Zwick síce dobre zvládol akčné scény, no snáď všetko ostatné na tomto filme zaváňa lacnotou.
Ak sa niekde v diskusii spomenie meno Edward Zwick, stavím sa, že väčšine z vás hneď príde na um Posledný samuraj či Krvavý diamant. Sú to dva z jeho najznámejších filmov, v ktorých jasne vidno pútavú remeselnú zručnosť a cit pre pamätné momenty. To sa síce neprejavuje zakaždým v tak razantnom merítku, no jeho posledný film Pawn Sacrifice bol príjemným prekvapením a fanúšikom stúpol adrenalín, keď sa dozvedeli, že zasadne za kameru v druhom pokračovaní akčnej série z pera Lee Childa s názvom Jack Reacher. Sequel s tvárou Toma Cruisa dostal podtitul Never Go Back a už to môžu ľudia milujúci jednotku brať ako doslovnú výstrahu. Prečo je to tak?
Tí, ktorí sú oboznámení s knihami či prvým filmom vedia, že Jack je bývalý člen vojenskej polície a neradno sa s ním zahrávať. Preferuje samotu a nedostupnosť, vie jednoducho zložiť o hlavu väčšieho týpka a so zbraňou tiež nezvykne minúť. Never Go Back začína v momente, kedy vidíme Reachera dávať na frak zlým ľudom, ktorí si jednoducho musia ochutnať dávku vlastnej medicíny. Svoje akcie „konzultuje“ s majorkou Turnerovou (Cobie Smulders), avšak krátko pred spoločným stretnutím zistí, že sa voči nej vzniesli krivé obvinenia. Čo teda plánuje urobiť? To, čo mu ide najlepšie. Vykonať spravodlivosť a porušiť pri tom snáď každý jeden zákon v aktuálnom mieste pobytu. Prihoďte si do tejto klasickej šablóny aj zápletku s mladou slečnou (Danika Yarosh), jeho údajnou dcérou a viete, čo môžete po dejovej stránke približne očakávať.
Nebudem sa tváriť, že prvotina z roku 2012 netrpela chybami, no aspoň niečím oslovila. Príjemná krimi zápletka a pekné akčné scény slúžili ako spomienkový návrat do starého akčného žánru v modernom kabáte a Tom potvrdil, že klasické akčné úlohy mu nerobia problém, aj keď práve nenosí menovku Ethan Hunt. Tentokrát to však nestačilo a nie je to jeho vina. Pýtate sa čoho teda? Toho neskutočne zle napísaného scenára, plného do očí bijúcich blbostí, vďaka ktorému všetko ostatné pôsobilo ako vysokorozpočtový film určený pre televíziu.
Ťažko povedať, kde sa snímka začína zvrhávať. Ak ste divák, ktorému vadia nelogickosti, tak približne v momente, kedy vo „väzení“ spacifikuje vojaka, ukradne mu uniformu a nenájde sa nikto, kto by si povedal, že pán Reacher naozaj nie je ten vysoký afroamerický mladík menom Espin (Aldis Hodge). Ak vám tie typické hlúposti až tak nevadia, tak možno v momente, kedy ho na chvíľku opustia jeho pavúčie zmysly a nevšimne si osobu pár metrov za ním, fotografujúcu jeho údajnú dcéru (o pár scén neskôr však vie, že ho niekto sleduje v dave plnom ľudí). Okay, holt, nie každému sa chce vyhrať s detailmi. Fajn. Čo takto vyplniť takmer 80 minút stopáže vatou s minimom akcie a nezmyselnými dialógmi, pri ktorých niektoré hlášky z Transformerov ašpirujú na Pulitzerovku? Nezmyselná krátka hádka o feminizme v spoločnosti? Takmer úplna absencia záporákov? Nevýrazný soundtrack? Celá dejová linka s dcérou, ktorá nedáva absolutne žiaden zmysel? Ako som už spomenul, prvý film v tomto smere taktiež nevynikal, no nespomínam si na podobnú dávku scenáristickej lenivosti.
Možno si poviete, že to nemusí byť také strašné, ale ono sa tam toho fakt veľa nedeje. Množstvo nelogických scén prichádza so zvláštnou výstavbou. Keď Zwick netuší, ako sa preniesť do určitého momentu, jednoducho vloží postavy do jednej miestnosti, použije dva rýchle strihy a ide ďalej. Ešte aj tej samotnej zábavy, na ktorú sme sa všetci tešili, je vo filme máličko, aj keď kriticky musím uznať, že je pre ňu vyhradená posledná tretina a v nej konečne nájdeme pekné svetlé momenty. Zwick sa v týchto okamihoch našiel, a tak aspoň na pár minút dostávame to, čo sme od druhého Reachera čakali. Peknú akciu. Celkovo však dostávame takmer dve hodinky, z väčšej časti plné scén, ktoré by boli cool tak 25 rokov dozadu, sympatické výkony Toma a Cobie, ktorých postavy bohužiaľ pôsobia neskutočne uponáhľane a celkovo nemastnú neslanú a zle napísanú záležitosť, ktorá pri množstve iných skvelých filmov v kinách jednoducho nedokáže zaujať. Stačilo naozaj málo a spokojní by boli všetci. Ja však nie som a svedomie mi nedovoľuje udeliť viac ako 4/10.
