Krvavé francúzske jatky na príkaz samotného kráľa.
Francúzsko je v 16. storočí obdobím plným náboženských bojov a občianskych nepokojov. O moc nad rýchlo sa rozvíjajúcou krajinou galského kohúta súperia tri frakcie, ktoré spája nenávisť voči vládnucemu rodu Valoisovcov.
Bourbonovci ako priami nástupníci koruny sa usilujú o to, aby Valoisovci nemali žiadneho mužského potomka a mohli by tak na trón zasadnúť podľa starého dedičného práva.
V tomto zámere im kríži cesty rod ortodoxných katolíkov Guisovcov, ktorých modrá krv koluje v žilách aj vplyvnej škótskej kráľovnej Márie Stuartovej.
Úhlavnými nepriateľmi sú členovia Montmorencyov – prívrženci nenávidených hugenotov (Francúzski protestanti neuznávajúci pápežstvo) pod vedením admirála Gasparda de Coligny.
Na tróne európskej veľmoci zatiaľ sedí František ll. Francúzsky z dynastie Valois. Ten sa stáva kráľom už ako 14-ročný po tom, čo jeho otec, kráľ Henrich ll., tragicky zomiera počas rytierskeho turnaja. Za ženu má v tak mladom veku prisľúbenú Máriu Stuartovú, budúcu škótsku kráľovnú.
Kvôli panovníkovej neskúsenosti a nepokojným časom sa regentom ríše stáva kardinál Lotrinský, Stuartovej strýko a jeden z popredných predstaviteľov rodu Guisovcov. Ten však svoje vplyvné postavenie zneužíva na masakrovanie a náboženské prenasledovanie hugenotov.
Francúzski protestanti sa preto rozhodnú zakročiť a zvrhnúť rod Guisovcov z mocenských pozícií. Sprisahanie sa ale odhalí, nastanú tvrdé represie a vzbúrenci skončia na šibeniciach.
Neľahkej situácii a nábožensky rozpoltenej krajine nepomôže ani smrť mladého panovníka, ktorého zradí podlomené zdravie.
Na trón nastupuje Františkov 10-ročný brat Karol lX., pričom regentkou sa stáva jeho matka Katarína Medicejská, ktorá okamžite tlačí katolíkov i hugenotov do uzavretia mieru. Neprezieravo ustupuje obom stranám na politickom poli.
V januári 1562 vydáva zásadný dokument: Edikt zo Saint-Germain povoľujúci hugenotom konať verejné obrady v kostoloch mimo veľkých miest. Zároveň, aby sa vyhlo krviprelievaniu, vyhlasuje všeobecný zákaz nosiť zbrane.
Politika ústupkov voči kacírom však nefunguje a katolícki poddaní sa búria – masakrujú hugenotov, ničia ich statky a dávajú tak zámienku šľachte postaviť sa proti korune.
Vypukne občianska vojna a edikt zaručujúci náboženské práva hugenotom končí zadupaný v prachu a krvi. Vojvoda František de Guise napáda protestantov pri ich bohoslužbách vo Wassy na severovýchode Francúzska.
1. marca 1562 dáva povel na streľbu do neozbrojených protestantov modliacich sa v starej stodole. Na mieste zomiera 23 ľudí a ďalších 130 je vážne zranených. Fanatický katolík následne v meste vyhlasuje lov na kacírov – podľa niektorých historických prameňov tak umiera v najbližších dňoch ďalších 1 000 hugenotov.
Vojna oficiálne započala a obe bojujúce frakcie začínajú hľadať finančnú aj vojenskú pomoc za hranicami krajiny.
Hugenotov vedú admirál Gaspard de Coligny a mladý Ľudovít Bourbonský, princ de Condé. Obaja svojimi armádami obsadzujú strategické francúzske mestá a katolíckemu obyvateľstvu sa krvavo mstia.
Vojna si však nevyberá obete len medzi najchudobnejšími – na bojovom poli zomiera významný vojvodca Antonín Bourbonský i samotný František de Guise.
Rozvrátenému Francúzskemu kráľovstvu dochádza dych, sýpky sú prázdne, kostoly rozbité a obyvateľstvo značne preriedené. Okolnosti tak v roku 1563 dovedú znepriatelené strany k dočasnému mieru.
Mier náboženských frakcií prijíma regentka Katarína s radosťou a pre poddaných organizuje turnaje, bohaté hostiny a farebné slávnosti. Prostý ľud sa baví a časom skutočne zabudne na minulosť. Ibaže je to len ilúzia – pokoj pred búrkou.
