Problémy mladých ľudí sa menia, je načase hľadať účinný liek.
Mladí ľudia boli vždy nositeľmi generačnej zmeny. V druhej svetovej vojne bojovali za svoju vlasť, neskôr bojovali za ľudské práva a rodovú rovnosť. V Nežnej revolúcii zohrávali kľúčovú úlohu. Kto sú mladí ľudia dnes? Čo je ich poslaním? Majú na to, aby si stanovili cieľ, ktorý by inšpiroval a formoval ďalšiu generáciu?
Čelia problémom, no nejavia sa ako dôležité
Ypsilon má nevídaný prístup k informáciám (oproti predošlým generáciám). Nepotrebujú noviny či televíziu, aby sa dozvedeli všetko podstatné (a nepodstatné). Informačné technológie mali bleskový nástup a mileniáli sa akoby nestihli správne pripraviť. Začalo ich to valcovať.
Ako to v živote býva, všetkého veľa škodí. To platí aj pri prijímaní informácií. Prostredníctvom internetu máme k dispozícii nekonečné množstvo kanálov, z ktorých môžeme čerpať aktuality, informácie, hoaxy.
Internet skresľuje realitu ako takú. Určuje, čo je v móde, čo je pravda a čo je zlé a dobré. Hovorí pravdu a klame zároveň. Mileniáli čítajú len nadpisy a podnadpisy, aby sa v téme orientovali. Celý článok nečítajú, nemajú na to čas. Scrollujú ďalej na sociálnej sieti a zbierajú útržky nespočetného množstva informácií. Tie sa ukladajú do hlavy, aby sa ypsiloni v rýchlom svete aspoň trochu orientovali. Vedia všetko, no nevedia nič.
Hurikán informácií spôsobí dezinformovanosť, proti ktorej sa dá veľmi ťažko brániť. Je ťažké rozlíšiť, čo je skutočnosť. Mladí sú aj preto často povrchní a problémy neriešia do hĺbky. „Je to generácia, ktorá zažila vymoženosti slobodného sveta, dospievali v období voľnosti a slobody,“ vysvetľuje pre Plus 7 dní sociológ Roman Džambazovič.
„Táto generácia všetky informácie rýchlo získa, je zbehlá v informačných technológiách, je to generácia najviac napojená na budúcnosť. Sú inšpiratívni. Žiadna generácia predtým nemala toľko možností a príležitostí. Ale ukazuje sa tu aj veľká miera povrchnosti. Majú veľa informácií, ale nejdú do hĺbky,“ vysvetľuje.
Je ťažké nájsť istotu
Na mladých je vytváraný tlak, ktorý sa javí ako prirodzený. Nájsť si životné istoty, ideály „dobra a zla“. Práve to je pre nich závažný problém. Neexistuje autorita, ktorá by definovala stabilitu v ich živote. Vzniká paradox – najslobodnejšia generácia, ktorá sa nevie rozhodnúť, čo je pre nich skutočnou slobodou.
Mám si založiť rodinu, alebo cestovať? Mám skúšať práce, pokiaľ sa mi naozaj jedna bude páčiť, alebo mám vydržať v tej terajšej a mať istotu výplaty? Mám si kúpiť byt alebo stačí prenájom? Kto mi má poradiť, keď sa neviem rozhodnúť? Neexistuje autorita a Google na všetko odpovedať nevie.
