Fascinujúci život Nellie Blyovej, ktorej odvaha a vytrvalosť posunuli investigatívnu žurnalistku na úplne nový level
V roku 1873 francúzsky autor Jules Verne publikoval knihu s názvom „Cesta okolo sveta za 80 dní“. Táto cesta nebola nemožná, keďže Verne v knihe spomínal rôzne druhy dopravných prostriedkov a všetky z nich boli skutočné. Kým však kniha nevyšla, nikto neočakával, že by sa táto cesta dala naozaj podniknúť.
Avšak, v roku 1889 sa jedna investigatívna reportérka rozhodla, že sa pokúsi túto cestu naozaj absolvovať. Nielenže sa na cestu okolo sveta naozaj vydala, dokonca sa jej ju podarilo uskutočniť o 8 dní skôr. Touto novinárkou bola Nellie Blyová, ktorá bola známa v novinárskych kruhoch vďaka jej kreativite a odvahe a bola priekopníčkou v oblasti investigatívnej žurnalistiky.
Prvé úspechy a pobyt v psychiatrickej liečebni
Nellie Blyová sa narodila ako Elizabeth Jane Cochranová v Pensylvánii počas americkej občianskej vojny. Keď mala 19 rokov, objavila svoj talent na písanie. Už počas svojej prvej roboty v Pittsburghu si osvojila pseudonym Nellie Blyová a toto meno jej prischlo počas celej kariéry.
Z Pittsburghu odišla, keď si našla prácu v novinách s názvom New York World, kde ostala počas nasledujúcich 11 rokov. Tam stretla Josepha Pulitzera, ktorý noviny vlastnil a po ktorom je pomenovaná prestížna cena pre žurnalistov a spisovateľov, Pulitzerova cena. Ten jej radil, nech sa sústredí na správy, ktoré pohnú ľudskými emóciami a podporia popularitu novín.
Nellie bola často ochotná ísť bezhlavo do situácií, od ktorých by sa iní novinári stránili. Jej prvým veľkým úspechom bolo odhalenie zlého zaobchádzania s pacientmi v psychiatrickej liečebni určenej pre ženy s názvom Blackwell's Island. Aby sa dostala do zariadenia, predstierala šialenstvo.
V psychiatrickej liečebni strávila 10 dní a bola svedkom tvrdého zaobchádzania s pacientmi. Úryvok z jej článku hovorí: „Dávajú pacientom toľko morfia a chlóru, že sa z toho zbláznia. Videla som, ako pacientky doslova priahnu po vode po tom, ako im pichli injekciu. Sestričky im však odmietajú dať vodu. Počula som prosiť ženy celú noc o jednu kvapku vody a nikto im ju nedal. Ja osobne som o ňu tiež prosila, kým moje ústa tak nevyschli, že som už nemohla ďalej rozprávať“.
