"Mám chuť si dnes pozrieť nejaký dobrý film, poraďte mi niečo..." píšeš na facebooku a neverím, že ti minimálne jeden tvoj známy neodporučil práve Clockwork Orange, The Shining alebo napríklad Full Metal Jacket.
„Mám chuť si dnes pozrieť nejaký dobrý film, poraďte mi niečo..." píšeš na facebooku a neverím, že ti minimálne jeden tvoj známy neodporučil práve Clockwork Orange, The Shining alebo napríklad Full Metal Jacket. V predošlom článku tohto seriálu si sa mohol niečo dozvedieť o Quentinovi Tarantinovi, ale poďme sa teraz bližšie pozrieť na život autora vyššie spomínaných filmov, velikána Stanleyho Kubricka.
Stanley Kubrick sa narodil 26. júla 1928 ako prvé z dvoch detí do židovskej rodiny lekára Jacoba Leonarda Kubricka a jeho ženy, dcéry rakúskych imigrantov, Sadie Gertrude Kubrick v New Yorku. Jeho sestra Barbara Mary Kubrick sa narodila neskôr v roku 1934. V čase Stanleyho narodenia žila jeho rodina v Bronxe a aj keď boli jeho rodičia zosobášení podľa židovských tradícií, Stanley nemal náboženskú výchovu, preto neskôr vyznával ateistický pohľad na svet. Rodina sa mala na niekdajšie pomery v Bronxe až veľmi dobre, pretože hlava rodiny Jacob zarábal veľmi dobré peniaze ako praktický lekár.
Stanleymu zistili už v rannom školskom veku nadpriemerné IQ - no jeho výsledky v škole o tom nehovorili. Vypestoval si ale obrovskú lásku k literatúre, a to najmä ku gréckym a rímskym mýtom a bájkam a k príbehom bratov Grimmovcov, ktoré mu vštiepili doživotné spriaznenie s Európou. V 12 rokoch ho otec naučil hrať šachy, čo prinieslo ohromné výsledky. Kubrick sa do hry vášnivo ponoril a rýchlo sa stal obratným hráčom a neskôr aj členom United States Chess Federation. Šachy sa v neskorších rokoch pre Kubricka stali dôležitým prostriedkom, ktorý často používal ako nástroj k jednaniu so svojhlavými hercami, ale aj ako umelecký motív vo svojich filmoch. „Šachy ma naučili trpezlivosti a disciplíne pri rozhodovaní“ povedal raz sám režisér. Vo veku 13 rokov dostal Kubrick od otca fotoaparát Graflex - no o jeho výtvoroch sme vám už priniesli samostatný článok tu. Často s ním vyrážal do ulíc New Yorku a robil fotografie, ktoré potom vyvolával u svojho kamaráta v tmavej komore. V 17 rokoch začal fotiť pre magazín Look, pre ktorý niekoľko ďalších rokov naďalej pracoval. Keďže bol aj vášnivý fanúšik boxu - rozhodol sa v roku 1950 so svojím kamarátom Alexanderom Singerom natočiť krátky dokument o boxe - Day of the Fight (1951), na ktorý minul všetky svoje úspory. Po ňom nasledovali krátke dokumenty na zakázku - Flying Padre (1951) a The Seafarers (1952) a krátko na to jeho prvý film Fear and Desire (1953).
Po prvom filme ale stroskotalo jeho prvé manželstvo so stredoškolskou láskou Toby Metz. Napriek zmiešaným kritikám filmu samotného sa Kubrickovi dostalo priaznivých ohlasov na jeho očividný režisérsky talent. Kubrickove ďalšie dva snímky Killer's Kiss (1955) a The Killing (1956) k nemu obrátili pozornosť Hollywoodu a v roku 1957 zrežíroval Paths of Glory (1957) v hlavnej úlohe s Kirkom Douglasom. Douglas Kubricka neskôr zavolal aby natočil Spartacus (1960), a dúfal, že sa Kubrick natáčania takého obrovského projektu zľakne a povolí. To sa ale nestalo. Kubrick zobral natáčanie pevne do ruky a presadzoval vlastné nápady a kritériá. Samotný hlavný kameraman filmu Russell Metty sa sťažoval producentom, že mu Kubrick prevzal jeho prácu. Po týchto sťažnostiach mu Kubrick povedal aby si sadol a nič nerobil. Metty sa podradil, ale zato získal Cenu Akadémie za najlepšiu kameru. Kubrick rozčarovaný Hollywoodom sa natrvalo presťahoval do Anglicka, kde natočil všetky svoje následujúce filmy.
Prvý film, ktorý natočil na britskom území, bola „čierna komédia", novela od Vladimira Nabokova, Lolita (1962). Film je o európskom emigrantovi v Amerike Humbertovi, ktorý sa ožení so Charlottou len preto, aby mohol byť nablízku jeho skutočnej láske Charlottinej predčasne vyspelej dcére Lolite. Pri režírovaní nemal úplne voľnú ruku, pretože vznikal pod prísnym dohľadom úradu pre cenzúru. Musel preto vynechať kopec erotických elementov, ktoré boli evidentné už v knižnej predlohe. Kubrickovým ďalším projektom bola opäť čierna komédia, Dr. Strangelove or: How I Learned to Stop Worrying and Love the Bomb (1964). Pôvodne malo ísť o drámu, pretože v tej dobe nebolo čokoľvek „nukleárne" považované za komické. Kubrick ale usúdil, že mnoho nápadov, ktoré pre film napísal, bolo skrátka príliš komických, než aby to mohol niekto brať vážne. Komerčný úspech filmu aj úspech u kritikov priniesli Kubrickovi finančnú a umeleckú slobodu pracovať na projektoch, po ktorých túžil.
Kubrick strávil 5 rokov prípravou sci-fi 2001: A Space odyssey (1968), ku ktorej napísal spoločne scenár s Arthurom C. Clarkom. Ten ho inšpiroval svojím románom Childhood's End. Kubrick si okrem iného vybavil vstup do laboratórií NASA, kde mu umožnili nazrieť na reálne satelity, aby previedol na plátno čo najautentickejšie kópie. Práve preto dodnes existuje konšpirácia, že pristátie na mesiaci sfalšovali americké úrady v spolupráci práve so Stanley Kubrickom, kvôli jeho vedomostiam z natáčania tohoto filmu. Po uvedení do kín snímka nezožala veľký úspech. Kritici mu vyčítali málo dialógov, pomalé tempo a v podstate žiaden príbeh. Náklady na výrobu činili 10,5 milióna dolárov a napriek nízkym hodnoteniam film zarobil celosvetovo 31 miliónov dolárov. Zaslúžene ale dostal Cenu Akadémie za špeciálne vizuálne efekty a nasadil tak latku pre mnohé následujúce sci-fi filmy. Potom Kubrick natočil Clockwork Orange (1971) o štvorčlennej partii výtržníkov na čele s Alexom deLargom, ktorí navštevujú Korova Milk Bar, kde popíjajú miestnu špecialitu - drogami obohatené „moloko".
To ich zakaždým povzbudí k poriadnej dávke ultranásilia - zbijú bezdomovca pod mostom, pobijú sa s konkurenčným gangom alebo prepadnú dom slušných ľudí. Príbeh natočil podľa rovnomennej knihy Anthonyho Burgessa. Bol to na tú dobu najkontroverznejší film. Prečo? Násilie, sex a Ludwig van. Krátko po premiére film sám stiahol z kín, pretože sa jemu a jeho rodine začali vyhrážať smrťou. Chcel, aby bol v Anglicku až do jeho smrti zakázaný. Úrady mu v tomto veľmi radi vyhoveli a na verejnosť ho vypustili až po jeho smrti v roku 1999, kedy sa znovu objavil v kinách. Napriek negatívnemu mediálnemu hypu si film vyslúžil 4 nominácie na Cenu Akadémie, avšak, nevyhral ani jednu.
Po natočení Barryho Lyndona (1975) sa stali jeho neúprosné požiadavky na hercov a štáb doslova legendárne. Po hercoch požadoval natáčanie desiatok záberov po sebe a bez prestávky. Pri natáčaní príbehu o Írsku, ktorý zahŕňal aj vojenské záležitosti, obdržal Kubrick správu, že ho IRA označila ako možný cieľ útokov. Produkcia sa okamžite presunula preč z krajiny a Kubrickova túžba po súkromí a bezpečí sa ešte viac prehĺbila. Bol tak samotársky, že bolo obdobie kedy 10 rokov po sebe neposkytol žiadne interview. Po tom, čo odmietol režírovanie hororu The Exorcist (1973), natočil vlastný horor The Shining (1980) podľa rovnomennej novely od Stephena Kinga.
Spisovateľ Jack Torrance hľadá kľudné miesto pre napísanie svojho románu, preto prijíma prácu ako správca v odľahlom horskom hoteli. Pri pohovore sa dozvedá o svojom predchodcovi, ktorý zo samoty zošalel a tak zavraždil svoju ženu a dve dcéry ako aj seba. Po príchode na hotel ubytuje Jack svoju rodinu a začína písať román, no čoskoro aj on zisťuje že samota v horách je tak tiesnivá, že začne prichádzať o rozum. Kingovi sa však Kubrickova filmová adaptácia absolútne nepáčila, a tak režiséra znenávidel. Pre Kubrickov perfekcionizmus znovu začali kolovať historky o jeho požiadavkách na štáb. Scénu v hotelovej kuchyni - rozhovor medzi Danny Lloydom a Scatmanom Crothersom natočil až na 148-krát! Povráva sa, že psychicky neustále deprimoval a nadával hlavnej herečke Shelley Duvall. Taktiež chcel, aby sa k nej správal nepríjemne počas natáčania aj celý štáb. To všetko len preto, aby na plátne pôsobila o to zraniteľnejšie a bezmocnejšie.
S ďalším filmom si dal Kubrick načas 7 rokov a prišiel s Full Metal Jacket (1987). Tento snímok patrí k vlne filmov 80. rokov, ktoré sa vyjadrovali k tématike vojny vo Vietname. Majstrovské dielo sa odohráva v 2 rovnako dlhých kapitolách. V prvej je to táborový výcvik kde sadistický inštruktor Hartman psychicky a fyzicky týra zverených nováčikov. Druhá časť sa odohráva na vietnamskom fronte. Čo je ale najzaujímavejšie - film natočil doslova v 30 míľovom okruhu svojho domu v Anglicku. Ani jedna scéna nebola natočená vo Vietname. Kubrickov perfekcionizmus bol až tak prehnaný, že nikdy nehľadal rozbité budovy, v ktorých mohol natáčať vojnové zábery. Budovu postavil novú, zničil ju podľa vlastných uvážení, a až tak natáčal. Pre vytvorenie hodnoverného vietnamského mesta Huế nechal Kubrick doniesť niekoľko paliem a rôznych rekvizít z rôznych kútov sveta. Jeho posledný film Eyes Wide Shut (1999) v hlavnej úlohe s Tomom Cruisom a Nicole Kidman označil ako svoj najlepší. New Yorkský lekár William Harford začne na svoju príťažlivú ženu Alice žiarliť potom, čo sa mu zverí, že by sa kvôli erotickému zážitku s cudzím mužom snáď aj vzdala svojho doterajšieho života. William využije situáciu a prežije malú sexuálnu odyseu bez vedomia jeho manželky. Prostredníctvom svojho kamaráta prenikne na tajnú orgiu, kde účastníci v karnevalových maskách benátskeho štýlu prevádzkujú záhadný sexuálny rituál. Nepozvaný hosť je ale rýchlo odhalený. Svojej premiéry sa tento filmový velikán ale bohužiaľ nedožil. Zomrel iba 3 dni pred ňou vo veku 70 rokov na infarkt.
Mnohí kritici ho označujú ako jedného z najdôležitejších osobností kinematografie 20. storočia. Jeho tvorba zahŕňa širokú škálu rôznych žánrov, ktorá je typická svojim realizmom, čiernym humorom, výnimočnou kinematogafiou a asociatívnym využitím hudby. No napriek tomuto všetkému nezískal ani jednu sošku Oscara za réžiu.
