Španielsky hit od Netflixu pokračuje s ďalšou veľkou lúpežou.
La Casa de Papel som objavil až tento rok, a to po odporúčaní od kolegu Dančiho. Seriálu s dvomi sériami som dal šancu a neoľutoval som. Privítali ma skvelé postavy, premyslený scenár lúpeže, ktorá určite nebola reálna, ale aspoň to divákovi nebilo do očí a skvelo sa na to pozeralo. Profesor a jeho banda si získali srdcia všetkých fanúšikov, čo sa umocnilo aj v 2. sérii, kedy lúpež vyvrcholila čiastočným úspechom.
Recenzia obsahuje spoilery k prvým dvom sériám
Prešli tri roky, počas ktorých všetci žijú svoje takmer vysnívané životy, no niečo sa pokazí. Konkrétne, pokazí to najmladší člen gangu Rio. Následne ho uväznia a začínajú ho mučiť, čo Tokyo a ani Profesor odmietajú prijať. Pár týždňov teda oživujú starý Berlinov plán, ktorý zosnoval ešte s ich kamarátom Martinom. Profesor ale tentoraz nemá na plánovanie celé roky a veci sa tak trochu skomplikujú. Tento prepad bude celkom odlišný než ten predošlý. A navyše, Profesor tentoraz porušuje svoje vlastné pravidlá ešte skôr, než hra vôbec začne.
Do prepadu ide spoločne so svojou láskou Raquel. Každému je jasné, že to veci v istom bode určite skomplikuje. Či sa tak v 3. sérii stane alebo nie, to by si už mal zistiť sám. Najnovšia séria má len 8 častí, ktoré zhltneš na 1-2 „posedenia“. Síce sa nedá povedať, že by koncept „geniálnej lúpeže“ dokázať ohúriť aj na druhýkrát, stále je zábavné sledovať, ako Profesorove plány vychádzajú, respektíve nevychádzajú. A ono to už ani také geniálne a originálne byť nemusí.
Vonku je 3. séria, takže sa seriál môže spoľahnúť na svoje silné zbrane, ktorými tento formát disponuje. Tou najhlavnejšiu je divákova investícia a zainteresovanosť v postavách, ktoré si tak veľmi obľúbil. Že je to silná zbraň si uvedomíš hneď, keď ti začne chýbať Berlin či Moscow. Našťastie, Berlin sa vrátil aspoň formou flashbackov, ktoré vhodne dopĺňajú dej a minulosť. Dozvedáme sa tak viac o Berlinovi, jeho vzťahu s bratom Sergiom a taktiež o pôvodných plánoch lúpežníkov.
Flashbacky nepôsobia nasilu. Nie je z nich cítiť, že sú dejovo prázdne a prítomné len za účelom fan servicu. A práve to sa mohlo vzhľadom na ich obsah ľahko stať. Našťastie, seriál nám o minulosti hlavných postáv veľa nepovedal, a tak sa dajú flashbacky skonštruovať zaujímavým spôsobom. A hlavne je v nich Berlin a jeho vynikajúci herecký predstaviteľ Pedro Alonso.
A častokrát sú zaujímavejšie ako dianie v súčasnosti. Romantické hry Raquel a Sergia stratili na napätí a atraktívnosti, čo ale dáva zmysel. Jeden druhého už viac neohrozujú, čo ale značne ovplyvnilo ich dynamiku a seriálu by prospelo, keby Raquel jednoducho odpratali alebo zabili. Neviem si pomôcť, ale v 3. sérii mi pripadá navyše.
Zvyšok obecenstva však diváka poteší. Okrem navrátilcov v podobe pôvodnej partie tu máme troch nováčikov. Už spomínaný Palermo vedie nový prepad a je to slušný vtáčik. Vonkajšou spojkou je Marseille, ktorý má len o pár sekúnd viac priestoru než Oslo, no a trojku uzatvára sympatický Bogotá, ktorého si okamžite zamiluješ. Jednotlivé postavy však nemajú množstvo priestoru. Napriek tomu, že oproti prvej sérii má len o jednu časť menej, som mal ako divák pocit, že sa toho stalo oveľa menej a oveľa rýchlejšie.
3. séria má rýchlejšie tempo a spád, čo môže v pozitívnom, ale aj negatívnom hľadisku narúšať predošlý koncept budovania vzťahov a množstva priestoru pre dialógy. Sem-tam zamrzí aj nejaká tá logická nezrovnalosť, podobná tým z prvej série. Zrejme nikdy nepochopím, na čo si vo vnútri nechávajú ľudí, ktorí predstavujú obrovské nebezpečenstvo.
Herci si už tradične idú svoje, soundtrack nie je výrazný, ale príjemne splýva s dianím na obrazovke a na seriáli je vidieť, že nie je natočený za pár eur. Tvorcovia sa navyše rozhodli neopakovať prvé dve série a posunuli príbeh vpred ráznym spôsobom. 4. séria bude rozhodne zaujímavá, no ja hlavne dúfam, že nebude mať len nejakých 6 epizód.
Osmičke tých najnovších udeľujem osem bodov z desiatich. Pozerať sa na tento seriál ma stále veľmi baví, postavy sa dostávajú čoraz viac pod kožu, no koncept sa už jemne začína opakovať a stratil sa aj wow efekt prvých dvoch sérií. To je ale pri podobných seriáloch bežné. Postihlo to aj slávny Prison Break, ktorý sa s pribúdajúcimi seriámi lámal stále viac a viac. Nám ostáva len dúfať, že tak neskončí aj La Casa de Papel.
