Štúdium amerického občana v KĽDR je nadmieru nezvyčajné.
Zrejme by ti ani nenapadlo, že na univerzite v Severnej Kórei študoval pred dvomi rokmi aj americký študent. Vzťahy medzi KĽDR a USA boli v tom čase na bode mrazu, aj keď sa v posledných mesiacoch pohli míľovými krokmi dopredu, ale Travisa Jeppesena to v žiadnom prípade neodradilo.
Odkedy sa ako mladý muž dozvedel o existencii Severnej Kórei, zostal izolovanou krajinu mierne posadnutý, a tak sa tam vždy chcel pozrieť na vlastné oči. Na svoj študijný pobyt sa však dostal vo veľmi zlom čase. Približne v rovnakom období otriasol svetom incident, pri ktorom Severná Kórea zadržala amerického turistu Otta Warmbiera po krádeži plagátu z miestneho hotela. Otto bol poslaný do bližšie nešpecifikovaného väzenia a aj keď sa pred pár mesiacmi vrátil späť domov, onedlho zomrel, za čo Američania obvinili práve zaobchádzanie s mladým mužom v KĽDR.
Travis Jeppesen, First American to study in North Korea reveals what life is like under Kim https://t.co/jLBVPEuoC8 pic.twitter.com/pBNysHBH3T
— #BBNAIJA (@AprokoGirl) 3. června 2018
Travis však nemal v pláne porušovať miestne zákony a pravidlá. Nebol v krajine prvýkrát a zistil, ako to tam približne chodí, takže nechcel v žiadnom prípade skončiť v pracovnom tábore a doplatiť na svoju neopatrnosť. Ako 36-ročný vtedy nebol úplne ideálny študent, ale záujem o kórejský jazyk a spolupráca so spoločnosťou Tongil Tours mu na mesiac umožnili preniknúť až do srdcia izolovanej diktatúry.
Ako každý zahraničný návštevník, aj Travis dostal na celé trvanie pobytu dvoch severokórejských strážcov, ktorí ho neustále nasledovali a podávali hlásenia o tom, ako sa správa. Rýchlo si na sledovanie zvykol, ale priznal, že občas aj v súkromí vlastnej hotelovej izby mal pocit, ako by mal pri posteli neexistujúceho strážcu. Hotelová izba pritom nebola vôbec zlá. Travis býval v hoteli Sosan Hotel priamo v hlavnom meste a musel len smutne skonštatovať, že na celom 28. poschodí bol ubytovaný len on a dvaja ďalší zahraniční študenti.
Hotel síce nevyzeral zle a zariadenie bolo nadmieru komfortné, takže by sa nestratil ani v západných krajinách, avšak hotel bol neustále prázdny. Na druhej strane, raňajky mu zamestnanci pripravovali nielen miestne, ale aj americké či európske, a tak mal o stravu postarané.
Do školy chodieval každý deň od pondelku do piatka v ranných hodinách, zatiaľ čo svoje víkendy trávil pri domácich úlohách či objavovaním mesta. Hneď po príchode zaznamenal o piatej ráno zvláštny zvuk, z ktorého sa vykľula tradičná severokórejská skladba, ktorá hromadne budí každého obyvateľa, aby si náhodou nepospal o pár minút dlhšie, pretože práca nepočká.
Napriek zdanlivej precíznosti mala Severná Kórea hromadu problémov, ktoré len podčiarkovali fakt, že je to krajina vo vývoji. Elektrinu by si tam v každej sekunde dňa hľadal iba veľmi ťažko. Už keď ani univerzita hosťujúca zahraničných turistov nemohla mať elektrinu celý deň, potom je logické, že ani v mnohých vládnych budovách cez deň nesvietilo svetlo a všade panovala tma.
This is an excellent rejoinder from Ken Gause at @CNA_org to all the talking heads out there saying that Kim Jong Un is simply taking a leaf from his father's/grandfather's playbook: We Need to Test Our Assumptions About North Korea https://t.co/vJZ8k7znGQ pic.twitter.com/wehg1EaAnO
— Anna Fifield (@annafifield) 4. června 2018
Už v roku 2016, keď tam Travis odišiel na mesiac študovať, začal pozorovať menšie uvoľnovanie aj pri pravidlách obliekania. Ženy väčšinou nosievali sukne, ale najnovšie si obúvali topánky na vysokých podpätkoch, zatiaľ čo muži mohli namiesto uniforiem nosiť klasické tričká s krátkym rukávom. Vplyv zahraničia má podiel na móde a samozrejme ovplyvňuje aj celú spoločnosť. Mnohokrát sa v médiách písalo o tom, ako do KĽDR prúdia ilegálne kópie známych filmov či skladieb, a tak Travis na vlastnej koži zistil, že miestni obyvatelia často vedia o vonkajšom svete oveľa viac informácií, ako by sme mohli očakávať.
Pri návšteve jednej z domácností si majiteľ domu pustil z napáleného DVD film Zootopia a Američan tušil, ako sa mohla rozprávka cez hranice dostať dnu. Vplyvnejší muži dokonca na rukách nosia značkové hodinky, ktoré síce nie sú pravé a pochádzajú zo susednej Číny, ale bežný obyvateľ KĽDR nemá šancu rozoznať originál od fejku, a tak sa falošné hodinky ako Rolex rýchlo stali ukazovateľom sociálneho statusu.
Travis napokon kurz kórejského jazyk na univerzite úspešne dokončil a získal aj certifikát. Po návrate domov sa už stihol aj na dva týždne vrátiť, pretože miestne autority s ním už očividne problém nemajú, pričom septembrový výlet mu prekazil oficiálny zákaz návštev KĽDR uvalený na amerických občanov. Dobrodruh napriek tomu už dnes vie, že sa do Pchjongjangu skôr či neskôr vráti.
