Zlacnené jedlá, minimum socializácie a rozlúčka s Netflixom. Mesiac som žil z priemerného prešovského platu.
Aj napriek tomu, že mzdy na Slovensku stále rastú, rozdiely medzi regiónmi sú obrovské a kým priemerný Bratislavčan zarobí v hrubom 1 336 €, poslední Prešovčania len 841 €. Priemerný slovenský plat teraz dosahuje 1 039 €.
Rozdiely medzi regiónmi však nie sú len v priemernej mzde, no tiež v nákladoch na život. Bratislava má drasticky vyššie základné náklady na život, za čo sú zodpovedné najmä ceny prenájmov.
- Kde sa mi podarilo rozbiť 200 € za jeden týždeň
- Ako mi divoká noc a lekári spravili škrt cez rozpočet
- Čoho všetkého som sa musel vzdať
- Či je život s takýmto príjmom vôbec plnohodnotný
- Ako som sa stal „kauflandovým dôchodcom“
Jeden celý mesiac sme sa preto rozhodli žiť v Bratislave s priemerným prešovským platom, ktorý po uplatnení nezdaniteľnej časti a odvedení všetkých odvodov a dane dosahuje 652,28 €.
Keď si to predelíme 30 dňami, ostáva nám vyše 21 € na deň a navyše, február má dní len 28. Vyžiť z dvadsať eur na deň neznie najťažšie, no potom som si zrátal všetky svoje náklady mimo každodenných výdavkov.
| hrubá mzda | 841 € |
| odvody do Sociálnej poisťovne | 79,05 € |
| odvody do Zdravotnej poisťovne | 33,64 € |
| daň z príjmu | 76,03 € |
| čistá mzda | 652,28 € |
Nočná mora nájomné
Síce som to neplatil na začiatku mesiaca, no 300 € muselo ísť bokom na nájom spolu s energiami. Dvaja zdieľame trojizbák v Bratislave v dobrej polohe, päť minút do centra. Vyžiť z prešovského platu sám v takomto byte nie je možné.
352,28 € a 28 dní. Bolo mi jasné, že bude dobrá aj každá päťcentovka a navyše, očakával som aj náhle výdavky a úplne ideálne by bolo, ak by som na konci februára skončil aj s menšou úsporou. 30-dňový mesiac bude predsa len ťažší a šetriť by mal každý z nás.
Zbohom Netflix
Aj ušetrených 9,99 € za HD plán v Netflixe môže prísť vhod a nakŕmiť ma o dva dni dlhšie. Keďže sa mi predplatné malo obnovovať hneď na začiatku mesiaca, s automatickým prehrávaním seriálových epizód som sa so slzičkou v oku rozlúčil.
Pri Spotify sa však na mňa usmialo šťastie – predplatné premium plánu sa obnovilo tesne pred začiatkom februára a ja som si jednoducho nevedel predstaviť, že kvôli niekoľkým posledným dňom budem teraz počúvať reklamy a zrejme tie peniaze aj tak vytrieskam na dáta, keďže by sťahovanie trackov taktiež nebolo dostupné.
Toto ma na Netflixe provokovalo celý mesiac
Parižák, maslo v akcii a predražená Billa
Hneď vedľa mňa v Centrali je Billa. Je to najbližší supermarket a až na odporné rady je v podstate okej. Vždy mi však prekážalo, že bola trošku drahšia a práve teraz bolo načase zistiť, ako veľmi ma bude bolieť chodiť do vzdialenejšieho Kauflandu kvôli šetreniu pár desiatok centov za nákup.
Prémiové Spotify v ušiach však bolo útechou a dovolím si odhadnúť, že som na nákupe potravín mohol ušetriť aj 15 € až 20 €. Niekde som počul, že Billa využíva svoju polohu pri biznis centrách, a tak si môže dovoliť vyššie ceny. Neviem, či je to pravda, no vedel som, že Billa je pre mňa rovnakým tabu ako automatické prehrávanie Sex Education na Netflixe.
Rád by som dodal, že žijem sám veľmi krátku dobu, tak sa ešte trochu oťukávam. Minule som napríklad chcel večer variť ryžu s mrazenou zeleninou a keďže som nevedel, ako mrazená zelenina funguje, vytiahol som ju ráno rozmraziť s tým, že to uvarím po práci.
Mojou ďalšou skúškou dospelosti bolo predýchať ceny masla, o ktorých som vedel, že sú vysoké, no až tak? Je ti dobre jasné, že keď nám prišiel Tesco leták so zľavneným maslom za 1,69 €, tak som neodchádzal s prázdnym košíkom. A ani s jedným, dvomi ani tromi maslami.
Postupne som si začínal vytvárať prehľad o tom, čo koľko stojí. Ryža so zeleninou je v pohode. Zemiaky sú veľmi lacné, no fakt ich nemám rád. Špagety sa dajú kúpiť aj za 70 centov (nie v Bille), veľká morcadella však stojí aj vyše dvoch eur, takže s ňou treba šetriť.
Raňajky zo štyroch rožkov a parižáku vyjdú v Tescu pri práci na euro, no ak chcem svoje obľúbené ochutené Acidko s dvomi-tromi kúskami sladkého pečiva, potrebujem aj 2 €.
Vzdať sa phočka na Miletičke bolo jednou z najväčších obetí
Prvé dni som si presne nemeral výdavky, no v hlave som mal dobrý odhad. Ak som v predchádzajúci deň šetril, dnes je čas na odmenu v podobe o euro drahšieho jedla.
Po dvoch týždňoch lacného masla, makarónov so syrom (obidve v akcii) a nepríjemného zistenia, že som za dve čerstvé limonády v Mondieu zaplatil absurdných 10 €, som mal stále k dispozícii 210 €, teda 60 % v polovici mesiaca.
Medzi klasické metódy šetrenia patrili časté návštevy doma, kde ma nabalili jedlom, či pozorné sledovanie letákov, presne, ako to robia dôchodcovia. Ale potom narazíš na dealy ako Bounty tyčinky za 39 centov, nakúpiš ich zo desať a si len rád.
Večer v meste
Svoj piatok 15. februára som plánoval stráviť pekne doma, ale o polnoci ma kamoši vytiahli na techno do Fugy. Keďže som vedel, že to s mojím rozpočtom vyzerá dobre, nerobil som si ťažkú hlavu. Pár drinkov som dokonca ani neplatil ja, aj keď vstupnému 8 € som sa nevyhol.
V situácii, kedy by som kvôli šetreniu radšej čakal na nočák, som radšej o štvrtej ráno volal taxík a bol rád, že som rád. V noci som minul približne 40 € (viacero podnikov), čo už je pri mojej situácii dosť na hrane. Drinky pre ostatných či pre prípadné zbližovanie sa s miestnymi čajami jednoducho moja peňaženka nedovolila.
V sobotu som mal zlé svedomie, celý deň pracoval a tlačil do seba kaiserky so zlacnenou pomazánkou.
Ďalšia stovka fuč
Vedel som, že ma vo februári prekvapí faktúrka za inštaláciu internetu. Nevedel som, koľko to bude, keďže som dostal len odhad od technika. Bolestivých 34 € putovalo na účet UPC.
Najbližšie dni sa nado mnou začalo zmrákať a v nemocniciach či u obvodných na poplatkoch, a v lekárňach na lieky, som nechal ďalších 32 €.
Končila mi električenka. Cenovo najvýhodnejšia je pre mňa trojmesačná, tak som šiel do tohto variantu ako vždy. 36 €.
7 dní, 14 eur a 16 centov
Doprava zaplatená. Internet vyriešený. Bývať mám kde. Vlastne len nemám čo jesť, čo nie je až také zlé. A doma sú ešte nejaké cestoviny, vajíčka od našich či dve fľaše akciového mlieka. Po všetkých prekvapeniach mi 21. februára ostalo 14,16 €.
Počas siedmich dní som lovil každý akciový tovar, dokonca išiel do Tesca na zľavnené večerné pečivo. Žiaden nákup už spraviť nepotrebujem a viem, že február skončím so smutnou sumou 5,21 €.
Plnohodnotný život?
To asi ťažko. Mäso som si za celý mesiac kúpil v obchode dvakrát a v podstate doma striedal tri-štyri ľahké, rýchle a lacné jedlá. Akúkoľvek diverzitu jedla občas riešila kantína v našej práci a raz som si dovolil vliezť aj do McDonald's.
Áno, technicky by sa to škrtnúť dalo, rovnako ako aj jedna noc mesačne v meste, no žije potom človek vôbec nejaký život, ak do seba tlačí to najlacnejšie jedlo a sedí neustále doma alebo v práci? Treba nájsť nejaký kompromis, s týmto rozpočtom sa mi nepodarilo dospieť k ničomu uspokojujúcemu.
Ak by som chcel alebo potreboval nové oblečenie či topánky, chcel dať niečo priateľke, ísť do kina alebo ísť nebodaj do mesta aj druhýkrát, nedalo by sa. Navyše, ako neštudent by som za dopravu po Bratislave platil dvakrát viac.
Neviem si predstaviť, aké škrty v rozpočte musia robiť celé rodiny, ktoré z tohto platu žijú. Ono tých 846 € v hrubom ani nie je tak neznesiteľne málo, lenže bratislavské nájomné je jednoducho na inej úrovni.
