„V rámci Európskej únie je super, že môžem ísť kam chcem a kedy chcem,“ tvrdí Milan.
Milan je mladým a vášnivým travel blogerom, ktorý nás pravidelne prostredníctvom svojej stránky bezmapy.com zásobuje atraktívnym cestovateľským obsahom. Je motiváciou pre mnohých, ktorí sa zatiaľ báli vyraziť za dobrodružstvom a zároveň je dôkazom, že v rámci Európskej únie môžeš ísť doslova kedykoľvek a kamkoľvek.
Všetko pritom začalo len pred piatimi rokmi, keď sa vďaka študentskému programu Erasmus dostal do Estónska. Odvtedy prešiel 55 krajín, z toho 26 európskych, čo je naozaj úctyhodné číslo. Aj preto ti dnes prinášame krátky rozhovor s milovníkom slobodného cestovania.
Čo bol ten moment, kedy si sa rozhodol odložiť mapu a stať sa travel blogerom?
Začalo sa to neplánovane. Všetci chodili na Erasmus do Madridu, Barcelony či do Ríma. Ja som chcel byť rebel a vyskúšať niečo iné. Vybral som si Estónsko. O tejto krajine z môjho okolia takmer nikto nič nevedel.
Všetci sa ma pýtali, ako to tam vyzerá. Tak som si raz o tretej ráno povedal, že si založím blog bezmapy.com a napíšem článok. Len tak, pre rodinu. Estónsko ich z môjho rozprávania fascinovalo a chceli o ňom vedieť viac. Dnes, o päť rokov neskôr, patrí môj blog medzi najčítanejšie na Slovensku. Neviem ako, ale stalo sa to. Neplánoval som to.
Čo je pre teba najväčší rozdiel medzi cestovaním v EÚ a mimo nej?
Cestovanie po Európe je pohodové a bezstarostné. Mimo nej si to rozhodne vyžaduje väčšiu prípravu. Keď napríklad stratíte občiansky v EÚ, nie je to taký problém, ako keď ho stratíte v Indii. Do takýchto krajín preto vždy nosím niekoľko kópií každého dokladu a minimálne dve bankomatové karty.
Už sa mi totiž stalo, že mi kartu zablokovali a ja som musel volať do banky. My tu máme roaming zrušený, no mimo EÚ je telefonát veľmi drahý. Podobne je to aj s mobilným internetom. Výhodu majú aj lety s európskymi spoločnosťami. Ak let mešká alebo je zrušený, môžete dostať odškodné až do 600 €.
Najväčšou výhodou cestovania po Európskej únii je však pre mňa voľný pohyb medzi štátmi. Raz som pri prechode z Kostariky do Panamy čakal na hranici tri hodiny. Na zemi sedeli ľudia a čítali knihy. To všetko kvôli jednej pečiatke do pasu. Keď dnes prejdeme z Bratislavy napríklad do Rakúska, ani si to neuvedomíme. Nie všade to ale tak je a vždy to tak nebolo ani u nás. Ešte za socializmu by ste dokonca boli radi, ak by vás do toho Rakúska vôbec pustili.
Kde sa ti v Európe páčilo najviac a kam by si sa ešte rád pozrel?
Moja srdcovka je Lisabon, ktorý som vychválil aj v blogu. Mám veľmi rád Južnú Ameriku a práve v Portugalsku je taká juhoamerická atmosféra. Sú tam veľmi ukričaní ľudia, typické úzke uličky a veselá, farebná architektúra. Cítil som sa tam, akoby som bol v Bogote, no s európskymi výhodami.
Čo sa týka krajín, ktoré by som ešte chcel navštíviť, je to Fínsko. Sever mám rád, keďže práve tam sa začala moja cestovateľská vášeň. Rád by som Fínsko videl v lete aj v zime. Počas leta chcem navštíviť ich krásne jazerá, zima ma zasa láka kvôli dedinke Santa Clausa. V pláne mám tiež Škótsko. A vtipné je, že som jeden z mála Slovákov, ktorý ešte nebol v Chorvátsku, takže by som zašiel aj tam.
Naše členstvo v Európskej únii je veľmi dôležité, otvára nám dvere do celého sveta a poskytuje množstvo výhod v prípade, že sa niečo stane. Viac sa dozvieš napríklad na stránke europa.eu/euandme.
