Ľudia skúšajú, ako sa dá cvičením, zdravou stravou a technológiami vytvoriť absolútne najlepšia verzia samého seba.
Predstav si, že vieš vnímať čas bez toho, aby si sa musel stále pozerať na hodinky. Alebo, že sa dokážeš zorientovať v priestore bez toho, aby si si zapínal navigáciu v telefóne. Ľudia dokážu robiť so svojím telom zázračné veci a aktuálnym trendom je zlepšovať ho natoľko, aby sme možno už v blízkej budúcnosti vedeli žiť večne. Zlepšovať ho liekmi, fyzickou aktivitou, ale najmä technológiami.
Biohacking je podľa mnohých „filozofia budúcnosti.“ V preklade to doslova môžeme chápať ako hackovanie vlastného organizmu - získavanie kontroly nad takými systémami nášho tela, ku ktorým by vedomie normálne nikdy nemalo prístup.
V prípade, že sa nestane nejaká smrteľná nehoda, ľudia, čo sa narodili najneskôr koncom 80-tych rokov, sa budú môcť sami rozhodnúť či chcú alebo nechcú zomrieť.
50 tabliet denne
Dokážeme jednoduchým zjedením tabletky ovplyvniť svoj mozog a dosiahnuť superschopnosti ovplyvňovať časopriestor ako Scarlett Johanson vo filme Lucy? Takýto scenár je v najbližšej dobe pravdepodobne ozaj len science-fiction. Vedci už dokonca potvrdili, že ani fakt o využívaní desiatich percent mozgovej kapacity, ktorý sa vo filme objavil, nie je pravda.
Existuje ale veľa ľudí, čo skúša svoje vedomie a biologické vlastnosti ovplyvňovať práve rôznymi doplnkami vo forme tabliet. Hovoria si biohackeri. Eric Matzner zo San Francisca zje každý deň minimálne 50 piluliek rôznych tvarov a veľkostí - kreatín, glutatión, ale aj pre nás bežné doplnky stravy ako vitamín C. „Niektoré z liekov, ktoré beriem, sú experimentálne. Neviem, či vôbec fungujú, ale je to súčasť rôznych výskumov," vysvetľuje v reportáži od ABC Science Eric. „Ak zvyšujú produktivitu a viem sa po nich lepšie sústrediť, tak to stojí za to! Bežná rýchlosť čítania textu je u bežných ľudí 250 až 300 slov za minútu. Ja ich prečítam 1000.“
Okrem toho pravidelne cvičí, dbá na dostatočný spánok a skúša aj rôzne technologické vychytávky. Eric je presvedčený, že ak sa bude takto „vyživovať“, technológie sa v najbližších rokoch vyvinú dostatočne na to, aby sa stal nesmrteľným.
„Ja sa ako mladý človek snažím ostať čo najdlhšie biologicky mladý, aby som mohol využívať pokroky vedy najbližších 20-30 rokov. Potom si myslím, že už budeme vo výskume natoľko ďaleko, že ten vek sa bude stále exponenciálne predlžovať. Preto si reálne myslím, že v prípade, že sa nestane nejaká smrteľná nehoda, ľudia, čo sa narodili najneskôr koncom 80-tych rokov, sa budú môcť sami rozhodnúť či chcú alebo nechcú zomrieť."
Čas ako nový zmysel
Ľudia sú v biohackingu schopní zájsť aj ďalej. Profesionálny hacker Juraj Bednár sa popri IT hackingu zaoberá aj biohackingom. Na konferencii v Helsinkách mal možnosť odskúšať si napríklad hodinky, ktoré dávajú „zmysel pre čas“. „Tie hodinky neukazovali čas na displeji, ale vysielali elektrický signál podľa polohy. Na ruke mali tri stĺpce – prvý stĺpec boli hodiny, druhý minúty, tretí sekundy. Signál vysielal impulzy podľa toho, ako išiel čas. Jednoducho človek, čo to nosí pravidelne, stále vie koľko je hodín."
Paul Pällin z firmy 21st Sense, ktorý hodinky dlhodobo nosí a testuje ich efektivitu, povedal, že signál po čase prestal vnímať ako fyzické vibrovanie a získal reálny prehľad, čo mu koľko trvá. „Hovoril, že celý čas si myslel, že cesta z domu do práce mu trvá 6 minút, lebo tak mu to ukazuje Google maps. Odkedy má tento „zmysel pre čas“ zistil, že to v skutočnosti trvá napríklad 15 minút. Musí vyjsť z bytu, počkať na výťah, prejsť na parkovisko, nastúpiť do auta, potom prejsť z auta do kancelárie a tak ďalej. Čiže vravel, že mu to ubralo stres v tom, že vie úplne presne ako ten čas plynie. Tiež mu to super pomáha pri varení. Spraví prvú palacinku, cíti koľko presne mu to trvalo, potom môže umývať riad a vie kedy ju má ísť otočiť, nemusí sa nikam pozerať,“ opisuje Juraj stretnutie s biohackerom z Estónska.
Hackeri na konferencii zašli v testovaní ešte ďalej a skúšali ako bude telo reagovať na to, keď sa zahrajú na „pánov času“ a skúsia sekundovú ručičku zrýchliť či spomaliť. Paul mal problémy so spánkom, preto skúšal spomalenie času. Keďže jeho mozog bol na pravidelný tik zvyknutý, so sekundovou ručičkou sa okamžite spomalilo aj jeho telo. „Vravel, že keď to spravil prvýkrát, tak zaspal tak rýchlo, že si nestihol tie hodinky ani dať na nabíjačku. Ráno mal vybitý časový zmysel,“ vysvetľuje Juraj. Zrýchlenie času skúšal sám na sebe.
„Sekunda sa začala zrýchľovať a reálne všetko okolo mňa sa akoby spomalilo. Nerozumel som prečo ľudia tak pomaly chodia – bol to fakt zaujímavý stav, ostalo mi to asi 10 minút po tom, čo som si dal hodinky dole," opisuje stav Juraj. Počas experimentu skúšal odmerať aj svoj reakčný čas, ktorý bol vraj až o 20% rýchlejší. „Mali sme tam ipad, na ktorom som držal prst na dotykovej obrazovke. Keď sa zmenila farba nejakého koliečka, tak som to mal pustiť a bol som rýchlejší. To sa naozaj nedá trénovať za tak krátky čas."
Paul Pällin bude o „smart“ hodinkách, na ktoré sa viac nemusíte pozerať, aby ste vedeli aký je čas, hovoriť aj na technologickej šou Wearable technology show 2020 v marci v Londýne.
Žijeme v dobe obrazoviek, kedy vidíme ľudí na ulici kráčať s telefónmi v ruke, ktorí sa často snažia podľa navigácie niekam dostať - kedy mám odbočiť, idem správne? A potom si vôbec nevšímaš, čo sa deje vo svete okolo teba. Predstav si, že automaticky vieš, kde máš vždy ísť... Ako vtáky.
Ako holuby
Zmysel pre čas nie je jediný, ktorý si ľudia už teraz vedia implantovať. Britská televízia BBC odvysielala reportáž o biohackeroch po celom svete, ktorý si nechali napríklad implantovať čip na otváranie dverí, bezkontaktné platby či orientáciu na svetové strany. Veď, keď sa v priestore vedia orientovať napríklad holuby, prečo by sme nemohli aj my?
38-ročný Liviu Babitz si doslova „privŕtal“ na hruď malé zariadenie, ktoré vibruje podobne ako telefón, keď sa otočí na sever. Podľa neho vie priamo z hlavy povedať, ktorým smerom kráča, bez toho aby bol v známom prostredí. Postupne si chce takto „vžiť“ vnútorný navigačný systém. „Žijeme v dobe obrazoviek, kedy vidíme ľudí na ulici kráčať s telefónmi v ruke, ktorí sa často snažia podľa navigácie niekam dostať - kedy mám odbočiť, idem správne? A potom si vôbec nevšímaš, čo sa deje vo svete okolo teba. Predstav si, že automaticky vieš, kde máš vždy ísť... Ako vtáky.“
Liviu dodáva, že „nový zmysel“ by nám mohol pomôcť byť lepšie v kontakte s rodinou či priateľmi: „Ak by sa to napríklad prepojilo so sociálnymi sieťami, moli by sme cítiť, kde sa práve nachádzajú naši priatelia."
Hacker Juraj Bednár hovorí aj o ďalších vylepšeniach, ktoré si bežne dávajú implantovať aj ľudia na Slovensku. „Sú ľudia, ktorí aj tu v Paralelnej Polis (pozn. red. hackerská kaviareň v Bratislave) majú v prste alebo ruke implantovaný čip NFC a pomocou neho môžu napríklad na bare platiť kryptomenami alebo si otvárať dvere, skrinky a podobne.“ Juraj si myslí, že najbližších 10 rokov bude pre ľudstvo zásadných, pretože je možné, že sa postupnou „technologizáciou“ zmeníme na úplne iný druh - na kyborgov.
„Najbližších 10 rokov bude bežná vec, že keď bude mať niekto napríklad genetickú poruchu, tak zje tabletku s molekulou „crispr“, ktorá to vyrieši. A toto je znak toho, že berieme evolúciu do vlastných rúk. Otázka teda je, či sa nestávame už niečím iným, ako druhom homo sapiens, keď dokážeme modifikovať už aj ten úplne najzákladnejší zdrojový kód.“
Biohacking pre každého
Na to, aby sme sa cítili lepšie a predlžovali si život, v skutočnosti podľa hackera nemusíme robiť až také radikálne pokusy ako implantovanie rôznych zariadení, či jedenie desiatok tabliet denne. Biohacker môžeš byť aj ty, a to jednoducho tak, že na vlastnom tele odskúšaš napríklad určitý druh diéty či cvičenia, ktorý je podložený vedeckým výskumom a zistíš, že sa cítiš lepšie.
„Keď cvičím HIIT (High Intensity Interval Training), tak sa cítim lepšie a mám viac energie, ale neviem prečo. Vyskúšal som to veľakrát, zistil som, že ma to nezabije, že je to bezpečné a už nepotrebujem poznať tú teóriu za tým. Veda hľadá vysvetlenie, hacking hľadá výsledky – čo najefektívnejšie, čo najrýchlejšie.“
Juraj dodáva, že dôležité je sledovať pri tom údaje, ktoré ti poskytuje tvoje telo, ako tep, či teplotu a správne ich vyhodnocovať. Takže minimálne technológie sa aj v takomto biohackingu predsa len zídu. „Ja má napríklad Aura prsteň, ktorý na základe údajov o mojom spánku vie veľmi dobre vyhodnotiť, koľko budem mať cez deň energie. Takže ráno si viem naplánovať deň podľa toho ako som sa vyspal, ako som sa hýbal predchádzajúci deň. Tiež vie dobre predpovedať, keď na mňa niečo lezie na základe zmeny teploty počas noci. Vždy, keď mi ráno Aura hovorí, že som mal zvýšenú teplotu, tak si okamžite nasadím antioxidanty a zabijem chorobu už v zárodku, a to je biohacking.“
Čo sa môže pokaziť?
Technológie, ktoré máme na tele alebo zabudované priamo v ňom, nás môžu podľa hackera Juraja Bednára ovplyvniť aj negatívne. Všetko závisí od toho, čo už ľudia odskúšali a koľko si jednotlivec, o danom experimente naštuduje. Stretol sa už aj s katastrofálnymi prípadmi.
„Pamätám si na jednej hackerskej konferencii mala prednášku kočka, ktorá si voperovala magnety, lebo chcela cítiť magnetické polia. Úplne to nedomyslela a zabalila to do sekundového lepidla, ktoré bolo toxické, takže jej to začalo hnisať a tak. Táto prednáška bola presne zameraná na to, ako sa to nemá robiť a ako by sa ľudia, čo chcú takéto veci skúšať, mali nad všetkým vopred trochu viacej zamyslieť.“
Na moju otázku, či sa technológie môžu postupne obrátiť proti nám ako to popisuje napríklad seriál Black Mirror, Juraj odpovedal, že áno. A tak, ako sa dá hacknúť akýkoľvek počítač, sa dá hacknúť aj mikročip zabudovaný v ľudskom tele. „Aj pri technológiách je len na nás, ako ich budeme používať. Áno, všetky technológie sa dajú využiť aj zneužiť. Rovnako ako sa štiepenia jadra atómu dá využiť na výrobu energie aj na jadrovú bombu. Ľudia sa budú postupne meniť na kyborgov a my uvidíme, čo to pre nás bude znamenať.“
