Tragická dráma s fenomenálnou Diane Kruger ladí na emocionálny filmový zážitok.
Moderný filmový svet sa nesie prevažne v znamení veľkolepej hollywoodskej produkcie, ktorá nám prináša vizuálne dokonalé lahôdky plné akcie, nereálnosti a občas stupidity. Treba sa však dívať aj iným smerom.
Európske filmy vedia častokrát vyrozprávať strhujúce príbehy z reálneho života, ktoré by nemali ostať nepovšimnuté. Preto ak hľadáte inteligentnejšie a emocionálne strhujúcejšie počiny podobne ako nedávna Thelma, mali by ste sa naladiť práve na náš kontinent.
Nemci točia kvalitné filmy a snímka Aus dem Nichts v hlavnej úlohe s fenomenálnou Diane Kruger sľubovala už od uvedenia traileru celkom nezvyčajný filmový zážitok. Osobne som sa snažil zisťovať o snímke čo najmenej informácii, aby som sa ukrátil o momenty prekvapenia.
Dej nám v prvých minútach predstavuje väzňa Nuriho dostávajúceho sa na slobodu, jeho milujúcu ženu Katju a ich malého syna Rocca. Netrvá však dlho, a pred kanceláriou Nuriho vybuchne bomba, čo v sekunde zatočí s Katjiným životom.
Ocitá sa sama a je plne odhodlaná vraha vystopovať a dosiahnuť spravodlivosť. Otázkou je, či sa jej to v modernom svete ovplyvnenom kadejakými zákonmi a morálnymi pravidlami dokáže podariť.
V prvom rade by som začal azda s najväčším pozitívom filmu. Herecký koncert v podaní Diane Kruger je základným kameňom kvality snímky, pretože herečkine stvárnenie absolútnej beznádeje či trúchlenia pôsobí neuveriteľne realisticky.
Príbeh je už od úvodných momentov naladený prevažne na jej postavu, a tá si musí prejsť absolútnou psychickou traumou, ktorá vás ako diváka zavedie až do situácii, kedy si možno radšej zakryjete oči.
Ale o tom to je. Niektoré pasáže vedia diváka emocionálne zasiahnuť až znechutiť, v akej nespravodlivej dobe to vlastne žijeme. Smutnou pravdou je, že ľudia rôznych národností či rás si nie sú ani zďaleka rovní.
Občas ale dlhé zábery zízania do mora či nezaujímavé konverzačky filmu škodia, avšak deje sa tak asi len v úvodnej tretine.
Spočiatku som cítil, že si s postavou Katji neviem naviazať vzťah natoľko, aby som prežíval to, čo ona. Aspoň sčasti, a to ako divák. Neskôr sa ale počin po scenáristickej stránke priklonil k inému smeru – k boju za spravodlivosť – a namotal si ma.
Scenár samotný má dobrú výstavbu, no možno jednoduché finále. V kooperácii s kamerou a precízne zvládnutou réžiou dokáže v určitých momentoch, a to sa vraciam k vyššie spomenutému, naviazať priamy kontakt s vnútrom hlavnej protagonistky, čo je skvelé pozitívum.
Vo výsledku ide o veľmi podarený projekt, ktorý možno nesadne každému. Stelesňuje však aktuálnu tému a vo väčšine sekvencii je až príjemne osobný, no na druhú stranu tlačí pocitmi aj na diváka a vyvoláva v ňom zlosť v kladnom slova zmysle.
Osobne si myslím, že jemne kríva len prvá pomalá tridsaťminútovka, akési silnejšie myšlienkové posolstvo a mierna absencia hudby, ktorá mohla ešte o čosi viac pritlačiť na niektoré scény.
Nič to nemení na fakte, že ide o mrazivý divácky zážitok, hoci vám bude veľmi pravdepodobne stačiť len jedno zhliadnutie. Pred projekciou odporúčam vedieť o filme čo najmenej informácii, aby ste sa o niektoré veci neukrátili.
Výhra snímky na Zlatých Glóbusoch v kategórii Najlepší zahraničný film je opodstatnená a rovnako si svoju cenu z festivalu Cannes zaslúži aj Diane Kruger. 7,5/10
