Trvalý pobyt nemá správne registrovaný obrovské množstvo ľudí.
Nie je žiadnym tajomstvom, že Bratislavský kraj pravidelne navštevujú aj Slováci s trvalým pobytom mimo hlavného mesta – to je však bežný jav pri každom väčšom meste, ktoré ponúka hromadu pracovných a ekonomických príležitostí. Mnoho takýchto Slovákov tu však nemá trvalý pobyt, kvôli čomu hlavnému mestu a okolitým obciam unikajú značné financie z podielových daní. Zmeniť si trvalý pobyt však nie je až tak jednoduché, no dlhodobé žitie na inom mieste než je uvedené so sebou prináša rad problémov.
Ten najväčší má na krku samotné mesto. Ako pre Denník N naznačil regionálny geograf Martin Šveda, v okolí Bratislavy žije vyše 100 000 neprihlásených ľudí – v tomto prípade však nejde o hlavné mesto, no o okolité obce. Práve do nich sa nebratislavčania často sťahujú, keď sa zamestnávajú v Bratislavskom kraji. Ďalšia skupina ľudí sa zasa presúva von z mesta, aby si vychutnali záhrady, lesy či domáce zvieratá – trvalý pobyt si nechajú v Bratislave. Dohromady je takýchto ľudí neprihlásených až 100 000, okolité obce tak prichádzajú o hromady peňazí.
Najväčšie problémy sú smerom na Senec, Pezinok a Rovinku, Záhorie je na tom o niečo lepšie. Dôvodov je pritom viacero – zmeniť si trvalý pobyt zaberie nejaký čas a navyše k nemu patrí aj nejaký sociálny status – menia sa totiž aj značky na vozidlách či údaje v občianskom preukaze. V samotnej Bratislave sa počet neprihlásených ľudí odhaduje až na približne 200 000.
