Slovenský prínos k architektúre významného dopravného terminálu v susednom hlavnom meste.
História vzniku Viedenského metra siaha do druhej polovice 19. storočia, kedy vznikali prvé úvahy a projekty rýchlej koľajovej dopravy, pričom časti trás boli už vtedy vedené podpovrchovým bezkolíznymi koridormi a tunelmi. Rozhodnutie padlo okolo roku 1900, keď mesto začalo budovať „mestskú železnicu“, ktorá sa neskôr stala základom dodnes využívaných trás metra a súčasnej siete mestskej železnice.
V prvej etape v rokoch 1969 - 1982 boli vybudované časti linky U1, linky U2 a veľká časť linky U4 - v trase pôvodnej mestskej železnice. V druhej etape v rokoch 1982 - 2000 vznikla linka U3 a linka U6, ktorá je špecifická tým, že po nej premávajú upravené električkové súpravy. V tretej etape (2000 - 2010) bola predĺžená linka U1.
Na základe projektu, ktorý zvíťazil v otvorenej medzinárodnej architektonickej súťaži bola vybudovaná nová linka U2. “Práve pri navrhovaní tejto novej linky, som mohol ako súčasť víťazného tímu Architekta Mossburgera tvorivo ovplyvniť podobu staníc tejto linky, ako aj riešenie výťahov, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou plne bezbariérového prístupu do všetkých staníc viedenského metra,” objasňuje architekt Vladimír Šimko.
Súčasťou štvrtej etapy výstavby (2010 - 2019) bolo aj predĺženie linky U1 južným smerom k obľúbenému rekreačnému areálu Oberlaa. Komplexné architektonické riešenia celkovo piatich staníc na tejto linke bolo úlohou ateliéru Architektengruppe U-Bahn, kde Šimko pracoval ako vedúci projektu stanice Altes Landgut, ktorá sa nachádza pod rušným dopravným uzlom kruhového objazdu a diaľnice A23 na okraji štvrte Favoriten.
“Viac podobných článkov nájdete na Archinfo.sk.”
Členom ateliéru Architektengruppe U-Bahn, ktorý je dnes jedným z dvoch ateliérov zaoberajúcich sa komplexným funkčno-prevádzkovým a architektonickým riešením staníc metra vo Viedni je Vladimír Šimko od roku 2008 (Predtým pôsobil desať rokov v kolektíve projektantov bratislavskej rýchlodráhy, pokým nebol projekt v roku 1990 zastavený. V rozmedzí rokov 1990 až 2008 pracoval v ateliéri Architekta Mossburgera - tiež v čase medzinárodnej súťaže v roku 2000).
Víťazný architektonický návrh pôvodného tvorivého teamu architektov Holzbauer - Marschalek - Ladstätter - Gantar (zakladateľov ateliéru), vytvoril nezameniteľnú identitu staníc viedenského metra. Výrazovo jednoduchá a ucelená forma má však pri každej linke svoje špecifiká, ktoré sú okrem farby výrazným prvkom orientačného systému. Aktuálnou výzvou je projekt novej linky U5 a predĺženie linky U2, ktoré tvoria súčasnú etapu s predpokladaným dokončením v roku 2023 - 2025.
Po nedávno zrealizovanom predĺžení sa linka U1 s dĺžkou 19,3 km stala najdlhšou linkou siete viedenského metra, ktoré má celkovú dĺžku vyše 80 km. Altes Langut je najhlbšie založenou stanicou metra s najdlhšími eskalátormi. Premysleným priestorovým riešením sa napriek tejto úctyhodnej hĺbke podarilo dostať denné svetlo až do najnižšej úrovne. Na poludnie slnečné lúče prenikajú priamo na nástupisko v hĺbke 30 m.
Priestor šachty výstupu do Favoritenstrasse pôsobí podľa slov autora svojou výškou ako „novodobá katedrála“. Materiálové riešenie mierne vybočuje z identity linky U1. Zasklené plochy, biele smaltované panely na stenách a žulová dlažba schodísk kontrastujú s priznaným konštrukčným betónom pôsobivého trojpodlažného priestoru. Pre obmedzené priestorové možnosti v profile Favoritenstrasse je vstup do metra riešený bez eskalátorov, len pevným schodiskom a trojicou výťahov.
Altes Landgut je oproti ostatným staniciam viedenského metra výnimočná aj svojím výtvarným dotvorením. Výtvarné diela sú v mnohých staniciach viedenského metra integrálnou súčasťou ich celkového riešenia. Wiener Linien úzko spolupracujú pri výbere i realizácii výtvarných diel s agentúrou KÖR (Kunst im öffrentlichen Raum).
V tomto prípade vo verejnej súťaži zvíťazil švajčiarsky výtvarník Yves Netzhammer, ktorý vytvoril inštaláciu s celkovou plochou takmer 800 metrov štvorcových. Zaujímavým efektom je zmena farby lakovaných povrchov v závislosti na uhle pohľadu. To poskytuje cestujúcim pri pohybe na najdlhších eskalátoroch do podzemia stanice vizuálny zážitok pri pozorovaní štylizovaných tvárí doplnených množstvom malých vtipných detailov.
K elegancii stanice prispievajú aj zasklené výťahové kabíny, ktoré sa pohybujú v transparentných šachtách s viditeľnými “vnútornosťami”. Toto riešenie je jedným z typických prvkov viedenského metra, ktoré podporuje vizuálny kontakt užívateľa s okolím. Prispieva k bezpečnosti cestujúcich a zlepšuje presvetlenie priestoru. “Počas môjho pôsobenia som mal možnosť už viackrát prispieť k návrhu a modernizácii výťahových kabín. Konštrukčné riešenia výťahových šácht sú v každom priestore unikátnym a dominantným prvkom,” dopĺňa Vladimír Šimko.
Materiálové riešenie stanice zahŕňa typický prvok viedenského metra, ktorým je použitie smaltovaných obkladových panelov, ktoré sú odolné voči poškodeniu. Obklad dopĺňajú časti z nehrdzavejúcej ocele a skla - v stanici Altes Landgut použitého aj vo forme samonosného skleneného zábradlia. Ďalším charakteristickým prvkom sú zábradlia vo farbe linky, tvoriace integrálnu súčasť informačného systému.
Z optimalizácie investičných nákladov vyplynulo obmedzenie kvalitných obkladových materiálov len na verejné priestory, ktoré sú v priamom kontakte s cestujúcimi. Vo zvyšných častiach stavby našiel uplatnenie betón - ako finálna pohľadová vrstva. Názorným príkladom takéhoto riešenia je práve výstup do Favoritenstrasse.
“Na príklade stanice metra Altes Landgut sa nám po vynikajúcej spolupráci so švajčiarskym výtvarníkom Yves Netzhammerom podarilo spoločným tvorivým úsilím vytvoriť 'pridanú hodnotu' k dopravnej stavbe. Neobvyké priestorové riešenie a výtvarné dotvorenie eskalátorovej haly umožňuje ľuďom cestou do práce vychutnávať tento priestor 'umeleckej galérie', hru denného svetla i slnečných lúčov, ktoré ich sprevádzajú pri pohybe do podzemia najhlbšej stanice metra vo Viedni.
Naopak priestorové riešenie šachty výstupu do Favoritenstrasse pôsobí svojou výškou ako 'novodobá katedrála', ktorej dominantným prvkom je trojica zasklených výťahových šácht. Pohybujúce sa kabíny s cestujúcimi, pôsobia neustálym pulzujúcim pohybom medzi podzemím stanice metra a slnečným povrchom ako živý dynamický oltár“, hodnotí na záver architekt Vladimír Šimko.
“Viac podobných článkov nájdete na Archinfo.sk.”
Autori: Architektengruppe U-Bahn
Spolupráca: Ing. arch. Vladimír Šimko (Vedúci projektu)
Investor: Mesto Viedeň
Celkové náklady: 138 miliónov eur (bez DPH)
Návrh & realizácia: 2008-2010 / 2012-2017
Uvedenie do prevádzky: 2.9.2017
V prípade, že viete aj o iných architektonických alebo dizajnérskych štúdiách z našich končín stojacích za pozornosť širšieho publika, tak neváhajte a pošlite nám tip na e-mailovú adresu uvedenú v profile vyššie. Ďakujeme za podporu a spoluprácu!
