Vláďa stavia na Nivách a prácu žeriavnika by za nič nevymenil.
Väčšina mladých ľudí dnes ani nepomyslí na to, že by nešli na vysokú školu a namiesto toho skončili niekde, kde sa pracuje holými rukami. Aj to však môže byť dobrý nápad a nielen preto, že si na stavbe môžeš pekne zarobiť.
24-ročný žeriavnik Vláďa trávi každý deň v takmer 150-metrovej výške na najvyššom žeriave na Slovensku a aj v Česku. Stavia novú autobusovú stanicu v Bratislave, vrátane výškovej budovy a svoje zamestnanie by za nič nevymenil.
Keďže je žeriavnikov je málo, jeho výplatná páska vôbec nevyzerá zle a každý deň v kabíne je novým dobrodružstvom. Podľa Vláďu vyzerá každý deň inak a aj keď sa občas pritrafia ťažšie dni, či agresívne vetry, práca žeriavnika vraj rozhodne stojí za to.
Vyliezť na 150-metrový žeriav zaberie 15 minút a dve prestávky (smiech). Dole chodím len občas.
- Ako vyzerá deň na žeriave
- Ako sa prestávkuje
- Aké vysoké sú najvyššie žeriavy a koľko na ne trvá vyliezť
- Čo sa deje počas búrky alebo víchrice
- Koľko žeriavnici zarábajú a prečo sa ich snažia získať iné firmy
- Čo zaujímavé vidieť z vrchu žeriavu
- Aké najčastejšie nehody sa dejú na žeriavoch
Aké bolo byť prvýkrát hore na žeriave?
Veľmi zmiešané pocity. Strach a zároveň vzrušenie. Bál som sa, ako budú veci prebiehať. Potom to ale bolo super. Najhoršia bola cesta dolu, to mi trvalo dlhšie ako smerom nahor.
Čo vaše prvé dni?
No to boli nervy (smiech). Začína sa na malých žeriavoch, ale aj tam sú koľkokrát problémy. A potom sú na vás ostatní nepríjemnejší. Vy si ako žeriavnik musíte nielen odvoziť na žeriave svoje, no tiež skorigovať postupy a komunikovať s ľuďmi. Ale to sa nedá, ak najprv neovládate samotný žeriav.
Bol najhorší strach z výšok alebo strach z toho, že niečo pokazíte?
Najhoršia bola práca s ľuďmi. Všetci máme zlé dni, ale často po vás štekajú. Bežne sú na stavbách koordinátori, ale na mojich prvých neboli a to bolo zlé. Bolo ťažké si to s nimi vyjasniť.
Bol to váš detský sen?
Otec robí žeriavnika, v rodine máme ďalšieho žeriavnika, takže to je v rodine.
Aký bol váš najvyšší žeriav?
To je tento, najvyšší čo je Nivách. Má asi 145 metrov.
145 metrov je na pomery žeriavov asi koľko?
Veľmi veľa, je to najväčší žeriav v Česko-Slovensku. Vo svete sú aj vyššie, ale toto je poriadne vysoko.
Zhora vidím napríklad autonehody, tých som mal pred očami viacero, hneď na križovatke podo mnou. Napríklad tu niekoho zrazila sanitka.
Keď sedíte v kabíne počas vetra, zrejme s vami hýbe zo strany na stranu.
Áno a nie je to príjemné. Človek si však po čase zvykne a je to rovnaké ako na lodi. Dávnejšie som sa ale bál, že by som mohol spadnúť. Tá kabína sa hýbe aj o metre, rotuje. Ale zle mi nebýva a pri takejto práci byť ani nemôže.
Pracujete aj za búrky alebo víchrice?
Záleží, kde je tá búrka a vietor. Práve na ňom to záleží. Ak fúka silnejšie než 15 m/s, tak sa nepracuje s betónovými plátmi, ak nad 20 m/s, tak žeriavy nepracujú vôbec.
Môže do žeriavu udrieť aj blesk?
Občas sa to stáva, ale žeriavnik je chránený. Okolo neho je kovová klietka, ktorá elektrický prúd postupne zvedie do zeme.
Stretol som sa s ľuďmi, ktorí si mysleli, že žeriav má v sebe aj výťah.
To, samozrejme, nie je pravda. Hore sa lezie, ako po rebríku.
Ako dlho trvá dostať sa na 145-metrový žeriav?
Pätnásť minút a dve prestávky. Dole to potom stihnem aj za desať minút. Každých pár metrov sú však plošiny, čiže aj keby som padol, spadnem len kúsok.
Koľko času tam potom strávite?
Smeny sú 8 či 12 hodín, ale máme prestávky. Naraz som hore aj 5 hodín, niekedy dlhšie. Môžem si dole zísť po obed, no niekedy si ho vynesiem hore a dám si ho tam.
Čo v prípade WC?
Keď treba, tak zídem dolu, no na malú mi stačí fľaška.
Je to u žeriavnikov bežná prax?
Určite, nikomu by sa kvôli záchodu nechcelo liezť 300 metrov.
Ako to tam hore vyzerá?
Je to veľmi jednoduché. Máš tam sedačku a dve páčky. Občas je tam počítač. To je celé.
Čo zaujímavé zhora vidíte?
Tu na Nivách napríklad Slovnaft. V noci z komínov šľahajú obrovské plamene a vyzerá to nádherne, je to krása. Veľmi nádherná je aj nočná Bratislava. Hrad, most, všetko je nasvietené a je to pekná panoráma.
Vidíte aj niečo, čo bežní ľudia nevidia?
Napríklad autonehody, tých som mal pred očami viacero, hneď na križovatke podo mnou. Napríklad tu sanitka niekoho zrazila.
Kam najďalej dovidíte?
Najďalej sú asi veterné elektrárne v Rakúsku.
Na žeriavnictvo sú zrejme špeciálne kurzy. Je náročné ich absolvovať?
Je to ako testy v škole, naučíte sa to. So žeriavmi sa najprv zoznámite, musíte stráviť 300 hodín v zácviku, lekárske testy a potom to ide samé.
Ako potom vyzerá finančné ohodnotenie?
Je to okolo 2 000 až 2 500 € mesačne. A navyše je to nedostatkové zamestnanie, takže práca je vždy. Plus mám zaplatené ubytovanie.
Ako žeriavnik si zarobíš, čo je super, no ak plánuješ rodinu, tak to nie je až tak dobré.
Snažia sa vás pretiahnuť iné firmy?
Áno, to každého žeriavnika. Skúšajú najmä viac peňazí, ale ja som tu spokojný.
Majú žeriavnici medzi ostatnými stavebníkmi rešpekt?
Určite. Nie každý vylezie do takej výšky a bude mať pokojnú hlavu. Navyše, každý s vami chce vychádzať. Ako žeriavnik rozhodujete, čo sa robí najbližšie, ako sa to urobí a ostatní s vami spolupracujú.
Musí sa to tiež odkomunikovať a spraviť bezpečne. Ono sa to zdá len ako presúvanie vecí, kým si neuvedomíte, že majú 3 tony. A vy tieto veci ľuďom prakticky podávate. Ľudia k vám majú rešpekt.
Zažili ste aj nejaké nehody?
Áno, to sa stáva. Najčastejšie keď niečo presúvam za budovou a nevidím tam, aj v takých situáciách bývam. Že ma niekto len naviguje.
Ako sa stavia žeriav?
Sú dva spôsoby. Alebo ho postaví autožeriav, alebo je samostavajúci. Dole je mohutná konštrukcia, na ktorú sa umiestni jedna obruč žeriavu. Tá sa potom vysunie hore a pod ňu sa strčí ďalšia obruč, ktorá sa pripevní na tú vrchnú. Postupne sa vystavia celý žeriav, od vrchnej časti po spodnú. Dohromady to trvá asi 60 minút.
Ako je žeriav upevnený?
Má normálne základy a piliere zavŕtané do zeme. Pokojne aj 12 či 16 metrov hlboko.
Kde všade ste robili žeriavnika?
V Prahe som staval napríklad druhú najvyššiu budovu v Česku, CityTower na Pankráci. Na Letňanech sa potom stále stavajú nejaké rezidencie, tam som bol. V Brne som staval nejakú galériu, no najmä som v Bratislave. Stavali sme napríklad aj Twin City.
Čo je na práci žeriavnika najzaujímavejšie?
Že robím každý deň niečo iné. Navyše je to relax, hore si odpočiniete. Pustíte si hudbu a je to pohoda, keď už nemáte ten stres.
Odporučili by ste prácu žeriavnika mladým ľuďom?
Záleží na tom, v akej životnej situácii sú. Zarobia kopu peňazí, čo je super, no ak plánujú rodinu, tak to nie je až tak dobré.
Prečo nie? Kvôli rizikovosti práce na stavbe?
Nie kvôli tomu. Ale každých pár mesiacov sa niekam sťahujete za stavbou. Dostaviam Nivy a idem niekam inam. Už som tu rok.
Máte 4 roky skúseností, ale zažili ste aj napriek tomu nejaký nepríjemný moment?
Tu v Bratislave sú dosť rýchle a nepríjemné vetry. Z ničoho nič príde búrka, napríklad, keď som bol na Kramároch. Zo sekundy do mňa začne fúkať silou 20 m/s a keď tam máte zavesené nejaké bremeno, je to problém.
Vtedy si treba zachovať chladnú hlavu, niekam to bezpečne položiť a zísť dolu.
Koľko tonové železo odnesie žeriav?
Záleží na type. Ten môj odnesie na prvých 10 metroch 10 ton, na konci 4,5 tony.
Príde vám žeriavnictvo ako stavanie Lega?
Áno, veľmi. Najlepšie je, že vidíte, ako sa to postupne celé stavia, čo je veľmi príjemné. Rastie vám to pred očami. Často sa tiež teším do práce, ale to je aj tým, že tu je skvelý kolektív.
Existujú aj ženy žeriavničky?
Existujú, niektoré dokonca jazdia lepšie ako muži. Ale sú vzácne.
