálnu depku“. Asi každý z nás si aspoň raz za život povedal podobnú vetu. Pojem depresia však často doslova zneužívame na označenie nášho momentálneho stavu nepohody, zlej nálady, pocitov smútku a zdanlivého nešťastia. Ale čo sa v skutočnosti skrýva za týmto, už na prvé počutie depresívne znejúcim slovom?
- Ako odlíšiť smútok od depresie
- Stres z depresie a depresia zo stresu
- Môžem zdediť depresiu?
- Z depresie sa nevyspím
- Ako môže náš jedálniček ovplyvniť vznik depresie
- Zopár antidepresívnych rád a tipov
Kedy sa smútok mení na depresiu?
Ľudia, ktorí zažili smútok si môžu myslieť, že chápu depresiu. Rovnako je mnoho definícií a poučiek, ktoré sa nám snažia priblížiť a charakterizovať, čo človek s depresiou prežíva. Podľa Americkej psychiatrickej asociácie, depresia môže zahŕňať dlhodobé prežívanie pocitu smútku a celkovej únavy, stratu radosti a záujmov, poruchu spánku či znížené sebavedomie.
Depresia je preto viac ako smútok. Je to vážna duševná porucha, ktorá negatívne ovplyvňuje to, ako sa cítite, ako myslíte a ako konáte. Môže viesť k rôznym emocionálnym a fyzickým problémom, ktoré v konečnom dôsledku znižujú schopnosť človeka žiť svoj každodenný život v práci, v rodine, v spoločnosti. Dobrou správou je, že pri správnej liečbe a podpore môže väčšina ľudí s depresiou dosiahnuť úplné uzdravenie.
Všetko spomenuté sú však len slová a pravý význam a podobu im dá iba ten, kto stavy depresií prežil alebo práve prežíva. Aké sú teda opisy človeka žijúceho s depresiou?
„Ľudia si myslia, že depresia je smútok, plač, že je oblečená v čiernej farbe. Ale mýlia sa. Depresia je neustály pocit necitlivosti. Ste necitliví k emóciám, necitliví k životu. Ráno sa zobudíte, aby ste sa opäť vrátili do postele.“
Objasniť stavy depresie zdravím ľuďom sa preto môže zdať, ako vysvetliť mužovi, aké je to byť ženou a naopak. Môžeme sa tváriť, že rozumieme, ale v skutočnosti nechápeme a ostávame nepochopení. Depresia nie je známkou slabosti alebo niečo, čoho sa môžete zbaviť slovami „vzchop sa a daj sa dokopy! “
Novodobá epidémia?
V dnešnej uponáhľanej dobe, ktorá nám dennodenne servíruje aspoň malú dávku stresu, sa akoby stále odsúvajú na druhú koľaj tzv. duševné ochorenia. Psychické choroby alebo poruchy, aj keď už nie sú tabu, v nás aj naďalej vyvolávajú akýsi pocit hanby. Zaklopať u psychológa či psychiatra si vyžaduje riadnu dávku odvahy. Môžeme si dovoliť mať choré srdce, ale mať chorú dušu? Nie, to sa mne predsa nemôže stať.
Zobudiť nás môže až skutočnosť, ktorú uviedla globálna epidemiologická štúdia v prestížnom The Lancet Journal a údaje Svetovej Zdravotníckej Organizácie (WHO), že depresiou trpí viac ako 264 miliónov ľudí na celom svete. Častejšie ňou trpia ženy než muži. Podľa odhadov jej bude tento rok patriť druhé miesto, hneď za srdcovo-cievnymi ochoreniami.
Výsledky 10 ročného epidemiologického výskumu psychických porúch na Slovenku, kopírovali výsledky celosvetového výskumu a opäť s takmer dvojnásobnou prevahou žien oproti mužom.
Neliečená depresia môže mať fatálne následky a je alarmujúce, že podľa súhrnných informácií WHO, zomrie každý rok v dôsledku samovraždy takmer 800 000 ľudí, pričom samovražda je druhou najčastejšou príčinou smrti u ľudí vo veku 15 - 29 rokov.
Odpoveď na tieto otázky priniesol výskum publikovaný v Social Indicators Research, uskutočnený na vzorke 6,9 milióna študentov v rokoch 2000 až 2010. Jeho výsledky následne porovnali s rovnakým výskumom uskutočneným v 80. rokoch. Študentov sa v ňom pýtali na typické príznaky depresie. Záverom bol nárast tzv. somatických (telesných) problémov s pamäťou, so spánkom, s dýchavičnosťou. Porovnaní s rokmi 1980 - 1990.
Zaujímavé však bolo zistenie, že ak sa ľudí pýtali priamo, či si „myslia, že majú depresiu“, medzi rokmi 1980 a 2010 sa veľa nezmenilo. Znamená to, že väčšina ľudí si ani neuvedomuje, že problémy so spánkom a pamäťou, chuťou do jedla a životom v strese môžu byť príznakmi depresie.
Čo je to depresia?
Depresia je skutočný zdravotný stav, je to choroba s reálnymi príznakmi. Patrí medzi tzv. afektívne poruchy, ktoré sa vyznačujú poruchami nálad. Pre stanovenie diagnózy je podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH 10) podstatná identifikácia tzv. depresívnej epizódy. Počas nej dochádza k zmenám nálad a tento stav trvá viac ako dva týždne. Tieto zmeny nálad však musia byť sprevádzané aj ďalšími príznakmi ako:
- Pocity smútku, prázdnoty alebo beznádeje
- Výbušnosť, podráždenosť alebo frustrácia, dokonca aj v malých záležitostiach
- Strata záujmu alebo strata potešenia z bežných činností, ako je sex, koníčky alebo šport
- Poruchy spánku, zvýšená spavosť alebo nespavosť
- Únava a nedostatok energie, takže aj malé úlohy si vyžadujú zvýšené úsilie
- Znížená chuť do jedla a chudnutie alebo zvýšená chuť k jedlu a zvýšenie telesnej hmotnosti
- Úzkosť, nepokoj
- Strata sebadôvery, vyhýbanie sa kontaktom s ostatnými
- Spomalené myslenie, rozprávanie alebo pohyby tela
- Pocity bezcennosti alebo viny, fixovanie sa na zlyhania v minulosti
- Neschopnosť sústrediť sa, rozhodovať sa
- Časté alebo opakujúce sa myšlienky na smrť, samovražedné myšlienky, pokusy o samovraždu
- Zápcha, menštruačné poruchy, psychosomatické ťažkosti, svrbenie a bolesti hlavy a chrbta
Zhoršenie nálady v určitú dennú dobu napr. hneď po prebudení
Poznáme príčiny depresie?
Za vznikom depresie nestojí jedna konkrétna príčina, ale podľa National Alliance on Mental Illness, je to spolupôsobenie viacerých faktorov, ktorých mechanizmus nie je doposiaľ dostatočne objasnený.
Genetika: Depresia nie je dedičná, avšak ľudia, ktorých rodičia alebo súrodenci trpeli depresiou, majú až trikrát vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich depresia rozvinie
Psychologické faktory: Naše charakterové črty a vlastnosti, akými sú usporiadanosť, svedomitosť, puntičkárstvo, orientácia na výkon, závislosť na intímnych osobných vzťahoch, zdržanlivosť, uvážlivosť a dominancia môžu byť ideálnou živnou pôdou pre rozvoj depresie
Životné udalosti: Depresiu môžu vyvolať závažné zmeny života a stresové udalosti ako napríklad rozvod, smrť blízkeho, strata zamestnania alebo finančné problémy
Hormonálne zmeny: Depresia a zmeny nálad sú často spojené s menopauzou, tehotenstvom a predmenštruačnými poruchami.
Spojitosť s inými ochoreniami: Úzkosť, dlhodobá bolesť, cukrovka a srdcové ochorenia môžu spôsobiť, že sa u niekoho depresia viac rozvinie
Užívanie drog a alkoholu: V niektorých prípadoch môže užívanie drog a alkoholu spôsobiť depresiu alebo naopak, depresia môže viesť k užívanie alkoholu a drog
Aj depresia vie byť jedinečná
Niektoré formy depresie sú podľa National Institute of Mental Health mierne odlišné alebo sa môžu vyvinúť za jedinečných okolností:
Pretrvávajúca depresívna porucha (tiež nazývaná dystýmia) je depresívna nálada, ktorá trvá najmenej dva roky.
Popôrodná depresia, ktorú sprevádzajú úzkostné symptómy, pocity extrémneho smútku, úzkosti a vyčerpania, zvyčajne sa prejavia do dvoch týždňov po pôrode.
Predmenštruačná depresia u žien pred menštruáciou, typické sú symptómy ako priberanie, podráždená nálada, bolesti.
Psychotická depresia je sprevádzaná nejakou formou psychózy (bludy, halucinácie).
Sezónna afektívna porucha sa môže objaviť počas zimných mesiacov, kedy je menej prirodzeného slnečného svetla.
Bipolárna porucha je sprevádzaná záchvatmi prehnanej radosti, ktoré vystrieda extrémny smútok.
Môže za to chemická nerovnováha?
Chémia depresie stále nie je dostatočne objasnená. Predpokladá sa, že ide o kombináciu viacerých faktorov, nepriaznivých okolností, ktoré pri súčasnom pôsobení vyvolajú depresívnu poruchu.
V našom tele, mozgu sa však odohrávajú milióny chemických reakcií tvoriacich mozaiku dokonalého systému, ktorý je zodpovedný za našu náladu a za to, akým spôsobom vnímame a prežívame svoj život. Zložitosť tohto systému potvrdzuje aj fakt, že dvaja ľudia môžu mať podobné príznaky depresie, ale príčiny vzniku a spôsob liečby môže byť úplne odlišný.
Tím vedcov uviedol vo svojej štúdii v Nature Neuroscience zistenie, že jedna z možných príčin depresie by mohla súvisieť aj s narušením schopnosti mozgových buniek navzájom komunikovať. Autori článku Is Depression Just Bad Chemistry uvádzajú, že takáto komunikácia prebieha pomocou chemických látok tzv. neuroprenášačov:
- serotonínu (ovplyvňuje spánok, chuť k jedlu a náladu a utlmuje bolesť)
- noradrenalínu (zvyšuje krvný tlak, pripravuje telo na „akciu boj alebo útek“)
- dopamínu (ovplyvňuje vnímanie reality, uvoľňuje sa pri prirodzených príjemných aktivitách, ako je napríklad príjem potravy, sex
Porucha v ich tvorbe a dostupnosti môže viesť k vzniku depresie. Lieky používané na liečbu depresií – antidepresíva- zvyšujú koncentráciu týchto chemických poslov v mozgu.
Je depresívny mozog iný?
Líši sa mozog človeka s depresiou od mozgu zdravého človeka? Má viac nervových buniek alebo menej? Vplýva depresia na jeho veľkosť? Vedci na objasnenie týchto otázok používajú rôzne zobrazovacie metódy mozgu (napr. PET, SPECT, fMRI ), aby zistili, ktoré oblasti mozgu regulujú náladu a aký dopad môže mať depresia napríklad na takú pamäť. Ukázalo sa, že depresia skutočne mení štruktúru mozgu.
Tím vedcov pod vedením Dr. Germana skutočne zistil, že depresívni ľudia majú viac nervových buniek v talame, čo je časť mozgu zodpovedná za to, ako emócie vnímame a prežívame. Iná oblasť mozgu s názvom amygdala sa aktivuje, keď si človek spomenie na silné emocionálne zážitky a je zodpovedná aj za to, ako sa správame, keď sa bojíme alebo radujeme. A práve u depresívnych ľudí je táto oblasť viac aktivovaná ako u zdravých ľudí.
Odpoveď na otázku prečo majú ľudia s depresiou problém s pamäťou, sa vedci snažili nájsť v časti mozgu hipokampus, pretože práve táto oblasť hrá dôležitú úlohu v tvorbe dlhodobej pamäte a pri tvorbe spomienok. Štúdia uskutočnená na vzorke skoro 8 tisíc pacientov zistila, že ľudia trpiaci depresiou majú túto časť značne zmenšenú.
Depresia - reakcia psychiky na stres?
Naše gény predurčujú našu citlivosť na rôzne stresové životné udalosti. Keď sa stretnú genetika, biológia a stresové životné situácie, môže dôjsť k depresii. Stresová situácia spúšťa kaskádu stresových hormónov (kortizol, adrenalín), ktorá spôsobuje fyziologické zmeny, ako červenanie sa, potenie, trasenie, bolesti hlavy, silné búšenie srdca, nechutenstvo, nadmerná chuť k jedlu, hryzenie si nechtov. Ak je stres krátkodobý, telo sa zvyčajne vracia do normálu. Ale ak začne byť stres chronický, vysoké hladiny kortizolu môžu poškodiť niektoré telesné systémy, ako napríklad aj spomínaný hipokampus.
Môžu za to gény?
Každá časť nášho tela, vrátane mozgu, je riadená génmi. Gény vytvárajú proteíny, ktoré sa podieľajú na biologických procesoch. Naša nálada je ovplyvnená desiatkami génov, ktoré vedci musia správne identifikovať a pochopiť ich funkcie, aby sa liečba depresie stala úspešnejšou. V priebehu života sa rôzne gény zapínajú a vypínajú.
V prípade, že niekde nastane chyba, môžu gény zmeniť svoju biológiu spôsobom, ktorý vedie k tomu, že naša nálada sa stane nestabilná. U osoby, ktorá je vďaka jej génom náchylnejšia na depresiu, môže akýkoľvek stres (zmeškaný termín v práci alebo napríklad zdravotná choroba) tento systém rozladiť, čo môže smerovať k vzniku depresie. Štúdie jednovaječných dvojčiat, ktoré zdieľajú rovnaké gény ukazujú, že ak jedno z dvojčiat má bipolárnu poruchu, druhé má 60% až 80% šancu na jej rozvoj. Inak je to u dvojvaječných dvojčatách, ktoré rovnako ako iní biologickí súrodenci majú rovnakú len približne polovicu svojich génov. To znamená, že ak má jeden zo súrodencov bipolárnu poruchu, druhý má 20% šancu na jej rozvoj.
Každý človek je jedinečný a každý človek má odlišnú predispozíciu k depresívnym príznakom, ale existujú však špecifické typy ľudí, ktorí sú predsa len viac náchylní. Podľa štúdie v časopise American Journal of Public Health, väčší nábeh na depresiu majú práve transexuáli, transgenderi a homosexuáli, pretože od útleho veku žijú v homofóbnom svete predsudkov, diskriminácie, násilia a strachu.
Ďalšou skupinou sú tzv. kreatívni ľudia, umelci. Mnoho známych osobností, komikov, hercov a spisovateľov ako napríklad Robin Williams, Charles Dickens, Ernest Hemingway, Lev Tolstoj trpeli počas svojho života depresiou. Vysvetlením môže byť, že prežívajú život viac emocionálne, nie vždy získajú podporu rodiny alebo spoločnosti v tom čo robia, a to v nich môže naštartovať pocity izolovanosti a samoty.
Štúdia v Journal of Affective Disorders a v The American Journal of Psychiatry tiež zistila, že príznaky depresie u žien a mužov sú odlišné. Jedným z dôvodov môžu byť hormonálne zmeny, ktoré ženy zažívajú od puberty, po pôrode, počas menopauzy. U mužov to môže byť strach z neúspechu a zlyhania pri dosahovaní určitého cieľu, strata zamestnania. Symptómy depresie u mužov môžu byť tiež odlišné. Muži častejšie ako ženy zažívajú záchvaty hnevu, agresie a riskantné správanie.
Vyspím sa z depresie?
Keď sa dobre vyspíme, cítime sa lepšie. Všetci to poznáme, ale málokto si uvedomuje skutočnú silu spánku. Depresia ovplyvňuje nielen našu schopnosť spať, ale mení aj spôsob, akým spíme, čo môže mať vplyv nielen na náladu, ale aj na spôsob, akým sa telo regeneruje.
Vo všeobecnosti sa odhaduje, že 65 % až 90 % dospelých pacientov s depresiou a približne 90 % detí s touto poruchou má určitý problém so spánkom. Počas bežného spánku sa u človeka niekoľkokrát zopakujú dve základné fázy spánku, ktoré súvisia s pohybmi našich očí. REM spánok (Rapid Eyes Movements) a non-REM spánok. A práve REM fáza spánku má význam pre emocionálne aj duševné zdravie.
Človek počas tejto fázy sníva a spracováva emócie a hoci spíme, niektoré hodnoty a stav nášho tela naznačujú skôr stav bdelosti. Stresové situácie počas dňa spôsobia uvoľňovanie stresových hormónov (kortizol, adrenalín). Podľa zistení, ľudia trpiaci depresiou zotrvávajú v REM fáze dlhšie a ich mozog je aj dlhšie emočne aktívny. To je dôvod, prečo sa ľudia trpiaci depresiou prebúdzajú vyčerpaní a prečo je pre nich práve ráno najťažšia a najdepresívnejšia časť dňa. Kvalitu spánku ovplyvňuje aj tzv. hormón noci melatonín.
Jeho tvorbu brzdí svetlo počas noci, preto nie je dobré zaspávať pri zapnutej televízii, počítači alebo mobile. Dobrou správou je, že liečba problému so spánkom môže skutočne znížiť príznaky depresie.
Ste to čo jete?
Do istej miery našla odpoveď na túto otázku štúdia, ktorá potvrdila, že výber potravín môže taktiež významne zvýšiť riziko vzniku depresie. Či už trpíme depresiou alebo jej chceme predchádzať, mali by sme vo svojom jedálničku obmedziť potraviny bohaté na sacharidy, rýchle občerstvenie alebo spracované mäso a naopak, mali by sme zvýšiť príjem ovocia, zeleniny, chudého mäsa, potraviny s obsahom vlákniny, a obmedziť pitie alkoholických nápojov.
Zvýšená konzumácia potravy s vysokým obsahom rafinovaných uhľohydrátov, nadmerného pitia alkoholu, chronický stres môžu mať negatívny vplyv na tzv. črevnú mikrobiotu (súbor všetkých mikroorganizmov v čreve), čo vedie k premnoženiu menej prospešných mikroorganizmov.
Ako uvádza viacero výskumov, všetko čo sa deje v našom črevnom systéme následne ovplyvňuje náš mozog. Toto tvrdenie podporuje aj zistenie, že až 90 % už spomínaného neurotransmittera serotonínu, sa tvorí a vylučuje v čreve.
Ako do toho nespadnúť?
Neexistuje zaručený spôsob alebo recept, ako zabrániť depresii. Ale existuje zopár rád a tipov ako sa nestať súčasťou negatívneho bludného kruhu, ale skôr toho pozitívneho. Robme hlavne to, čo nás teší. Sú to bežné činnosti, ktorým veľa ráz neprikladáme dôležitý význam a berieme ich ako samozrejmosť. Vyskúšajte ich, keď máte pocit úzkosti alebo stresu:
- Oddychuj, vyčisti si hlavu pomocou jogy, hudby, meditácie, masáží a relaxačných techník.
- Jedz energeticky vyvážené jedlá, bez experimentov s diétami
- Obmedz alkohol a kofeín, ktorý môže zhoršiť úzkosť a vyvolať záchvaty paniky
- Dopraj si spánok po stresovom dni
- Denne cvič
- Skús dychové cvičenie 4 – 7 – 8 pred spaním: Zhlboka sa nadýchni (4 sek.), zadrž dych (7 sek.) a pomaly vydýchni (8 sek.)
- Nesnaž sa o dokonalosť a prijmi skutočnosť, že všetko nemôžeš ovládať
- Veľa sa smej a snaž sa nahradiť negatívne myšlienky pozitívnymi myšlienkami.
- Zisti, čo je spúšťačom tvojej úzkosti. Je to práca, rodina, škola alebo niečo iné?
- Nezatajuj svoje pocity, ale povez o nich priateľom a rodine, lekárovi alebo terapeutovi
Kedy navštíviť lekára?
Psychiatrička Andrea Heretiková Marsalová sa v článku pre denník SME vyjadrila: „Nie vždy znamenajú depresívne príznaky depresiu a naopak, niekedy stavy, ktoré ako depresia nevyzerajú, depresiou sú. A navyše, nie každá depresia sa lieči rovnako! Preto je nevhodné zháňať si lieky cez známych a samoliečiť sa.“
Tí, ktorí majú príznaky depresie, by mali vyhľadať lekársku pomoc. Či už ste muž alebo žena, liečba depresie je rovnaká: psychoterapia, lieky alebo ich kombinácia. Antidepresíva ovplyvňujú hladiny neuroprenášačov v mozgu, pričom ich účinok sa obvykle plne rozvinie až po niekoľkých týždňoch liečby.
Je známy jeden neoverený výrok slávneho psychiatra Sigmunda Freud na tému depresia, ktorý stojí minimálne na zamyslenie:
