Produkcia, distribúcia a konzumácia mäsa našu Zem poriadne zaťažuje.
Klimatické zmeny sa týkajú každého z nás. Čoraz viac štátov aj jednotlivcov už pochopilo, že netreba zbytočne strácať čas a je nutné zmeniť svoj životný štýl, aby sme si našu planétu mohli užívať čo najdlhšie.
Zem je pod obrovským tlakom, pretože rozsiahlejšia recyklácia, nákup elektromobilov či zakázanie používania jednorazových plastov nebudú stačiť na to, aby ľudstvo zabránilo planéte otepliť sa o viac ako 2 stupne Celzia, čo je hraničná hodnota, na ktorej sa dohodli takmer všetky krajiny sveta.
V periodiku The Guardian preto zhromaždili viacero dôležitých faktov a informácií o tom, ako funguje mäsový priemysel a aký dopad má na naše životné prostredie. Pri niektorých bodoch sa človek naozaj musí na chvíľu zastaviť a porozmýšľať, či už ľudstvo nemá lepšie možnosti obživy.
Odborníci upozorňujú, že produkcia, distribúcia a konzumácia mäsa má na planétu obrovský dopad, ktorý nesmieme podceňovať. Populácia by mala do roku 2050 narásť o 2 miliardy ľudí, a tak jednoducho nebudeme mať k dispozícii dostatočný priestor na to, aby si mohol každý z nás vychutnávať nekonečné hovädzie a bravčové pochúťky.
Chov hovädzieho dobytka a ošípaných zaberá na našej planéte drvivú väčšinu vhodnej farmárskej plochy, ale pritom tvorí len 18 % všetkých kalórií, ktoré ľudstvo spotrebuje. Zároveň predstavuje iba tretinu všetkých globálne skonzumovaných bielkovín, čo v praxi znamená, že chov hovädzieho dobytka a ošípaných je mimoriadne neefektívny.
Obrovským argumentom je aj fakt, že deforestácia spojená s vytváraním novej plochy na chov dobytka v kombinácii s používaním hnojív a vylučovaním metánu vytvára toľko skleníkových plynov, čo všetky autá, kamióny a lietadlá dohromady.
Ako upozornili odborníci už v októbri, najmä ľudia v západnom svete by museli znížiť svoju konzumáciu mäsa o približne 90 %. Namiesto mäsa by mohli jedálniček našej civilizácie vyplniť napríklad fazule a strukoviny.
Výskumníci tvrdia, že väčšina z nás bude musieť prejsť na takzvanú flexitariánsku diétu, pričom mäso nebudeš musieť vylúčiť úplne, ale výrazne ho obmedziť. Počet vegetariánov by preto mal stúpať a rovnako aj vegánov. Nevinné však nie sú ani mliečne výrobky a vajcia.
Zatiaľ nie je jasné, či bude prechod na flexitariánsku stravu akokoľvek podporovaný aj zo strany štátov. Ako pri produkcii emisií, kde vlády zvažujú zavedenie uhlíkovej dane, čiže dane na základe obsahu uhlíka vo fosílnych palivách, aj nákup červeného mäsa by mohol byť zaťažený novou daňou, zatiaľ čo strukoviny by mohli byť zo strany jednotlivých krajín cenovo zvýhodnené.
Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla pritom nedávno spomenul, že uhlíková daň je jednou z možností pri obchodovaní s emisiami, takže ani dodatočné poplatky za mäso by nemuseli byť v budúcnosti príliš vzdialené od reality. Štáty si postupne začínajú uvedomovať, že Zem jednoducho nemá nevyčerpateľné zdroje, priestor a životnosť.
Na druhej strane, veda dnes pokročila natoľko, že ľudstvo už dokáže vyrobiť chutné umelé mäso aj v laboratóriách. Keby ľudia dokázali prejsť na laboratórne mäso, uvoľnila by sa časť farmárskej pôdy a pestovať by sme mohli viac rastlinných zdrojov potravy, čím by sa zase o trochu znížilo zaťaženie našej planéty.
Čo zo všetkých vyššie spomenutých faktov vyplýva? Odborníci ti odkazujú, že to najlepšie, čo pre planétu Zem môžeš v roku 2019 urobiť, je konzumovať čo najmenej mäsa.
