Miyuki Ishikawa sa zapísala do dejín ako najväčšia japonská sériová vrahyňa.
12. januára 1948 dvaja policajti z okrsku Waseda v Tokiu náhodne našli pozostatky piatich dojčiat. Šokujúci nález bol nanajvýš podozrivý, no toto podozrenie naplno potvrdila až pitva, ktorá preukázala, že smrť piatich malých detí nebola prirodzená. Vyšetrovanie viedlo k zatknutiu pôrodnej sestry Miyuki Ishikawa a dvoch jej komplicov. Celý prípad sa napokon rozrástol do odhalenia morbídnej praxe Miyuki Ishikawa. Tá vykonala smrť viac ako sto detí. Ich presný počet sa však už nikdy zistiť nepodarilo.
Miyuki Ishikawa, narodená v roku 1897, bola japonská pôrodná asistentka a neskôr vyšetrovaním preukázaná sériová vrahyňa, o ktorej sa predpokladá, že zavraždila veľké množstvo detí s pomocou viacerých komplicov v priebehu 40. rokov 20. storočia.
Počet jej obetí sa odhaduje v rozmedzí 85 až 169, avšak vyšetrovatelia odhadujú, že presný počet detí, ktoré zomreli pod jej rukami, je 103. Ani po jej zadržaní ale nebolo spravodlivosti učinené za dosť. Osemročný trest Tokijského najvyššieho súdu bol však vzhľadom na tak vysoký počet zavraždených mimoriadne nízky. Dodnes pritom v Japonsku patrí k najväčším sériovým vrahom, akí boli kedy zadržaní.
Veľká časť Miyukiho skorého života zostáva dodnes neznáma. Isté je len to, že sa narodila roku 1897 v japonskom meste Kunitomi. Neskôr absolvovala univerzitu v Tokiu, kde sa zoznámila so svojím budúcim manželom Takeshi Ishikawom. Ako sa neskôr preukázalo, sám manžel jej mal pri niektorých vraždách asistovať. Po skončení univerzity začala pracovať ako pôrodná asistentka v nemocnici Kotobuki, kde sa v priebehu rokov stala jej riaditeľkou.
Vzhľadom na to, že počas tohto obdobia neboli v Japonsku potraty legálne, veľa párov malo deti, o ktoré sa nedokázali finančne postarať. Miyuki si toho bola vedomá, a tak sa rozhodla, že rodičom v núdzi za malú finančnú odmenu vypomôže. Zatiaľ čo ostatné pôrodné asistentky aj nemocničný personál o jej činoch vedeli, miestna vláda smrť detí dlhé roky prehliadala. Výsledkom bolo, že nemocnicu Kotobuki opustili viaceré jej spolupracovníčky. Nedbanlivosťou štátu sa jej tak podarilo zabiť viac ako 100 detí.
Aby nebolo zabíjanie malých bezbranných detí priveľmi nápadné, Miyuki požiadala svojho manžela - lekára o pomoc. Takeshi požiadal o pomoc doktora Shira Nakayama, ktorý mal vypracovávať pre zavraždené deti falošné úmrtné listy. Keď polícia v okrsku Waseda našla 5 mŕtvol, vyšetrovaním sa dopátrali až k zatknutiu Miyuki Ishikawa, jej manžela Takeshiho Ishikawoma a lekára Shira Nakayama. Celoštátne pátranie tiež viedlo k objaveniu štyridsiatich mŕtvol malých detí v priestoroch miestnej pohrebnej služby a ďalších tridsať pod neďalekým chrámom.
Počas súdneho procesu Miyuki tvrdila, že za smrť všetkých detí môžu ich rodičia, ktorí ich opustili. Obranou takéhoto charakteru získala paradoxne podporu veľkej časti verejnosti. Vo vtedajších japonských zákonoch nemali totiž dojčatá takmer žiadne práva. V dôsledku toho bola Miyuki odsúdená na osem rokov väzenia. Za asistovanie pri vraždách mali manžel a ďalší lekár dostať len štyri roky väzenia. Aby toho nebolo málo, Miyuki sa aj so svojím manželom dostali z väzenia za polovicu odsedeného trestu prostredníctvom odvolaní.
Tento incident sa považuje aj za hlavný dôvod, prečo sa japonská vláda začala zaujímať o legalizáciu potratov v Japonsku, keďže za hlavný dôvod vrážd sa pokladá zlá ekonomická situácia rodičov, ktorí sa o svojich potomkov jednoducho nevedeli postarať. Za vraždu svojich detí si dokonca zaplatili, keďže to vyšlo lacnejšie ako samotná výchova a živenie ich ratolestí.
Podobné prípady sa v Japonsku vyskytli už aj pred týmto incidentom. Obyvatelia Itabashi boli v roku 1930 obvinení z vraždy 41 pestúnskych detí. Hatsutarō Kawamata bol zatknutý v roku 1933 za vraždu najmenej 25 pestúnskych detí. Japonská vláda si bola krízy vedomá, no dlhé roky nič neurobila. Zákon o legalizácií potratov bol napokon prijatý až v roku 1949.
