Okuliarnici v nás vždy vyvolávali pocit intelektuálnej elity. Doteraz si si možno myslel, že sa jedná iba o mýtus a hrubé sklá na očiach ešte neznačia vysoké IQ. Vedci však hovoria niečo iné.
Iba nedávno sa uskutočnil najväčší výskum kognitívnych funkcií vôbec. Odborníci pri ňom získali odpovede na mnoho dôležitých otázok vrátane objavov, ktoré by mohli znamenať posun v liečbe alzheimerovej choroby a demencie a 58 génov, čo neboli nikdy predtým zaznamenané.
Analýzu viedol Dr Gail Davies z Edinburghskej univerzity v Škótsku, v spolupráci s vedcami z Austrálie, Rakúska, Fínska, Chorvátska, Francúzska, Holandska, Islandu, Írska, Nórska, Švédska a USA.
Analyzovali vzorku 300 486 dobrovoľníkov a snažili sa u nich pozorovať genetiku kognitívnych funkcií. Išlo o rozsiahlu štúdiu, tá sa konala v 57 krajinách Európy, Severnej Ameriky a Austrálie.
Okrem iného v nej vedci dokázali aj zjavné prepojenie medzi inteligenciou a poruchami zraku. Až 30 % ľudí, ktorí dosiahli vysoké skóre v inteligenčných testoch, mali aj problémy s očami.
Napriek pokazeným očiam vysoká inteligencia prekvapivo súvisela aj s lepším zdravím. Gény, ktoré sú zodpovedné za dobré fungovanie srdca a ciev, odborníci spojili aj s vysokým IQ. Inteligentnejší ľudia majú tiež menšie sklony k psychickým problémom. A všeobecne to vyzerá tak, že sa dožívajú dlhšie.
Okrem IQ testov a kognitívnych testov museli dobrovoľníci podstúpiť aj analýzu ich DNA.
Aj keď výsledky štúdie hovoria jasne, vedci ich nedokážu vysvetliť.
Objavili tiež 148 génov, ktoré sú spojené s vysokou kognitívnou funkciou mozgu. Patrí sem dobrá pamäť, argumentačné schopnosti, rýchle chápanie a orientácia v priestore. Až 58 génov sa dostalo do odbornej publikácie po prvýkrát.
Gény a inteligencia sú tak už konečne naveky spojené vďaka práci 200 vedcov po celom svete. Je teda jasné, že inteligencia je niečo, čo dedíme od našich predkov. Podľa odborníkov by štúdia mohla viesť aj k väčšiemu porozumeniu v oblasti vývoja a úpadku kognitívnych funkcií.
"Vedeli sme, že potrebujeme väčšie čísla, aby sme boli presnejší. Vďaka novým poznatkom chceme zistiť, prečo naše kognitívne funkcie postupne upadajú ako starneme alebo sme chorí," vyjadril sa vedúci výskumu profesor Ian Deary.
Štúdia bola pred pár dňami publikovaná v Nature Communications.
