Čo nám chcel šikovný režisér Ex Machina povedať svojím tripovým, no zároveň neuveriteľne osobným sci-fi?
UPOZORNENIE:
Nasledujúci text je plný zásadných spoilerov k snímke Annihilation.
Premiére najnovšej snímky šikovného Alexa Garlanda (Ex Machina) predchádzali zaujímavé informácie už v priebehu minulého roka, keď sme sa dozvedeli o jej šialenom závere či neskôr, keď ju jeden z producentov označil za „príliš intelektuálnu pre bežné publikum" (čo viedlo k presunu z kín na Netflix).
V posledných rokoch je ambicióznych sci-fi na trhu nedostatok a my sme tak jasali šťastím. Čas našťastie ubehol ako voda a Annihilation je konečne vonku.
Ako film dopadol, už isto viete z našej recenzie. Kolega ho popri všetkých kladoch síce označil za doslovné a nie príliš hlavu zamotávajúce, avšak mnohé internetové diskusie, teórie a nechápavé názory divákov hovoria jasnou rečou.
Annihilation nie je filmom pre každého. Aj keď možno nevyžaduje znalosť biblických príbehov tak ako nedávna mother!, rozhodne sa počas záverečných titulkov pristihnete, ako nechápavo čumíte na obrazovku a v hlave sa snažíte odkrývať mnohé metaforické kúsky skladačky.
Annihilation je jednoducho mindfuck a zaslúži si vlastný článok, v ktorom sa mu pozrieme na zúbok. Začnime však poporiadku.
O čom teda Annihilation vlastne je? Na povrchu sledujeme príbeh biologičky Leny, ktorá truchlí za svojim strateným manželom Kaneom. Ten sa však jedného dňa vráti domov, pričom sa chová viac ako čudne a po zdravotných problémoch sa spoločne ocitnú na základni Area X.
Tu sa zoznamujeme so zvyškom ženského osadenstva a zisťujeme, že iba pár kilometrov za základňou sa nachádza mysteriózna oblasť "shimmer", ktorá sa čoraz viac rozrastá a jej fungovanie neobjasnili ani nespočetné výpravy, z ktorých sa vrátil iba jediný človek. Lenin manžel Kane.
Ten však leží v zúboženom stave na prístrojoch a Lena sa rozhodne vydať spoločne s tímom do shimmeru, kde je ich úlohou dostať sa až do jeho epicentra. Na svojej ceste stretávajú rôzne prírodné anomálie a cestu im skrížia aj nové druhy živočíchov (na „screambeara“ rozhodne tak skoro nezabudnete).
Po strastiach sa konečne dostanú až do epicentra, kde nás čaká vyvrcholenie čudesné ala Vesmírna odysea, Lena shimmer zničí a vracia sa späť k zdravému Kaneovi.
Jednoduché, vravíte? Bezpochyby áno, ale zďaleka nie úplné a presné.
Pozornejší divák totiž už od začiatku filmu registruje, že dôležitú úlohu tu zohráva život na mikrobiologickej úrovni. Lena na svojej prednáške zdôrazňuje, aký je vznik života z bunky fascinujúci aj napriek tomu, že svojim žiakom ukazuje rozširovanie sa buniek rakoviny krčka maternice.
Neskôr, keď sa dostávame do shimmeru, vidíme, že si tu príroda určuje vlastné pravidlá. Sledujeme mutácie, ktoré by v bežnom svete neboli možné. Rôzne druhy rastlín vyrastajúce z jedného koreňa, krokodíl so zubami žraloka, rastliny napodobňujúce genetický kód človeka.
Odpoveď na to, prečo sa tak deje, zisťujeme neskôr. Shimmer totiž nie je žiadna ohraničená kupola. Shimmer je prizma, ktorá „láme" všetko, čo cez ňu prechádza, pričom DNA nie je výnimkou.
Ešte pozornejší divák dokonca zachytí, že čím hlbšie sa tím k epicentru shimmeru nachádza, tým sú mutácie čudnejšie. Prenáša sa totiž nielen DNA, ale aj fyzické súčasti sveta (tetovanie Uroborosa - hada v tvare ležiaceho čísla 8 - sa preniesol z ruky Thorensen na ruku Leny a v mestečku so screambearom dokonca sledujeme zhmotnenie Leninho domu).
Nakoniec sa dostávame až do samotného epicentra, kde sa nachádza mutácia vo svojej najzaujímavejšej forme. Preberá podobu zvláštneho mimozemského života, zhmotňujúceho sa po absorbovaní Leninej kvapky krvi. Tak vznikne teleso napodobňujúce nie len jej výzor, ale aj každý jej pohyb.
Dozvedáme sa, že takto bol stvorený aj dvojník Kanea, ktorý sa práve teraz nachádza v reálnom svete a bojuje o prežitie.
Najpozornejší divák však v tomto momente prišiel ešte na niečo dôležitejšie. Neraz je nám zdôrazňovaná sebadeštrukcia, či už na psychickej alebo fyzickej úrovni.
Lena ľutuje svoju neveru voči Kaneovi, Thorensen je bývalá alkoholička, Sheppard stratila dcéru po boji s leukémiou, Radek sa uchyľuje k sebapoškodzovaniu a Ventress trpí rakovinou.
Lena na svojej prednáške tiež hovorí, ako je v našich bunkách zakorenená sebadeštrukcia, a to zdôrazňuje aj Ventress pri objasňovaní "samovražednej" povahy tejto misie. Nie každý sa totiž prikloní k samovražde, ale každý z nás sa uchyľuje k sebadeštrukcii.
To samozrejme nie je náhoda. Sám režisér prezradil, že hlavnou hybnou myšlienkou filmu je tendencia človeka k samozničeniu (v akomkoľvek zmysle, či už je to alkoholizmus alebo nevera v manželstve).
Ak túto myšlienku prepojíme s predchádzajúcim faktom o prenášaní DNA a časti myslenia, dokážeme pochopiť, prečo Lenin mimozemský dvojník po prebratí jej formy dobrovoľne zničí celý shimmer, miesto jeho počiatku.
Tu sa nám teda naskytá prvý príjemný metaforický kabát, podobný tomu z mother!. Ľudstvo má tendenciu nielen k ničeniu samého seba, ale aj miesta, z ktorého vzišlo. Ekologickú myšlienku umocňuje Garland aj alegorickým výjavom, kedy tunel, v ktorom vznikne nový život (Lenin dvojník), náramne pripomína pôrodné cesty.
To však nie je všetko. Po internete koluje aj myšlienka, ktorá na predchádzajúci odsek voľne nadväzuje, pričom ju spopularizoval najmä Collider a zhoduje sa s ňou aj väčšina našej redakcie.
Hovorí o tom, že Annihilation je vo svojej podstate príbehom metaforicky znázorňujúcim rakovinu, ktorá však namiesto človeka postihne tento svet. Shimmer je rastúci tumor, ktorý mutuje všetko vo svojom vnútri. Čo však znázorňuje náš tím? Tu sa názory rozchádzajú.
Niekto tvrdí, že dámy doslovne reprezentujú nefunkčnú liečbu, iní zase, že sú to zdravé bunky, ktoré sa ocitnú v priamom dosahu tumoru.
Ako je totiž niekoľkokrát zdôraznené, s predchádzajúcimi tímami sa mohli stať iba dve veci. Buď ich niečo zabilo, alebo sa zabili navzájom. V priebehu celého filmu vidíme mutácie zdravých buniek na zhubné a rôzne druhy zvláštnych metastáz, čo vyvrcholí až po zásadné zničenie tumoru v mieste jeho rastu.
To následne portál Filmschoolrejects prepája s osobnejším poňatím rakoviny. O tom, ako ovplyvňuje človeka, ktorý ňou trpí a aké sú jej jednotlivé fázy (napr. ignorovanie všetkých predchádzajúcich problémov pri diagnóze choroby- strata pamäte po vstupe do shimmeru).
Ďalej rozoberá premenu človeka a jeho okolia či pocit oddelenia od vlastného tela (Lenin stret s mimozemským dvojníkom). Stále si však musíme uvedomiť, že rakovina je naša súčasť. Nepochopená chyba v našom kóde.
Ak si myšlienku rakoviny prenesieme aj na ľudskú úroveň, zisťujeme, že rakovinu môžeme nájsť aj v osobných vzťahoch. Vo svojej podstate je aj nevera rakovinou vznikajúcou v šťastnom manželstve.
Takéto ľudské prepojenie nás privádza k celkom hĺbavému vyvrcholeniu, ktorý nadväzuje na predchádzajúce slová. V človeku je zakorenená sebadeštrukcia a buď sa zničí sám, alebo sa ničí so svojimi blízkymi navzájom.
Podľa toho, ktorú z myšlienok si vyberieme, môžeme následne rozdielne interpretovať aj záver (záblesk shimmeru v očiach). Buď prežitie dvojníkov Leny a Kanea značí prežitie rakovinových buniek planéty aj po zničení nádoru, alebo sledujeme ľudí, ktorí rakovinu prekonali, no sú ňou ovplyvnení až do konca života.
V neposlednom rade tu máme ešte osobnejšiu úroveň, ktorá hovorí o prekonaní rakoviny vznikajúcej z nevery v manželstve a Lenin návrat k mužovi, ktorý sa rozhodol na všetko zabudnúť, no rany na duši ostávajú prítomné v oboch aj napriek spoločnému objatiu.
Internetom koluje samozrejme hneď niekoľko ďalších názorov, pričom sa môžeme stretnúť napríklad s tým, že ide iba o šialený drogový trip trúchliacej manželky, ktorá ho opisuje doktorom na psychiatrii, alebo klasický sci-fi námet, o príchode ďalšieho kroku evolúcie, ktorý nemá chyby príznačné pre ľudstvo.
Iné vidia podstatu shimmeru ako akéhosi kolektívneho vedomia, ktoré rozkladá všetko živé a spája ho do jedného spoločného organizmu (dôkazom môže byť Kaneov video záznam či záverečný prehovor Ventress).
V neposlednom rade tu máme teóriu o hlavnej hrdinke Lene a jej charaktere nedôveryhodného rozprávača. Ten mal klamať vo viacerých prípadoch. To môže celé jej rozprávanie (a tým pádom najmä záver) vyvracať, alebo naopak potvrdzovať.
Žiadna z nich však nereflektuje dianie na obrazovke tak dobre, ako súhrn tých, ktoré sú naznačené vyššie. Garland aj napriek tomu zámerne prenechal metaforické myšlienky filmu k divákovej interpretácii (čo potvrdzuje aj hlavné osadenstvo) a preto každú myšlienku radi privítame v diskusii nižšie.
Čo si myslíte o spomenutých teóriách? Súhlasite s naším článkom? Ako ste Annihilation pochopili vy? Pripomínal aj vám v mnohom Arrival či Tarkovského Stalkera? Diskusia je vaša.
