Podobne archivujeme aj informácie o kultúrnych pamiatkach. Momentálne ju využívajú aj pri rekonštrukcii Notre Dame.
Naša planéta sa mení. Uprostred klimatickej krízy strácame ľadovce aj pralesy, ľudská činnosť mení samotný povrch Zeme ako aj jej atmosféru. Menia sa aj klimatické pásma a vedci varujú, že časom bude Zem úplne iná, než ako ju poznáme dnes. Náš domov, ako ho poznáme, umiera a vedci nemajú dostatok času na to, aby ho zmapovali celý.
Práve preto sa rozhodli archeológ Chris Fisher a geograf Steve Leisz, že to nenechajú len tak. Spustili preto neziskovú organizáciu The Earth Archive, ktorá si stanovila ambiciózny cieľ: zmapovať kompletne celú planétu a vytvoriť 3D mapu, ktorú môžu vedci študovať aj po tom, čo sa Zem zmení. O iniciatíve písal portál Science Live.
Ako zdokumentovať všetko skôr než bude neskoro?
O svojom nápade využiť laserovú technológiu na zmapovanie Zeme prvýkrát prehovoril Fisher vo svojom TEDx talku. Technológiu využil na jednej zo svojich pracovných ciest v džungli v Hondurase, keď sa mu podarilo objaviť stratené mesto. Výprava tam objavila nálezy, ktoré by ďalšie daždivé obdobie alebo ľudská činnosť mohli zničiť. Navyše, spracovať skeny a analyzovať z nich dáta zaberie oveľa menej času, než pripravovať tieto záznamy ručne, po starom. Za 45 minút vytvoril sken, ktorý by inak trval celé desaťročie.
Tento objav ho presvedčil o tom, že je pre ľudstvo veľmi dôležité zmapovať celú planétu. Nielen preto, aby sme si zachovali informácie o tom, ako dnes vyzerá. Myslí si, že by sa tieto skeny dali využiť aj na boj proti klimatickej kríze.
“Považujeme za automatické, že naše kultúrne a ekologické dedičstvo tu bude stále,“ zaznieva v prednáške Fishera. Pritom to tak vôbec nie je, svet sa mení dokonca aj bez ľudského pričinenia. Preto odporúča čo najskôr ho naskenovať. Podobné skeny sa dnes využívajú aj na rekonštrukciu katedrály Notre Dame. Ani tam sme nemohli oheň predpokladať, no práve tieto údaje môžu pomôcť nielen zachovať to, čo bolo, ale aj pomôcť pri pokuse o záchranu alebo pri snahe o rekonštrukciu. Podľa Fishera to platí o kultúrnych pamiatkach, ale aj o prírodnom bohatstve. Zatiaľ čo kultúrne pamiatky mapujú viaceré organizácie, pre zemský povrch doteraz takáto iniciatíva neexistovala.
Strácame lesy, v dôsledku zvýšenej hladiny mora a roztápajúcich sa ľadovcov sa navždy zmenia aj mestá či ostrovy. „Ak nebudeme mať záznam o týchto miestach, nikto v budúcnosti ani len nebude vedieť, že existovali,“ tvrdí archeológ. Jeho výzva znie jasne: „Toto je Titanic. Narazili sme do ľadovca. My všetci sme na palube a orchester už hrá. Klimatická kríza nás za niekoľko desiatok rokov môže pripraviť o naše kultúrne a ekologické dedičstvo. Nečinne sedieť nie je možnosť.“
Vedec navrhuje začať najviac ohrozenými časťami sveta ako napríklad amazonským pralesom alebo tými miestami, ktoré sú ohrozené zvýšenou hladinou mora. Zmapovať však napokon chce celý pevný povrch planéty, ktorý tvorí asi 29 % z celej plochy Zeme (zvyšok tvoria moria, oceány a rieky). Problematická je však realizácia – skeny vytvárajú pomocou laserovej technológie z výšky. K tomu potrebujú preletieť ponad dané územie. Kto im však dá povolenie preletieť napríklad nad Brazíliou, ktorej prezident nie je vôbec nadšený z riešenia klimatickej krízy? Táto otázka zaznela v rozhovore pre The Guardian. Ťažko na ňu odpovedať. Cieľ je to ambiciózny a náročný, Fisher však verí, že je to pre dobro spoločnosti.
Aby vnúčatá našich vnúčat vedeli, ako vyzerala Zem
Áno, primárny dôvod, prečo The Earth Archives existujú, je veda a pokrok. Vedci chcú vytvoriť základný záznam o tom, ako dnes vyzerá zemský povrch. Vďaka tomu budeme môcť presnejšie sledovať aj vývoj klimatickej krízy. Budeme mať presný prehľad o tom, ako to vyzeralo predtým a potom. Momentálne neexistuje HD záznam o tom, ako Zem vyzerala predtým, až na niekoľko miest, ktoré už sú zmapované. Tým, že nevieme, ako to vyzeralo predtým, nevieme ani posúdiť, či naša snaha o záchranu planéty vôbec zaberá a prináša nejaké výsledky.
Okrem toho tým vznikne virtuálna planéta, ktorú môže študovať oveľa viac vedcov bez toho, aby museli vycestovať alebo ohrozovať výskumom niektoré oblasti. Zároveň vytvoríme skutočný archív sveta, v ktorom sme vyrastali, pre generácie, ktoré v ňom budú žiť po nás.
Pozri si TEDx talk o The Earth Archive
