Odvážny projekt sa stáva realitou, nie sú to len sci-fi filmy.
Dostať astronautov na Mesiac vtedy zabralo len asi tri dni, no cestovať na akékoľvek iné miesto Slnečnej sústavy zaberie omnoho viac času. A pokiaľ je reč o iných galaxiách, reč môže byť aj o tisíckach rokov. Bohužiaľ, nežijeme v sci-fi filme a po vesmíre zatiaľ dokážeme cestovať len obmedzenou rýchlosťou, jedna časť takýchto filmov nás však už inšpirovala. Experti z NASA totiž intenzívne pracujú na kryokomorách, ktoré by naše problémy s obrovskou vzdialenosťou čiastočne vyriešili.
O kryonike sme sa bavili už v tomto článku. Súčasný koncept však nie je zložitý. Človek, ktorý nechce zomrieť, zaplatí súkromnej spoločnosti množstvo peňazí, aby ho tesne po jeho smrti previezli do laboratória, kde sa telo hlboko zmrazí. Voda v bunkách sa nahradí špeciálnou zlúčeninou a telo akoby zastane v čase, v teplote približne -195 °C.
Zmrazovanie je zložitý proces, no jeho aktuálnou pointou je nádej v to, že v budúcnosti sa vynájde spôsob, ako človeka znovu úspešne rozmraziť a zároveň vyriešiť problém, kvôli ktorému zomrel. Už dnes sa takto predáva, takpovediac, druhý život, aj keď sa zatiaľ nevie, ako sa telo vôbec rozmrazí. Asi 450 ľudí sa však už v kryokomorách nachádza.
NASA usúdila, že by sa do kryosveta mohla takisto zapojiť. Jedným z problémov cestovania na vzdialené miesta vesmíru momentálne je, že kým tam astronaut docestuje, jednoducho zomrie. Ak by sa však počas cesty dokázali pozastaviť všetky životné funkcie, človek akoby preskočil všetky roky, kedy bol zmrazený a pokračuje po vytiahnutí z kryokomory. V podstate zaspíš na Zemi a zobudíš sa v cieli.
Toto je však ešte len vzdialená budúcnosť a NASA sa spolu s firmou SpaceWorks zameriava najmä na Mars. Cesta tam by s našimi súčasnými možnosťami trvala 6 až 9 mesiacov a aj keď je to po tvrdom výcviku znesiteľné množstvo, stále je to ohromne veľa. Navyše v prípade kolonizácie planéty nemôže výcvik podstúpiť každý a raz zrejme ľudstvo dospeje do bodu, kedy sa na Mars pozrie aj bežný človek.
Cesta však bude stále trvať dlho. Aktuálnym plánom sú teda kryokomory, v ktorých by telo nebolo zmrazené, no umelo uspané. Podrobnosti zatiaľ nie sú známe, no chladné prostredie má pomáhať akejsi umelej forme ľudskej hibernácie, teda spánku, počas ktorého telo funguje, no mozog hlboko a dlhodobo spí. Takýto stav sa nazýva torpor a človeka v ňom zatiaľ vieme udržať len asi 3 dni, čo nám nestačí. Aktuálnou métou sú 2 týždne.
Celá problematika je však omnoho zložitejšia, než len uspatie človeka a udržiavanie ho mimo vedomia. Ľudské telo musí neustále prijímať živiny a cirkulovať kyslík. Svaly počas dlhodobého spánku nesmú nenávratne stuhnúť. Ide skrátka o poriadny sci-fi oriešok, od ktorého vyriešenia nie sme až tak ďaleko. Počas nasledujúcich rokov bude teda zaujímavé sledovať, ako v tomto smere veda pokročí.
