Najpopulárnešia sociálna sieť bola založená vo februári 2004, nemusí tu však byť večne.
Facebook sa už krátko po svojom založení stal jednou z najpopulárnejších sociálnych sietí. Neustále rástol a kamošov, ktorí na ňom nikdy neboli, by si zrejme hľadal len ťažko. Od roku 2017 však prišiel útlm a séria niekoľkých vážnych škandálov.
Facebook v priebehu dvoch rokov stratil až 15 miliónov používateľov iba na domácom trhu v USA. Zároveň mu stále rastie nová konkurencia. Ak sa ti zdá, že úplné zmiznutie takéhoto giganta je viac než nepravdepodobné, skús si spomenúť na Yahoo, Aol alebo Myspace. Aj tieto služby urobili chyby, vďaka ktorým sa na ne už takmer zabudlo.
- Kedy Mark založil Facebook a prečo jeho prvý nápad vydržal online iba pár dní
- Čo bol Prieskumník a ako ublížil mnohým slovenským webom
- Ako sa vyvíja obľúbenosť Facebooku a čo mu hrozí v ďalších rokoch
Všetko to začalo... porušovaním súkromia
Súhrn internetovej kariéry zakladateľa Facebooku Marka Zuckerberga často začína stránkou FaceMash, ktorú naprogramoval ešte v roku 2003 vo svojej internátnej izbe na Harvarde.
Jej princíp bol jednoduchý, vedľa seba postavila dve náhodné profilové fotografie a návštevník mohol hlasovať, ktorá z nich je lepšia alebo príťažlivejšia. Problém bol v tom, že Zuckerberg použil fotografie z online zoznamu študentov svojej školy bez toho, aby si vypýtal akékoľvek povolenie.
Harvard ho preto obvinil z porušenia bezpečnostných pravidiel, autorských práv a súkromia študentov. Zaujímavé je, že o 16 rokov neskôr čelí Facebook, jeho oveľa úspešnejší a ziskovejší projekt, prakticky rovnakej kritike.
Facebook started as Facemash--a hot-or-not ripoff site that stole women undergrads' pics off internal Harvard "facebook" servers in order to humiliate and demean them. FOR CLICKS. FOR FUN. JUST TO SEE IF HE COULD. pic.twitter.com/jSDofL549Z
— Mar Hicks (@histoftech) July 26, 2018
FaceMash sa teda pri živote udržal len niekoľko dní. Pri svojom druhom projekte si už Mark Zuckerberg dal pozor. Aj The Facebook sprístupnený 4. februára 2004 však zostal úzko spojený s jeho vysokoškolským štúdiom.
Americké univerzity totiž zvyknú na začiatku roka vydávať zoznamy študentov aj s fotografiami, aby sa osoby v jednom ročníku a na rovnakých kurzoch mohli rýchlejšie spoznať. Harvard sa o takúto „knihu tvárí“ (angl. práve Face Book) v online podobe snažil už dlhšie.
Mladý a šikovný programátor sa ale nevedel pozerať na tempo, akým ju škola vyvíjala: „Všetci veľa rozprávajú o univerzálnej knihe tvárí v rámci Harvardu. Myslím, že je trochu smiešne, že univerzite trvá niekoľko rokov sa k tomu dostať. Ja to viem spraviť lepšie než oni, a dokážem to spraviť za týždeň,“ povedal vtedy dvadsaťročný Zuckerberg školskému denníku The Harvard Crimson pár dní po spustení webu thefacebook.com.
Facebook bol rýchlo otvorený aj pre ďalšie americké univerzity a prítomnosť na ňom už bola podmienená registráciou, či nahratím vlastnej fotografie. Služba tiež vedela obmedziť možnosť vyhľadania profilu iba pre užívateľov navštevujúcich rovnakú školu či katedru.
Už na konci roka mal Facebook takmer milión používateľov. Preto prišiel logický krok a 26. septembra 2006 sa služba otvorila úplne každému.
Na Slovensku približne od roku 2009
Na Slovensku začala väčšina profilov vznikať ku koncu roka 2009. Omeškanie mohlo súvisieť skôr s menej rozvinutým internetom a tým, že sme tu viac používali ICQ alebo lokálne populárny Pokec.sk.
Na Facebook ťa pravdepodobne nalákali spolužiaci, možno aj na hodine informatiky. Vtedy sa už dali pridávať fotografie, odkazy na externé weby a všetko komentovať alebo lajkovať.
Hlavný obsah však tvorili statusy, v tom čase písané zväčša v prvej osobe. Na prehistorickej stene sa totiž zobrazovali tesne za tvojím menom. Dnes by si sa za tieto triviálne čriepky zo svojho tínedžerskeho života zrejme hanbil.
Dnes reklama a profesionálne stránky
Facebook prešiel niekoľkými zmenami dizajnu, ktorú ľudia takmer vždy prijímali s kritikou, keďže menila niečo, na čo boli každý deň zvyknutí.
Zaujímavé je ale sledovať aj to, ako sa zmenilo správanie samotných používateľov. Dnes už na Facebooku krátke triviálne statusy zhŕňajúce svoj deň snáď ani nenájdeš, rovnako miznú aj dovolenkové albumy s desiatkami fotografií.
Na stenu radšej pridáme odkaz na článok z iného webu alebo vtipné meme. Pre mnohých sa tiež Facebook stal hlavným zdrojom informácií, čím si však zároveň Mark Zuckerberg zarobil na svoj najväčší problém.
Prieskumník v roku 2017 a stredoeurópska katastrofa
Keď sa Facebook okrem bežných ľudí otvoril aj firmám a firemným profilom, platformy sa chytili novinári, magazíny, televízie a rôzne weby, ktoré si z neho chceli niekoľko kliknutí a návštevníkov uchmatnúť na svoje stránky.
To však prinieslo dva veľké problémy. Pre veľkú časť webov bol Facebook najväčším zdrojom návštevnosti a od najpopulárnejšej sociálnej siete sa stali doslova závislé.
Facebooku ale, pochopiteľne, ide hlavne o zabezpečenie si pravidelných zdrojov príjmov. Algoritmus, na základe ktorého ti medzi Novinkami zobrazuje obsah, sa tak neustále vyvíja. V októbri 2017 na Slovensku aj preto odštartoval test, ktorý presunul všetky príspevky zo stránok do samostatnej kategórie nazvanej Prieskumník. V klasickom zobrazení zostali iba príspevky od priateľov a sponzorované posty, ktoré firmy podporili zaplatenou reklamou.
Niektoré weby zaznamenali prepad návštevnosti až o 50 %, ako uvádzajú podrobnejšie analýzy. Nadávali však aj samotní používatelia Facebooku, ktorým sa vtedy príspevky už definitívne prestali zobrazovať v chronologickom zobrazení.
Keď na Facebook prídeš dnes, vyskočia na teba najprv virálne príspevky a videá s množstvom lajkov, až potom statusy od stránok a priateľov, s ktorými si píšeš najčastejšie, alebo na ich obsah pravidelne reaguješ. Často ako prvý vidíš niekoľko dní starý post s informáciou, ktorú si už videl. Od malých webov a zabudnutých kamošov zo strednej dokonca neuvidíš vôbec nič, hoci si si ich sledovanie nikdy nezrušil.
Každý má vlastnú bublinu
Washington Post tento algoritmus analyzoval hlbšie a všimol si, že Facebook vlastne každého z nás uzatvára do bubliny s výraznou cenzúrou.
Keďže je pravdepodobné, že máš kamošov s podobnými názormi a záľubami, môže sa stať, že ti služba začne zobrazovať len obsah plný názorov z jedného názorového spektra. Môže ísť o videá s mačičkami, weby propagujúce vegánsku stravu alebo médiá s určitým pohľadom na politiku.
Ľudí, ktorí lajkujú niečo iné ako ty a tvoju najbližší kamoši, už podľa analýz v Novinkách takmer vôbec nevidíš. Facebook ťa podľa mnohých ľudí (možno aj neúmyselne) uzatvára v kruhu výhradne pravicových, liberálnych alebo naopak pravicovo-extrémistických názorov a výrazne tak ovplyvňuje spoločnosť okolo nás. Ak začneš lajkovať pár konšpiračných webov, obsah tvojich Noviniek sa tiež výrazne zmení a zrejme vytlačí reálnu žurnalistiku.
Škandály, kvôli ktorým musel Zuckerberg až pred Kongres
Facebook sa v roku 2017 blížil k hranici dvoch miliárd používateľov, ktorí sa naň prihlásili aspoň raz za mesiac. Tí na tejto platforme zverejňovali veľa informácií zo svojich súkromných životov, vrátane adries, veku a bydliska.
Na Facebook sa preto nahrnulo množstvo spoločností, ktoré tieto dáta zbierajú, analyzujú a neskôr predávajú ďalej. Na začiatku roka 2018 takto vypukol škandál okolo britskej firmy Cambridge Analytica, ktorá využila diery v zabezpečení Facebooku a zozbierala informácie o približne 87 miliónoch používateľoch.
Jej služby si objednávala aj dvojica republikánskych kandidátov na amerického prezidenta v roku 2016. Senátor Ted Cruz, neskorší víťaz Donald Trump, ale hlavne Cambridge Analytica a samotný Facebook tak museli čeliť obvineniam, že pomohli ovplyvniť výsledky volieb. Podozrenia, že volebné štáby mohli na základe údajov ušiť predvolebné témy a presne cieliť reklamu, priviedli Marka Zuckerberga až k vypočúvaniu pred americkým Kongresom.
Pre podobné príklady ale nemusíme ísť až do politky. Keď sa prihlásiš na Facebook, obchody a weby vedia tvoje návštevy na internetových stránkach sledovať prostredníctvom reklamných nástrojov Facebooku a následne na teba presne cieliť reklamu.
Koľkokrát sa ti už stalo, že si si v e-shope obzeral nové tričko alebo tenisky a následne ich ešte týždeň videl v News Feede aj mobilnej apke?
Opúšťame Facebook?
Cambridge Analytica bola zrejme prvým varovným prstom. Facebook sa však nemusí bať iba toho, že používateľov stratí vďaka niekoľkým škandálom. Výskum spoločnosti Edison Research odhalil, že v kategórii 12 až 34-ročných v priebehu rokov 2017 až 2019 služba stratila až 17 % používateľov.
Dokazujú to aj dáta z Pew Research Center, podľa ktorého pred dvomi rokmi používala Facebook len približne polovica 13 až 17-ročných tínedžerov. Ešte nedávno to pritom bolo až 71 %.
Dnes sa takýmito číslami môže pochváliť skôr YouTube, Instagram a Snapchat. Časť z používateľov navyše na sieti drží len schopnosť komunikovať so svojimi známymi cez Messenger. Mark Zuckerberg tak možno bude musieť nájsť nové cesty, ako na svoju sieť prilákať nové tváre, inak sa jeho projekt ďalších 16 rokov nedožije.
