Štúdia začala pred desiatkami rokov analyzovať lesbické partnerstvá.
Informácie o výchove detí v rodinách dvojíc rovnakého pohlavia boli v druhej polovici 20. storočia vzácnosťou. Súdne rozhodnutia o adopciách nemali žiadne štúdie ani výskumy, na ktorých by mohli stavať, a nikto nechcel financovať štúdiu s potenciálnymi výsledkami o dlhé desiatky rokov.
Psychiatrička Nanette Gartrell napriek tomu nezanechala svoj cieľ za sebou a oslovilo množstvo lesbických dvojíc s adoptovanými deťmi, aby zistila, ako bude vývoj potomkov pokračovať v porovnaní s deťmi v bežných heterosexuálnych rodinách.
V 80. a 90. rokoch mali lesbické páry oveľa viac možností na umelé oplodnenie pomocou spermobaniek, a tak sa našlo dostatok dobrovoľníkov ochotných zdieľať svoje citlivé informácie s výskumníkmi. Psychiatrička so svojím tímom začala deti analyzovať vo veku 10 rokov, potom vo veku 17 rokov a napokon aj po dosiahnutí 25. narodenín.
Všetky vyšetrenia 77 potomkov v lesbických rodinách potom porovnávala s vyšetreniami typických 25-ročných amerických mladých ľudí. Jednotlivé porovnania boli upravené na základe pohlavia, rasy, etnika aj úrovne vzdelanosti, takže šlo o čo najvernejšie analýzy.
Výsledok? Psychiatrička nenašla medzi deťmi vychovanými v heterosexuálnych a lesbických rodinách žiadne výrazné rozdiely, ktoré by mohli byť pripísané práve situácii v rodine homosexuálnych partnerov. Štúdiu publikovala v The New England Journal of Medicine.
Nanette s radosťou konštatuje, že dodnes pracuje s 92 percentami všetkých rodín. Aj naďalej sa bude snažiť porovnávať psychický vývoj jednotlivých detí a ak sa jej to bude dariť, zrejme napokon získame vôbec najdlhšiu štúdiu vplyvu homosexuálnej rodiny na deti.
Zároveň však dodáva, že 91 percent skúmaných detí malo bledú pokožku a dosiahnutú vysokú úroveň vzdelania, takže výskumníci by sa mali v budúcnosti pozrieť aj na vplyv v rozdielnych sociálnych oblastiach.
