Sledovať udalosti v mestečku Hawkins je stále zábavné, problémov sa však začína nenápadne kopiť.
Po roku sa opäť vraciame do mestečka Hawkins, kde si pre nás Shawn Levy a bratia Dufferovci spoločne s Netflixom pripravili ďalšie sci-fi dobrodružstvo. Deti opäť o čosi viac vyrástli, nakoniec, od udalostí 2. série ubehol už celý rok. El a Mike spolu trávia každú možnú minútu času, čo začína štvať nielen Hoppera, ale aj ich kamošov. Billy je mestský frajer ohurujúci ženské na kúpalisku, Dustin si našiel sexy frajerku a Will odmieta dospieť.
Dufferovci vedia pracovať s postavami (až na jednu veľmi divnú výnimku) a dokážu nás navnadiť na ich ďalšie dobrodružstvá. Výborne ohýbajú ich charaktery a budujú emocionálne spojenie. Ako vždy, postavy sú na vrchole aj v 3. sérii Stranger Things. V nej sa vracajú všetci preživší z minula, bohužiaľ, pripája sa len jedna kľúčová nová postava. Reč je o Robin (Maya Hawke) v podaní dcéry Ethana Hawka. Ide o vynikajúci a skvele zahraný prírastok do rodiny tak trochu strelených detí.
Bohužiaľ, ani po konci série netušíme, či sa k nim hodí a či medzi nimi funguje chémia, keďže Robin sa, podobne ako Steve, so svojimi kamarátmi stretne až vo finále. Niekomu sa oddelenie postáv do skupiniek môže páčiť, no mne ich spoločné interakcie veľmi chýbali. Obzvlášť Jonathanovo a Steveovo „otcovské“ stráženie detí s baseballkou či brokovnicou.
Akoby tvorcovia nedokázali poriadne využiť čas, ktorý mali k dispozícii. Deň po jej dopozeraní mám dojem, že si viac pamätám z prvej či druhej série, hoci som ich videl len v dobe vydania. Akoby sa v nich udialo omnoho viac, hoci boli rovnako dlhé (iba 2. séria mala o epizódu viac). Postavy, ktoré mali medzi sebou vynikajúcu chémiu, majú teraz v niektorých prípadoch v rámci celej série tak 2 dialógy, iné zase neprehodia ani len jedno slovo (Jon a Steve, Hopper a väčšina deciek...)
A hoci všetky fungujú skvele, aj tu sa nájde výnimka. Nie som si totiž vôbec istý, či som nezmeškal nejakú medzisériu, počas ktorej sa Hopper značne zmenil. Či už ako „otec“ El, ako policajt či jednoducho jeho charakter ako taký. Miestami sa správa úplne detinsky, respektíve ako úplný magor. Dosť ma to vytrhávalo z deja a nevedel som pochopiť, prečo tú postavu tak zhovadili. Obzvlášť, keď išlo o najlepšieho dospeláka v seriáli.
Okrem neho nemajú ostatní dospeláci veľa priestoru. Už tradične je na obrazovke Winona Ryder ako Willova a Jonova matka Joyce, no a svoje miestečko na výslní si užíva aj miestny konšpiračný teoretik Murray. Bohužiaľ, ostatné zaujímavé postavy z minulých sérii dostali maximálne tak pár sekúnd.
Ako divák to však veľmi nevnímaš. Ide o povinnosť recenzenta rozmýšľať o každej jednej epizóde. Popri sledovaní mi toho však až tak veľa nevadilo, keďže ide o stále o zábavný seriál s fungujúcim, aj keď repetitívnym konceptom. Naši hrdinovia si na začiatku užívajú život a riešia svoje detské problémy. Z ničoho nič sa však ukáže monštrum, ohrozí celý Hawkins a jediní schopní zastaviť to sú tínedžeri a alkoholický šerif spoločne s premotivovanou matkou roka.
Ani po udalostiach prvých dvoch sérií vládu absolútne netrápi, že Hawkins už nikdy nebude obyčajným a bezpečným mestečkom. V meste nenechali jediného agenta a nemajú nablízku ani žiadnu základňu. Čo na tom, že zlo, ktoré sa tam ukrýva, je schopné pohltiť svet. Ak sa objaví aj po tretíkrát, naši 13-roční agenti vyzbrojení prskavkami a vysielačkami nás zase všetkých zachránia. Po 3. sérii je už táto logika skutočne otravná, keďže búra akékoľvek logické uvažovanie a zákony zdravého rozumu v celom svete.
Aj toto sa však dá odpustiť, keby bol seriál originálnejší a dokázal diváka niečím prekvapiť. Dizajn potvoriek je však celkom nudný (Demogorgon stále vládne) a ničím výnimočný. Zaujmú akurát, keď rozprávajú skrz jednu zo svojich obetí. Škoda, že sme sa podobných interakcií nedočkali viac. Monštrá by mohli nabrať určitý tvar, odhaliť svoje konkrétne ciele a získať akúsi ideológiu, na ktorej by mohli tvorcovia viac budovať mytológiu a ich pôvod/charakter. Stále však ide iba o poloretardované príšerky z Upside Down.
Apropo, Upside Down. Geniálne, temné zrkadlo mestečka Hawkins, kde horor číha na každom kroku. Miesto, ktoré sa pričinilo o väčšinu hororovej atmosféry a napínavých scén. Tak presne to sa v celej sérii objavuje asi na takých 30 sekúnd. Že ide o veľké sklamanie, to nemusím prízvukovať snáď nikomu. Každý, kto videl predošlé dve série, vie, aké silné pozitíva do seriálu prináša. Spoločne s jeho absenciou sa vytratila aj akákoľvek hororová atmosféra (prítomných je len pár krátkych scén) a ubralo sa aj na napätí.
Po celý čas nám tvorcovia dávajú najavo, že decká sú v bezpečí a my sa tak o ne vôbec nemusíme obávať. No a aj tá smrť jednej z postáv na konci je smiešna, keďže nám ju vôbec neukážu (za to sa kamera rázne zameriava na to, kam tá postava stihla uniknúť). V 3. sérii je aj o čosi menej humoru a celé to zachraňuje niekoľko úžasných scén, ktoré pracujú buď s nostalgiou, sci-fi prvkami alebo s postavami ako takými. Na tých aj prakticky stojí celý seriál.
Aby sme si to teda zhrnuli... seriálu silne chýba angažovanosť Upside Down, vymizlo napätie a hororová atmosféra, pribudla len jedna super postava (tie zvyšné nestoja ani za zmienku), postavy sa rozdelili do skupiniek a ich spoločné interakcie tak citeľne chýbajú, no a aj tej akcie či sci-fi prvkov je akosi pomenej. Seriál ničím neprekvapí, hrá to na istotu, chýba mu originalita a rozšírenie mytológie (či už z hľadiska El alebo monštier/Upside Down).
Avšak, máme tu skvelý soundtrack, milované a skvele napísané postavy, slušných hercov a technickú stránku, niekoľko brilantných scén (hlavne Neverending Story dokonale pracuje s motívom Stranger Things), tínedžerské útrapy v 80. rokoch a skvelú linku Robina, Dustina, Steva a Ericy, ktorá prevyšuje všetky ostatné a čas strávenými s touto štvorkou si nesmierne užiješ.
Na 3. sériu Stranger Things sa stále úžasne pozerá. Je to zábavné, dobre natočené, s kvalitnými trikmi a postavami, ktoré by sme sledovali aj v dokumentárnych filmoch o varení. A aj keď koncept funguje a dá sa z neho ťažiť na mnohých frontoch, ja osobne začínam cítiť istú únavu materiálu, ktorý nedokáže ponúknuť nič originálne a stále sa toči dookola.
Vzhľadom na to, že si túto jazdu ale stále užívam, udeľujem 3. sérii slabších sedem bodov z desiatich. A to hlavne vďaka vynikajúcej finálnej epizóde. Viem si predstaviť, že práve tá mnohým zalepí oči.
