Utorok 19. 2. 2019 meniny má Vlasta

hľadaj na refresheri

Odteraz si môžeš článok
uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.
Odporúčame zapnúť browser notifikácie, ak budeš prihlásený na Refresher s týmto zariadením.
Refresher - Rozhovory
12
Vladimír Mičuda
3. február 2019, 14:45

Sociologička: Aj na Slovensku máme kultúrnu vojnu. Mnohí hovoria: Nie som rasista, ale... (Rozhovor)

Prečo nenávidíme ľudí, ktorých ani nepoznáme?

Vladimír Mičuda
3. február 2019, 14:45
Sociologička: Aj na Slovensku máme kultúrnu vojnu. Mnohí hovoria: Nie som rasista, ale... (Rozhovor)
Zdroj: TASR, na foto Oľga Gyarfášova a Miloslav Bahna
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
12
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Černoška v krátkom videu vytočila mnohých ľudí do nepríčetnosti. Natália bola oblečená v slovenskom kroji a spievala si upravenú ľudovú pieseň Slovenské mamičky. V komentároch sa jej ľudia vyhrážali, nadávali jej a mnohé názory hraničili s porušovaním zákona. 

 

„Máme pocit, že skutoční Slováci sú len etnickí, a nie tí, ktorí majú slovenské občianstvo,“ vysvetľuje v rozhovore sociologička Oľga Gyárfášová. Sú Slováci rasisti? Prečo nenávidíme ľudí, ktorých ani nepoznáme? „Stoja proti sebe dva princípy – princíp slobody slova a princíp rešpektu voči inakosti,“ vysvetľuje.

 

Čo sa v rozhovore s Oľgou Gyárfášovou dozvieš:

  • Prečo sa niektorí nehanbia vynadať mladému dievčaťu
  • Ako bojovať proti nenávisti
  • Či je naša krajina rozdelená na Bratislavu a zvyšok Slovenska
  • Ako sme na tom v porovnaní s okolitými krajinami
  • Čo pozitívne sa udialo za posledný rok

 

 Sociologička: Pre Slováka je normálne poslať cigáňa do plynu. Kultúrna vojna u nás nie je taká hrozná, ako v Poľsku (Rozhovor)

 

Mladá černoška v reklame mnohých Slovákov rozhorčila. Jeden diskutujúci dokonca napísal, že Slováci sú národ rasistov. Je to prehnané?

 

Niečo takéto sa nedá zovšeobecňovať. Určite by som si o žiadnom národe, dokonca ani o Nemcoch počas Tretej ríše, nedovolila povedať, že toto je národ rasistov. Áno, rasistické postoje môžu byť viac alebo menej prítomné v tej-ktorej krajine a aj v tej-ktorej dobe. A je tiež rozdiel, či sa ľudia vyjadrujú slovne, alebo sa rasisticky motivovaným spôsobom aj správajú.

 

Reklamou, v ktorej hrá Natália Dongová, som sa zhodou okolností zaoberala aj v rámci mojej profesie. Zaujímavá bola nielen samotná reklama, ale najmä reakcie, ktoré vyvolala.

 

Za zmienku určite stojí kontroverzné video Lívie na alternatívnom blogu, v ktorom mladá študentka formulovala názory jednej zo strán tzv. kultúrnej vojny. V istom zmysle môžeme oba názory považovať za legitímne a kultivovaná diskusia by nebola na škodu. Žiaľ, ani jedna zo strán ju akosi nevie, alebo nechce viesť.

 

Prečo videá s Natáliou a Líviou vyvolali také vášne?

 

Lebo išlo o nezmieriteľné pozície dvoch názorových zoskupení na zásadné kultúrno-hodnotové otázky – multikultúrnej otvorenosti verzus uzavretosti, ktorá kultúrnu rozmanitosť považuje za ohrozenie. Diskusia okolo reklamy tiež ukázala, že „slovenskosť“ mnohí chápu výlučne etnicky, čiže „praví“ Slováci sú len tí, ktorí sú Slováci pôvodom a nie tí, ktorí majú slovenské občianstvo.

 

Tam dochádza k základnej zrážke – clashu. Etnizované chápanie štátnosti pre mňa začína napríklad už v tom, že v preambule slovenskej ústavy je na prvom mieste my, národ slovenský, čiže len my sme tí, ktorí majú právo byť súčasťou komunity, a až v druhom slede sú spomenuté národnostné menšiny.

 

Keď vnímam inú rasu, iné etnikum alebo vo všeobecnosti inakosť ako vonkajšiu skupinu, ktorá nemá nárok byť v jadre, dá sa to brať nielen ako etnický nacionalizmus, ale aj ako istý predstupeň rasizmu.

 

Internetoví diskutéri šíria nenávisť, no v reálnom svete sú to normálni ľudia. Nie je to paradox?

Anonymita internetovej komunikácie uvoľňuje zábrany slušnosti. Sociálne siete často vedú k polarizácii a radikalizácii diskusií. Je to špirála: ak niekto urazil môj názor, musím reagovať ešte silnejším hejtom.

 

Stupňovanie nenávistných prejavov nemá bariéru. Skončí až vtedy, keď príde iná téma, na ktorej sa ľudia môžu vykričať. Koniec-koncov, tak to bolo aj s reklamou na alkohol.  Aj video-blogerka Lívia musí siahať po nových témach, aby si udržala pozornosť.

 

 

Sociologička: Aj na Slovensku máme kultúrnu vojnu. Mnohí hovoria: nie som rasista, ale ...  (Rozhovor)

 

Dá sa proti tomu bojovať?

To je veľmi aktuálna otázka. Stoja proti sebe dva princípy – princíp slobody slova a princíp rešpektu a tolerancie voči menšinám. Na jednej strane sú legislatívne normy, ktoré sú pevne dané zákonmi (propagácia rasizmu, fašizmu a podobne). Druhá hranica je etická, nepísaná. Je oveľa mäkšia, postavená na tom, ako si spoločnosť vydiskutuje, čo je tolerovateľné.

 

A čo sa dá robiť? Internet sa vypnúť nedá, dá sa však – do istej miery – kontrolovať obsah sociálnych sietí. Je to ale pri takom množstve informácií nereálne podchytiť na 100 %. Druhou možnosťou – dlhodobou a neľahkou – je výchova k liberálnym hodnotám a morálnym princípom. Keď už sa človek stretne na internete s obsahom, ktorý prekračuje etické normy, mal by ho vedieť odsúdiť.

 

Má naša spoločnosť dostatok vzorov, aby dokázala vzdelávať a vychovávať?

Máme pozitívne, aj negatívne vzory. Minulý rok bol ukážkou veľkého vzopätia občianskej spoločnosti: ľudia sa postavili proti zneužívaniu politickej moci, žiadali slušné Slovensko. Je na elitách, aj na politických, aby udávali tón.

 

Keď sa premiér krajiny vyjadrí dehumanizujúco na adresu migrantov, alebo grobiansky o svojom politickom oponentovi, každý tínedžer, ktorý inklinuje k takémuto spôsobu rozmýšľania, môže nadobudnúť pocit, že veď je to ok, je to – ako sa hovorí – salonfähig – prijateľné, korektné.

 

Už dlhšie sa hovorí, že máme „dve Slovenská“ a polarizovanú spoločnosť. Keď sa pozrieme napríklad na výsledky volieb v roku 2016, tak len v Bratislavskom kraji ĽSNS nezískala 5 %. 

 

Denne sa stretávate so študentami. Vnímate u niektorých prvky rasizmu?

NAČÍTAŤ CELÝ ČLÁNOK BEZPLATNE
Podpor tvorbu kvalitného obsahu
Roky tvoríme kvalitné autorské články, ktoré nikde inde nenájdeš. Ak chceš viac takýchto článkov, predplať si REFRESHER+ a dostaneš ďalšie výhody.
CHCEM PODPORIŤ

Nestretla som sa s tým. Majú rôzne názory, diskutujeme na rôzne témy, no vždy v norme.

 

„Nie som rasista, ale“ Stretli ste sa už s touto argumentáciou?

Áno, samozrejme. Máme pocit, že rasizmus sa nás netýka, to tí „druhí“. Pritom je to na Slovensku veľký problém a dalo by sa uviesť mnoho príkladov. Mám kolegyňu z Veľkej Británie, ktorá má inú mieru citlivosti a otvorene poukázala na to, že dokonca slovenská mainstreamová politická strana prezentuje rasistické názory.

 

My, Slováci, to ale nevieme poriadne rozlíšiť a hovoriť o Rómoch či migrantoch ako o menejcenných je pre nás neškodné a myslíme si, že vyjadrujeme „len“ postoj. Presne v duchu toho – nie som rasista, ale nemám rád... Dosaďte si podľa okolností. Treba tiež povedať, že ani pojem diskriminácia, diskriminačné správanie nie je na Slovensku celkom udomácnené.

 

Sociologička: Pre Slováka je normálne poslať cigáňa do plynu. Kultúrna vojna u nás nie je taká hrozná, ako v Poľsku (Rozhovor)

Niekedy sa zdá, že je Slovensko názorovo rozdelené na dva tábory – Bratislava a zvyšok Slovenska.

Už dlhšie sa hovorí, že máme „dve Slovenská“ , že spoločnosť je polarizovaná. Keď sa pozrieme napríklad na výsledky volieb v roku 2016, tak len v Bratislavskom kraji išla ĽSNS pod 5 %. Často počujem aj od svojich študentov, ktorí sem prídu z iných častí Slovenska, že sa dostali do iného názorového sveta a neskôr sa im veľmi ťažko komunikuje s rodičmi a blízkymi. Bratislava priťahuje liberálnejšie zmýšľajúcich ľudí z celej krajiny.

 

Liberáli sa teda zhlukujú v Bratislave. Neprehlbuje sa tým tá pomyselná priepasť?

Nie je to dobré. Niektoré časti Slovenska sa doslova vyľudňujú, čím strácajú potenciál. Sú však vidieť aj pozitívne trendy. V Bardejove napríklad mladí založili komunitnú nadáciu, Stanica Žilina-Záriečie je dnes už pojem, podobné centrá – nazvime ich „hubs“ – vznikajú aj v iných mestách. Obraz zďaleka nie je čierno-biely, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, prúdenie vnútroštátnej migrácie je obojstranné, ale samozrejme,  prevláda smerovanie do hlavného mesta.

 

Ak sa v spoločnosti neustále vykresľuje nepriateľ, v konečnom dôsledku to výrazne ovplyvňuje to, čo si ľudia myslia.

 

Okrem černošky na plagáte nám vadí aj LGBTI komunita. Prečo ľudia majú potrebu útočiť na osobnú integritu cudzieho človeka?

Moslim, vegán, gay, lesba, Židia, Rómovia, zelené vlasy, tetovanie – mnohým sa to nepáči, majú predsudky, sú netolerantní. Nenávisť voči inakosti je všeobecnejší, nielen slovenský fenomén.  Homofóbia je navyše na Slovensku posilňovaná ultrakonzervatívnymi kruhmi, ktoré hlásajú, že rodina je len otec, mama, deti, žiadna iná forma, ktorá sa odlišuje od tradičného modelu, nemá nárok. Dokonca to máme od roku 2014 potvrdené ústavou.

Preto sa z Kuffu, Harabina či Kotlebu stávajú v časti spoločnosti velebené osobnosti?

Sú to „hrdinovia“ jednej, extrémnej časti názorového spektra, predstavujú jednu z „barikád“ kultúrnej vojny. Podľa ultrakonzervatívnych pozícií liberálny svet neuznáva žiadne „pravé“ hodnoty a je schopný tolerovať úplne všetko. Snažia sa vo verejnosti pretlačiť dojem, že liberálne ohrozuje.

 

Nenávistnými výrokmi mobilizujú svojich prívržencov. Keď si to rozoberieme na drobné, nájdeme rôzne témy – interrupcie, práva LGBTI komunity, otázky postavenia žien, domáce násilie a pod.

 

Veľkým problémom sa stáva spojenectvo medzi ultrakonzervatívnymi názormi a autoritárskou politikou, spochybňovaním európskej integrácie a celkovo prozápadnej orientácie. Nie je náhoda, že Orbán zakázal tzv. rodové štúdiá – v myšlienkach rodovej rovnosti vidí ohrozenie svojej neliberálnej politiky.

 

Sociologička: Pre Slováka je normálne poslať cigáňa do plynu. Kultúrna vojna u nás nie je taká hrozná, ako v Poľsku (Rozhovor)

 

Ak by sme sa mali porovnať s okolitými štátmi, sme na tom v rámci V4 lepšie?

Nie sme v prednej línii „vyprázdňovania“ demokracie; napr. v porovnaní s Poľskom či Maďarskom sme na tom o niečo lepšie. Ale to nemôže byť žiadna útecha. Nové trendy v politike vidíme však aj v usadenejších demokraciách – kým v minulosti sa politika točila najmä okolo ekonomických a sociálnych tém, súčasným trendom je hovoriť predovšetkým o identitách, je v tom oveľa viac emócií a je to voda na mlyn rôznym podobám nacionalizmu a populizmu.

 

 Ak by ste mi pred rokom povedali, že Fico nebude premiérom, Kočner vo väzení a Bašternák obvinený, mala by som pocit, že to je sci-fi.

 

Použili ste slovo trend. Dá sa to nazvať ako trend súperenia v nenávisti?

Určite je to trend vyvolávania pocitu ohrozenia. Navyše, rôzne negatívne emócie sú veľmi úzko prepojené. Ja zvyknem ako ilustráciu politického marketingu, ktorý je postavený na vyvolávaní strachu, uviesť takýto slogan: „Voľte nás, my vás ochránime pred strachom, ktorí sme do vás naočkovali“. Inými slovami, politici toto „zlo“ sami konštruujú.

 

Ako príklad môže poslúžiť strach z migrantov, ktorý sa vytvoril v rámci politického diskurzu. Tu však žiadni migranti neboli. Ak sa v spoločnosti neustále podsúva nepriateľ, ovplyvní to názory verejnosti. Tým nechcem povedať, že obavy ľudí môžu byť v istých situáciách oprávnené, ale politici by zo strachu nemali vytĺkať politický kapitál.

  

Našli by sa aj pozitívne zmeny za posledný rok?

Rok 2018 bol prelomový. Občianska spoločnosť sa po vražde dvoch mladých ľudí zmobilizovala a aj mnohé dosiahla. Môže sa zdať, že nedosiahla dosť, ale keby ste mi pred rokom povedali, že Fico nebude premiérom, Kaliňák ministrom vnútra, Gašpar prezidentom policajného zboru, že Kočner bude vo väzení a Bašternák odsúdený, mala by som pocit, že to je sci-fi.

 

Od jari minulého roka vyplávalo na povrch veľa špiny, veľa šokujúceho sme sa dozvedeli o tom, ako na Slovensku funguje politika. Pozitívnym signálom boli tiež výsledky komunálnych volieb. Ukázali, že politické strany v stave, v akom sú dnes, sú pre ľudí výsostne neatraktívne. To je podľa mňa dosť na jeden rok, nie? 

Foto: TASR/Martin Baumann Tagy: rozhovor, Oľga Gyárfášova
Pridaj sa k tým, ktorí nas podporili. Predplať si R+ VIAC
Ohodnoť článok
10
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov tento mesiac. Prihlás sa pre neobmedzený prístup. Ako neregistrovaný si prečítal už 1/40 článkov za mesiac. PRIHLÁSIŤ / REGISTROVAŤ PRIHLÁSIŤ
Najčítanejšie
Záleží nám na súkromí čitateľov. Práve aj z toho dôvodu ti poskytujeme detailné informácie o tom, ako využívame súbory cookies a iné technológie zabezpečujúce správne fungovanie a rozvoj stránky. Pre viac informácií si prečítaj naše Zásady ochrany osobných údajov , kde nájdeš ako používame súbory cookies, prípadne sa oboznám Podmienkami používania portálu platných od 24.5.2018. Spracovaniu cookies môžeš zabrániť, alebo zmeniť svoje preferencie v nastaveniach internetového prehliadača, prípadne pre detailnejšie nastavenie klikni na viac možností nižšie.
Upozornenie na právo nastavenia ochrany osobných údajov na Refresheri

Vzhľadom na existujúce a aj chystané zmeny v zákonoch ti dávame možnosť detailného nastavenia spracovania osobných údajov a preferencií spojených so spracovaním osobných údajov.

Prečítaj si možnosti, posuň zobrazenie nadol, nastav si svoje preferencie a klikni na tlačidlo súhlasím, keď budeš chcieť pokračovať do služieb Refresheru. Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie v tvojom prehliadači. Sú natoľko dôležité, že ich budeme musieť použiť pre zapamätanie si toho, že si toto okno potvrdil/a, v opačnom prípade by sme ti ho museli zobrazovať znova a znova.

Údaje, ktoré spracovávame, keď používaš Refresher
Zo strany Refresheru zbierame tieto osobné údaje:
  • Keď navštíviš Refresher, uchovávame si informácie o tom, ktoré články si prečítal, identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, alebo IP adresu v prípade prihlásenia do účtu, súbory cookie a poloha.
  • Pri prihlásení do účtu e-mailovú adresu
Prečo zbiera Refresher tieto údaje:
  • Na zlepšenie kvality našich web stránok a vývoj nových webových služieb
  • Na vykonávanie analýz a meraní, s cieľom pochopiť, ako sú naše web stránky využívané
  • Na to, aby sme nezobrazovali obsah, ktorý si už videl
  • Pre zobrazovanie prispôsobenejší obsah, ako sú napríklad relevantnejšie články
  • Pre schopnosť identifikovať ťa ako užívateľa pri prihlasovaní do svojho účtu
Zbierame údaje pre partnerov a reklamné siete:
  • identifikátory zariadenia a prehliadača, časť IP adresy, súbory cookie a poloha.
Prečo zbierame tieto údaje pre partnerov, tretie strany a reklamné siete:
  • Na to, aby mohli fungovať a zobrazovali relevantnejšie a užitočnejšie reklamy.
Zoznam reklamných sietí a nastavenia reklám

Nevyhnutné osobné údaje - cookies - pre zobrazovanie reklám zbierame pre nasledujúce spoločnosti:

Google (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)
Formulár kontakt v súvilosti s osobnými údajmi >

AdForm (AdForm Aps,Wildersgade 10B, 1. Sal., DK-1408, Copenhagen, Denmark, ID: 26434815)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

Seznam (Seznam.cz, a.s, Radlická 3294/10, 150 00, Praha 5, 26168685)
Kontaktné údaje pre najbližšiu pobočku >

 

Možnosť vypnúť si personalizovanie reklám a zbieranie osobných údajov pre jednotlivých partnerov:

Upraviť nastavenia typov reklám Google - personalizovanie od spoločnosti Google

Upraviť nastavenia typov reklám AdForm - personalizovanie od spoločnosti AdForm

 

Svoje nastavenia pre všetky ostatné reklamné siete, aj tie, ktoré na Refresheri nenájdeš, si vieš prezrieť na stránke youronlinechoices.com/uk/your-ad-choices

Meranie návštevnosti

Google, Služba Google Analytics (Google Ireland, 3RD FLOOR ,GORDON HOUSE ,BARROW STREET, Dublin, ID: 368047)

Vlastníci webových stránok používajú na zlepšenie funkčnosti svojich stránok údaje zhromaždené službou Google Analytics. Zhromažďovanie údajov môžete deaktivovať tak, že si stiahnete a nainštalujete doplnok pre svoj prehliadač.

Stiahnuť doplnok pre prehliadač

Gemius (Gemius s.r.o. Na Výsluní 201/13 100 00 Praha 10 Česká republika)

Spoločnosť Gemius podobne ako služba Google Analytics vyhodnocuje a meria návštevnosť na niektorých webových stránkach. Na meranie využíva Cookies, ktoré si môžeš deaktivovať vo svojom prehliadači.

Hotjar (Hotjar Limited, company number C 65490, Level 2, St Julian’s Business Centre, 3, Elia Zammit Street, St Julian’s STJ 1000, Malta)

Hotjar využívame na analýzu návštevnosti a správanie sa užívateľov. Vytvára nám mapu aktivity návštevníkov, na webových stránkach, ktoré vizualizuje a vyhodnocuje. Tieto informácie nie sú zbierané vždy, nikdy nie sú spárovateľné s aktivitami užívateľov a teda nie je možné identifikovať jednotlivcov, ale Hotjar ti môže nastaviť súbory Cookies.

Ovládacie prvky súvisiace s prehliadačom

Nastavenia súborov cookie

Súbory cookie sú životne dôležitou súčasťou technológie vo vašom prehliadači a slúžia na zlepšenie prostredia pri používaní internetu.

Ak napríklad na určitom webe nastavíte predvolený jazyk, súbory cookie pomôžu prehliadaču zapamätať si túto voľbu. Niektoré alebo všetky súbory cookie môžete tiež zablokovať, to však môže viesť k zastaveniu fungovania niektorých funkcií na internete.

Mnoho webov napríklad vyžaduje zapnuté súbory cookie vtedy, keď sa chcete prihlásiť. Informácie o tom, ako upraviť nastavenia súborov cookie, nájdete v zdrojoch pomocníka vášho prehliadača.

Zásady ochrany osobných údajov

Prečítaj si naše Zásady ochrany osobných údajov

Ďalšie informácie o tom, ako Refresher používa na zlepšenie služieb
  • Prihlasovanie - pre účely prihlasovania potrebujeme tvoju emailovú adresu.
  • Prispôsobenie - pre zistenie toho, čo ťa zaujíma, vytvárame tvoj unikátny profil. Ak nejaké informácie pozbierame, nájdeš ich vo svojich nastaveniach súkromia a profil môžeš upraviť, alebo zmeniť, alebo celé personalizovanie vymazať.
Ako zmeniť nastavenia spracovania osobných údajov?

Ak zmeníte názor, kedykoľvek tieto údaje môžete zmeniť na adrese https://refresher.sk/nastavenia/sukromie.
Ak nechceš vidieť toto okno, ak nás navštívíš z iného zariadenia alebo prehliadača, prihlás sa a tvoje preferencie si zapamätáme.