Situácia v rómskych osadách je kvôli koronavírusu napätá. Vzťahy medzi majoritou a Rómami sa vyostrujú. Chýba dezinfekcia aj rúška. Pozreli sme sa do troch rómskych komunít na východe, kde si ich šijú sami.
Lenartov (1200 obyvateľov), okres Bardejov, rómska osada (700 obyvateľov)
Štvrtok 19. marca 2020, 10:00
Počet nakazených stúpne v tento deň na 124. Je štvrtok, na cestách to skôr vyzerá ako bežnú sobotu. Východniari sú v mimoriadnej situácii disciplinovaní. Na ulici v mestách alebo obciach, zazriete človeka bez rúška len výnimočne.
Do otvorených maloobchodov s potravinami, lekární, na úrady a na pošty sa vstupuje po jednom. Dopoludnia sa tam tvoria dlhé rady.
Na začiatku osady v Lenartove stojí dodávka Fiat Ducato Červeného kríža. Dve pracovníčky v červených vestách rozdávajú kartónové krabice s potravinami. Múka, cukor, cestoviny, fazuľa, hrach.
Asistujú im chlapi z rómskych občianskych hliadok v reflexných vestách s nápisom MOPS (miestna občianska poriadková služba). Pred zadnými dverami dodávky stojí v rade stovka Rómov vo farebných rúškach, šatkách a šáloch.
„Giňová Monika, Bilý Slávko...“ diktuje asistent Červenému krížu mená ďalších dlhodobo evidovaných na úrade práce, ktorí dnes dostanú potraviny.
Láska v čase korony
„Je to oficiálna potravinová pomoc, ale tým, že je mimoriadna situácia, sme tu dnes mimo harmonogramu. Myslím, že ste si vybrali veľmi nevhodný čas,“ obáva sa vedúca prítomnosti médií, keď jej oznamujem, že by som akciu rád zdokumentoval. Rýchlo prehadzuje ťažké krabice a vydáva ich chlapom v zadnej časti dodávky.
Keď si jej nesympatie voči diktafónu a foťáku, ktoré držím v ruke všimnú, začnú byť nervózni chlapi z rómskej hliadky aj ľudia v rade.
„Hej, počúvajte, z akej ste televízie či novín?“ ozýva sa z davu. „Oni nemajú čo jesť a vy ich tu teraz idete fotiť a kamerovať?“
Situácia je napätá. Stiahnem sa k autu za dodávkou. Tvárim sa, že pozerám do mobilu. Bez fotky sa mi odísť nechce. Akonáhle urobím dve rýchle snímky mobilom, rozbehnú sa ku mne traja muži z hliadky.
„Prečo nás fotíte? Máte nejaký dôvod? To sa takto nedá. Zavolám hneď starostke. Prečo ste tu prišli? Radšej choďte rýchlo preč. Tu sa nerobí nič tajné,“ prichádzajú ku mne a nervózne mi pred očami gestikulujú mobilmi. Odpovedám, že práve k starostke mám namierené.
Opúšťam rozvášnený hladný dav. Novinárske argumenty idú bokom. Niečo ešte cvaknem z diaľky teleobjektívom a vyrážam na obecný úrad.
Zostali v Čechách
Na úrade majú kvôli epidémii skrátené stránkové hodiny. Do dvanástej. „V posledných dňoch sme si všimli, že v osade je trochu zvýšená panika, ale celkovo to zvládame,“ víta ma starostka Lenartova.
Stojíme v priestrannej zasadačke päť metrov od seba v rúškach. Na rukách mám chirurgické rukavice. Pracovné stretnutie po epidemiologicky.
„Máme tam ôsmich Rómov z našej miestnej občianskej poriadkovej služby (MOPS). Plus terénnych sociálnych pracovníkov. Sú v teréne každý deň, mapujú situáciu. Ide hlavne o to, aby sledovali pohyb cudzích ľudí a informovali o domácej karanténe tých, ktorí sa vracajú naspäť z práce,“ vysvetľuje starostka Jana Bľandová. „Možno aj preto boli trochu nervózni, je to ich povinnosť, nečudujte sa im.“
„Niekoľkí sa nám vrátili z práce z Bratislavy a z Nitry. Máme aj troch, ktorí pracujú v Čechách, tí zatiaľ zostávajú tam, kým sa to neupokojí,“ dodáva.
„V osade je obecná bytovka, nariadili sme zvýšenú hygienu a dezinfekciu priestorov. Ešte minulý týždeň sme z bývalých skladov civilnej obrany pre ľudí zabezpečili 300 rúšok.“
V miestnom komunitnom centre, kde v rámci voľnočasových aktivít obec organizuje aj kurzy šičiek, si miestne ženy aj muži rúška začali šiť sami.
„Od pondelka šijeme rúška. Momentálne sme ich v osade rozdali všetkým seniorom nad 60 rokov. Dnes plánujeme rúška rozdávať aj ľuďom v obci. Sociálne dávky sme rozdávali každému osobitne s poštovým doručovateľom. Aby nemuseli chodiť na poštu a zvyšovať riziko,“ vysvetľuje starostka.
Na dvore pred domom ženy, ktorá už tri dni šije rúška, drhnú štyria ľudia tri koberce ako o život. Žiadam ju o krátky rozhovor. V momente nás obklopia muži, ženy a hlavne deti všetkých vekových a rúškových kategórií.
Rúška šijú sami
Komunitné centrum otvorili v Lenartove pred koncom januára. Jeho budova je iba pár metrov pred odbočkou do rómskej osady. Na dverách visí leták s inštrukciami v slovenčine a v rómčine.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Prečo v rómskych osadách chýbajú rúška
- Ako zvládajú koronavírus vo vylúčených komunitách na východe
- Ako obce pomáhajú svojim osadám so šitím rúšok
- Kde si ich Rómovia musia šiť sami
- Prečo si myslia, že ich v lekárňach diskriminujú
- Ako situáciu monitorujú rómske hliadky a terénni pracovníci
