Nič mi nie je, mám len depresiu

„Dnes nie som v pohode, mám totálnu depku“. Asi každý z nás si aspoň raz za život povedal podobnú vetu. Pojem depresia však často doslova zneužívame na označenie nášho momentálneho stavu nepohody, zlej nálady, pocitov smútku a zdanlivého nešťastia. Ale čo sa v skutočnosti skrýva za týmto, už na prvé počutie depresívne znejúcim slovom? 

Kedy sa smútok mení na depresiu?

Ľudia, ktorí zažili smútok si môžu myslieť, že chápu depresiu. Rovnako je mnoho definícií a poučiek, ktoré sa nám snažia priblížiť a charakterizovať, čo človek s depresiou prežíva. Podľa Americkej psychiatrickej asociácie, depresia môže zahŕňať dlhodobé prežívanie pocitu smútku a celkovej únavy, stratu radosti a záujmov, poruchu spánku či znížené sebavedomie.

Depresia je preto viac ako smútok. Je to vážna duševná porucha, ktorá negatívne ovplyvňuje to, ako sa cítite, ako myslíte a ako konáte. Môže viesť k rôznym emocionálnym a fyzickým problémom, ktoré v konečnom dôsledku znižujú schopnosť človeka žiť svoj každodenný život v práci, v rodine, v spoločnosti. Dobrou správou je, že pri správnej liečbe a podpore môže väčšina ľudí s depresiou dosiahnuť úplné uzdravenie.

Všetko spomenuté sú však len slová a pravý význam a podobu im dá iba ten, kto stavy depresií prežil alebo práve prežíva. Aké sú teda opisy človeka žijúceho s depresiou?

„Ľudia si myslia, že depresia je smútok, plač, že je oblečená v čiernej farbe. Ale mýlia sa. Depresia je neustály pocit necitlivosti. Ste necitliví k emóciám, necitliví k životu. Ráno sa zobudíte, aby ste sa opäť vrátili do postele.“

Objasniť stavy depresie zdravím ľuďom sa preto môže zdať, ako vysvetliť mužovi, aké je to byť ženou a naopak. Môžeme sa tváriť, že rozumieme, ale v skutočnosti nechápeme a ostávame nepochopení. Depresia nie je známkou slabosti alebo niečo, čoho sa môžete zbaviť slovami „vzchop sa a daj sa dokopy! “ 

Novodobá epidémia?

V dnešnej uponáhľanej dobe,  ktorá nám dennodenne servíruje aspoň malú dávku stresu, sa akoby stále odsúvajú na druhú koľaj tzv. duševné ochorenia. Psychické choroby alebo poruchy, aj keď už nie sú tabu, v nás aj naďalej vyvolávajú akýsi pocit hanby. Zaklopať u psychológa či psychiatra si vyžaduje riadnu dávku odvahy. Môžeme si dovoliť mať choré srdce, ale mať chorú dušu? Nie, to sa mne predsa nemôže stať.

Zobudiť nás môže až skutočnosť, ktorú uviedla globálna epidemiologická štúdia v prestížnom The Lancet Journal a údaje Svetovej Zdravotníckej Organizácie (WHO), že depresiou trpí viac ako 264 miliónov ľudí na celom svete. Častejšie ňou trpia ženy než muži. Podľa odhadov jej bude tento rok patriť druhé miesto, hneď za srdcovo-cievnymi ochoreniami. 

Výsledky 10 ročného epidemiologického výskumu psychických porúch na Slovenku, kopírovali výsledky celosvetového výskumu a opäť s takmer dvojnásobnou prevahou žien oproti mužom.

Neliečená depresia môže mať fatálne následky a je alarmujúce, že podľa súhrnných informácií WHO, zomrie každý rok v dôsledku samovraždy takmer 800 000 ľudí, pričom samovražda je druhou najčastejšou príčinou smrti u ľudí vo veku 15 - 29 rokov. 

Odpoveď na tieto otázky priniesol výskum publikovaný v Social Indicators Research, uskutočnený na vzorke 6,9 milióna študentov v rokoch 2000 až 2010. Jeho výsledky následne porovnali s rovnakým výskumom  uskutočneným v 80. rokoch.  Študentov sa v ňom pýtali na typické príznaky depresie. Záverom bol nárast tzv. somatických (telesných) problémov s pamäťou, so spánkom, s dýchavičnosťou.  Porovnaní s rokmi 1980 - 1990.

Zaujímavé však bolo zistenie, že ak sa ľudí pýtali priamo, či si „myslia, že majú depresiu“, medzi rokmi 1980 a 2010 sa veľa nezmenilo. Znamená to, že väčšina ľudí si ani neuvedomuje, že problémy so spánkom a pamäťou, chuťou do jedla a životom v strese môžu byť príznakmi depresie.

Čo je to depresia?

Depresia je skutočný zdravotný stav, je to choroba s reálnymi príznakmi. Patrí medzi tzv. afektívne poruchy, ktoré sa vyznačujú poruchami nálad. Pre stanovenie diagnózy je podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH 10) podstatná identifikácia tzv. depresívnej epizódy. Počas nej dochádza k zmenám nálad a tento stav trvá viac ako dva týždne. Tieto zmeny nálad však musia byť sprevádzané aj ďalšími príznakmi ako: