Na festivaly patria aj retrospektívy a v Piešťanoch sa dočkáte aj týchto filmov.
Populárny filmový festival Cinematik sa rúti do svojeho 12. kola. Už od zajtra začne v Piešťanoch uvádzať vyše 100 snímok z celého sveta. Diváci tak budú mať množstvo príležitostí užiť si zaujímavé tituly z rôznych končín sveta. Väčšinou pôjde o novinky, prípadne nedávne počiny. Výberu toho najzaujímavejšieho z tohto ročníka sme sa venovali v tomto našom článku. Skladba programu však nezabudla ani na diela staršieho dáta. Väčšinou nejde o nesmrteľné klasiky, no o zabudnuté kvalitné veci, stojace za videnie. A práve päticu kúskov, ktoré by ste si nemali nechať ujsť, si predstavíme v tomto výbere. Mnoho z vás bude mať jedinečnú šancu si ich vychutnať na veľkom plátne, takže netreba váhať. V rámci polnočnej sekcie Za hranicou kultu sa predstaví štvorica filmov, vybraných režisérom Fabrice du Welzom, ktorý v rámci festivalu takisto predstaví svoje diela.
Hostia (The Visitors, réžia: Elia Kazan, 1972).
Bill a Martha žijú pokojným životom až do momentu, keď ich navštívia Billovi starí kamaráti Mike a Tony z vietnamskej vojny. Vyvstávajú otázky, čo sa stalo vo Vietname a prečo sa ukázali pri dverách ich domu z ničoho nič. Elia Kazan patrí k renomovaným tvorcom a jeho projekty boli mnohokrát výnimočnými udalosťami a niektoré z nich sa môžu pýšiť štatútom klasiky. Na východ od raja, V prístave, prípadne Trblietanie v tráve už dávno patria k základom kinematografického vzdelania. Tento jeho predposledný projekt slávy zmienených počinov síce nedosiahol, no kvalitný thriller nie je nikdy na škodu a je veľmi pravdepodobné, že pri zhliadnutí Hostí nešliapnete vedľa.
Hardcore (réžia: Paul Schrader, 1979)
Scenárista Taxikára je takisto veľmi zručným režisérom. Jeho titul v mnohom pripomína omnoho polulárnejšiu pecku 8mm Joela Schumachera. Zúfalá snaha otca vytiahnuť svoju dcéru z chápadiel pornopriemyslu rozhodne nebude príjemnym zážitkom. Namiesto toho sprostredkuje neprijémnu sondu do oblasti, v ktorej by (snáď) nikto z vás nechcel prežiť svoju profesionálnu kariéru. Bezútešná sedemdesiatková atmosféra a strhujúci dej by mali zamávať aj odolnými divákmi. Film bol nominovaný na Zlatého Medveďa za najlepší film v na festivale Berlinale.
Vytrženie (Rapture, réžia: John Guillermin, 1965)
Kvalitných filmov o dospievaní nikdy nie je dosť, aj keď tento je rozhodne iný, než sa točí v súčasnej Hollywoodskej produkcii. Príbeh pätnásťročnej dievčiny, celý život uväznenej svojim až príliš starostlivým otcom je dielom tvorcu klasík, ako Sklenené peklo alebo Poirotovky Smrť na Níle, prípadne nie úplne vydareného, no populárneho remaku King Konga. Vizuálna estetika a pôsobivá hudba sú spolu so skvelým výkonom Patricie Gozzy dôvodom, prečo túto neprávom zapadnutú drámu zhliadnuť.
Mzda strachu (Le Salaire de la Peur, réžia: Henri- Georges Clouzot, 1953)
Dvaja muži, sú nútení kvôli zlej finančnej situácii vziať nebezpečnú prácu. Cez hory a nestabilný terén previesť množstvo nitroglycerínu. Každá nerovnosť na ceste alebo zaváhanie vodiča môže znamenať výbuch. Najslávnejší a pravdepodobne najvydarenejší film polnočnej sekcie. Takmer dve a štvrťhodinový, neuveriteľne napínavý thriller potvrdzuje Clousotovu spriaznenosť s Alfredom Hitchcockom. Dramaticky nesmierne vďačný nápad je vyťažený takmer na maximum a aj napriek svojej dĺžke dokonale zarazí do sedačky. Okrem neprestávajúceho napätia sa taktiež venuje sociálnym problémom, takže vzniklo komplexné dielo, ktorému za mnohé vďačí napríklad hitová Nebezpečná rýchlosť. A po projekcii sa rovno môžete doma vrhnúť na takisto vydarený remake.
Blízke stretnutie tretieho druhu (Close Encounters of the Third Kind, réžia: Steven Spielberg, 1977)
To najlepšie však uvidíme mimo polnočnej sekcie. Legendárne sci-fi Stevena Spielberga sa po štyroch dekádach vracia na veľké plátna a bola by obrovská škoda pri tom nebyť. Minimálne kvôli strarostlivo zremasterovanej kópii a režisérskemu zostrihu. Jedno z najpôsobivejších zobrazení stretnutia s mimozemskou civilizáciou stratilo zo svojich kvalít minimum. Mimoriadne nadčasové dielo dokáže byť rovnako napínavé ako vtipné, čo je jedným z hlavných znakov Spielbergovej tvorby počas jeho naobľúbenejšieho obdobia. Zabúdať samozrejme nemôžeme ani na skvelé herecké výkony Richarda Dreyfussa a režisérskej ikony Francoisa Truffauta. V čase premiéry bol tento počin možno vďaka premiére Hviezdnych vojen trochu upozadený, no aj tak sa mu podarilo stať obrovským hitom, nestarnúcou klasikou a získať dva Oscary.
Takže, ako vidíte, bude rozhodne na čo chodiť do kina a dúfame, že sa medzi 12. a 17. septembrom v Piešťanoch vidíme.
