Výborná a neprávom zabudnutá konkurencia Disneyho megahitom.
Po dlhšej odmlke sa vraciame k nepravidelnej rubrike nostalgické rozprávky nášho detstva. Venujeme sa v nej kvalitným (nielen) animovaným počinom, ktoré sa pohybujú pod radarom diváckej popularity. Voľba tentoraz padla na Anastáziu.
90. roky patrili na tomto poli nadvláde Disneyho. Kráska a zviera, Aladin alebo Leví kráľ boli ohromné hity. Konkurencia si toho bola vedomá a začali vznikať animované divízie filmových spoločností. Jednou z nich bola 20th Century Fox Animation. Ich prvý projekt mal byť, po vzore lídra na trhu, veľkolepý muzikál.
Ujal sa ho osvedčený tandem Don Bluth a Gary Goldman. Najmä prvý menovaný mal s podobnými projektami obrovské skúsenosti. Secret of N.I.M.H, An American Tail a najmä Land Before Time sú považované za kvalitné kúsky, ktoré vznikli mimo štúdia myšiaka. Ostatne Bluth v ňom začínal, takže všetky postupy a triky poznal z prvej ruky.
Prípravy na film trvali 3 roky a vzhľadom na to, že išlo o prvotinu štúdia, všetko sa riešilo veľmi precízne. Aj napriek odklonom od reality štáb strávil mnoho času v Petrohrade, knižniciach a archívoch. Scenáristi tak mohli vytvoriť svoj paralelný vesmír.
Príbeh je inšpirovaný legendou o stratenej ruskej princeznej. Práve ona mala ako jediná prežiť zmasakrovanie cárskej rodiny Romanovcov pomstychtivým čarodejníkom Rasputinom. Niečo sa vám v predchádzajúcej vete nezdá? Máte správny pocit. Anastázia síce vychádza zo skutočných udalostí, no s reáliami pracuje vo svojom rozprávkovom svete.
Deckám teda bude treba vysvetliť, že Rasputin nebol zombie, Októbrová revolúcia znamenala niečo iné a v Rusku nežijú roztomilé rozprávajúce netopiere. Tieto prvky boli pridané v rámci zatraktívnenia príbehu pre najmenších.
So skutočnosťou tak pochopiteľne nemá Anastázia veľa spoločného. Jej historický predobraz skončil v blázinci a posmrtné testy ukázali, že nešlo o pravého potomka Mikuláša II.. Príbehovú inšpiráciu tak tvorcovia našli skôr vo filmovej verzii z roku 1956. Anya je sympatické dievča, ktoré pri revolúcii stratilo rodinu aj pamäť a zvyšok mladosti strávila v sirotinci. O tom, že je jedinou preživšou slávnej historickej udalosti, nemá ani tušenia.
Podvodník Dimitrij v nej spozná dvojníčku stratenej princeznej a za vidinou zisku ju odvedie do Paríža za jej starkou. Cestou zažijú množstvo dobrodružstiev, no zlo nikdy nespí a Rasputin plánuje svoju pomstu dokončiť.
Na Anastáziu štúdio uvoľnilo relatívne skromných 53 miliónov dolárov (o rok starší Zvonár u Matky Božej stál takmer dvojnásobok). Tvorcovia si tak nemohli dovoliť pracovať v rovnakých podmienkach ako Disney. Na hviezdnom hereckom obsadení sa však nešetrilo. Hlasy tak hrdinom prepožičali napríklad Meg Ryan, John Cusack, Christopher Lloyd, Kelsey Grammer alebo vtedy ešte iba vychádzajúca hviezdička Kirsten Dunst.
Po technickej stránke síce čo-to k perfekcionizmu Disneyho chýbalo, no spojením tradičnej 2D animácie s CGI kúzlami sa podarilo vytvoriť niekoľko nezabudnuteľných momentov. Napríklad scéna s horiacim vlakom, búrka na mori alebo panoramatické zábery Moskvy a Paríža vyrážajú dych (teda aspoň v kine vyrážali). Najmä v spojení s prekrásnou hudbou Davida Newmana.
Soundrack bol nominovaný na Oscara a rovnako aj titulná pieseň Journey to the Past. Inšpiráciu mal Newman odkiaľ čerpať. Jeho otec Alfred patril totiž k najvýznačnejším skladateľom svoje doby (zložil napríklad zvučku 20th Century Fox) a hudobne sa podieľal aj na už spomínanej verzii s Ingrid Bergman a Yulom Brynnerom.
Do kín Anastázia zavítala koncom novembra 1997 a veľkú dieru do sveta neurobila. Celosvetové tržby za hranicou 139 miliónov (z toho 56 z USA) síce na pokrytie nákladov stačili, ale čakalo sa viac.
Recenzie boli viacmenej spokojné, no od nadšenia a pozornosti, akým sa dostávalo konkurencie od Disneyho, sa ani zďaleka nevyrovnali. A je to škoda. Bluthove a Goldmanove dielo je totiž veľmi vydareným animákom, plným chytľavých pesničiek, milého humoru, sladkej romantiky aj nadčasového príbehu.
Prijatie bolo tak opatrné možno aj preto, že sa lišiaci nevydali vlastnou cestou, ale iba veľmi precízne okopírovali úspešnú žánrovú mustru. Dokonca sa ozývali hlasy, že tento počin je disneyovskejší než samotný Disney.
Anastásia však žila ďalej. Fox sledoval príklady svojho štúdiového vzoru a vydal niekoľko pokračovaní určených na domáci trh. Ich hrdinom bol často netopier Bartók, najpopulárnejšia postava filmu. Jeho príbehy však už boli určené pre čisto detské publikum.
Štúdio bolo (aj napriek neohromujúcim výsledkom) pri chuti, ale väz im takmer zlomil hneď ďalší projekt. Titan AE bol predraženým a nie úplne ideálne zvládnutým projektom. Diváci ostali doma a česť aj finančný profit musela zachraňovať po reorganizácii až Doba ľadová. Ale to je už iný príbeh.
Dobrodružstvo stratenej ruskej princeznej ponúka aj po vyše dvoch dekádach výbornú zábavu. Je preto škoda, že zapadla a diváci sa k nej dostávajú veľmi sporadicky. Ak ste jej dobrodružstvo ešte nezažili, je najvyšší čas to napraviť. Stojí to za to.
