Jozef Zelizňák je vášnivým cestovateľom a dušou cestovnej kancelárie BUBO od roku 1996, keď s ňou pod vedením mladého medika Ľuboša Fellnera absolvoval ako mladý študent škandinavistiky svoju prvú cestu za polárny kruh.
„Keď sme po dvadsiatich hodinách vlakom dorazili z Číny, uvedomili sme si, že od tejto chvíle neexistuje nikto, kto by o nás v tejto krajine niečo nevedel.“
Po desiatich rokoch práce sprievodcu vo východnej Ázii zorganizoval v roku 2005 prvú cestu Slovákov a Čechov do KĽDR. Priznal, že práve z návštevy KĽDR mal ešte niekoľko mesiacov flashbacky či nočné mory. Odvtedy sa tejto krajine neprestáva venovať a v spolupráci s ďalšími sprievodcami BUBO previedol krajinou viac než dve stovky turistov. V marci 2020 sa Severná Kórea pre turistov opäť zatvorila a zatvorená zostáva dodnes. O to zaujímavejšie je nahliadnuť do toho, čo sa v tejto neuveriteľnej krajine deje za oponou. Hovorí sa, že lepšie je raz vidieť ako stokrát počuť. Preto nás v Refresheri zaujímalo, aký je skutočný život v tejto krajine, aké sú jeho dojmy z cesty, čo ho najviac prekvapilo a prečo má doteraz z návštevy KĽDR rešpekt.
Aká je z vášho pohľadu Severná Kórea?Je celkom iná ako všetky ostatné štáty. Musím povedať, že som nikde inde nezažil ten pocit stiesnenosti, totálnej kontroly a zmätenosti, čo ten režim pred človekom hrá a čo je pravdepodobná realita. Po návrate zo Severnej Kórey som mal ešte niekoľko mesiacov nočné mory alebo flashbacky v spánku, ktoré ma tam stále vracali, a bez toho, aby som si to uvedomoval, mi mozog tú cestu a návštevu nejaký čas spracúval. Myslím, že to, aká je, reálne nikto nevie. Treba povedať, že aj my často máme pri hodnotení jednostranné informácie. Môžeme si len skladať z tej mozaiky drobných informácií a z toho, čo vidíme, keď tú krajinu navštívime. Ukazujú nám totiž len to, čo oni chcú, aby sme videli.
Ako prebiehal váš vstup do Severnej Kórey?V súčasnosti je Severná Kórea úplne zavretá. Je to tak v podstate od covidu a nemyslím si, že je predpoklad, že by sa v najbližších mesiacoch otvorila. V roku 2005 som hľadal cesty, ako sa tam dostať, no v tom čase sa dali víza získať len na severokórejskej ambasáde v Prahe. Je veľmi nízka šanca, že vízum získate, ak vás tam nepozvali z nejakých konkrétnych dôvodov.
Čo sa dozvieš po odomknutí?
- Ako sa mu podarilo získať víza do KĽDR.
- Dozvieš sa, akým spôsobom kontrolujú turistov.
- Čo musel Jozef urobiť, ak sa chcel prostredníctvom mailu skontaktovať s rodinou.
- Aké zvláštne momenty zažil.
- Ako funguje v KĽDR nočný život.
- Čo musí podstúpiť každý turista pri príchode do KĽDR a odchode z nej.
- Prečo mal Jozef ešte niekoľko mesiacov flashbacky a nočné mory z cesty do KĽDR.
