Bruce Willis vystriedal Charlesa Bronsona. Stojí to za to?
Kariéra Brucea Willisa na tom nie je najlepšie. Jeho účinkovanie v pochybných projektoch rozhodne nezodpovedá jeho postaveniu. Už dlhšiu dobu sa totiž objavuje vo filmoch pôsobiacich, že ich odmietol aj Nicolas Cage.
Jeho vyhlásenia o tom, že ho už hranie v akčňákoch nebaví a nepríjemné správanie na natáčaniach takisto nerobia jeho menu dobrú službu.
Najnovší počin problematickej hviezdy pripravoval dlhšiu dobu Joe Carnahan (Medzi vlkmi, A-Team), no práve kvôli obsadeniu Willisa projekt opustil. Jeho miesto zastúpil Eli Roth. Filmografia kamaráta Quentina Tarantina a autora Hostelov však veľa dôvery nevzbudzuje. Podarilo sa mu prekvapiť a poskytnúť svojej hviezde comeback?
Paul Kersey je chirurgom v Chicagu. Vedie spokojný a šťastný život. To sa však náhle zmení. Do jeho domu sa vláme skupina zlodejov. Zabijú mu manželku a ťažko zrania dcéru. Neschopnosť polície donúti tohto obyčajného človeka vziať do ruky zbraň aj spravodlivosť do vlastných rúk.
Ak vám príde zápletka ako najotrepanejšie klišé, nie ste na omyle. Prianie smrti je totiž remakom. Originál s Charlesom Bronsonom a Jeffom Goldblumom patrí už dávno medzi klasiky. Na povesti mu síce uberajú nevydarené pokračovania, no pôvodná snímka je skvelá.
V roku 1974 bol tento námet mimoriadne originálny aj spoločensky závažný. Samozrejme sa vyrojilo obrovské množstvo napodobovateľov (v podstate každá druhá Seagalovka), takže to, čo pôsobilo pred vyše štyridsiatimi rokmi sviežo, teraz pôsobí archaicky. Autori si to evidentne uvedomujú a snažia sa svoj prístup ozvláštniť.
Na vytvorenie pôsobivej variácie na túto tému je však potrebný aj um a talent. To, že je to stále možné, dokazujú tituly, ako The Brave One, Harry Brown s Michaelom Cainom, prípadne Rozsudok smrti Jamesa Wana. Ten je dokonca adaptáciou pokračovania predlohy, podľa ktorej filmy vznikli.
Death Wish však za spomenutými titulmi zaostáva. Jeho prvý veľký problém je obrovská nekonzistentnosť. Roth sa nevie rozhodnúť akým smerom svoj príbeh viesť a neobratne korčuľuje medzi viacerými žánrami. Prepína sa tu medzi satirou, vážnou drámou so silnou myšlienkou a trashovým revenge thrillerom.
Snaha o niečo štylisticky netradičné sa cení a na žiadnom z prístupov nie je nič zlé. No dohromady pôsobia v tomto prípade ako mačkopes.
Iste, existujú filmy, ktorým sa to darí. Ako prvý mi prekvapivo napadol Robocop. Chicago je vykreslené podobne ako Detroit z Verhoevenovej klasiky. Množstvo vrážd, polícia je bezradná, násilie je až komiksovo prepálené a v médiách kolujú bizarné reklamy. A do toho silná téma. Režisér však tento svet a svoju víziu nedokáže predať.
Okrem iného aj kvôli tomu, že väčšina filmu sa tvári seriózne. S nešťastným doktorom máme súcitiť, báť sa o neho a držať mu palce. To je však v ostrom rozpore s tým, čo sa na plátne odohráva. Postavy sú nevierohodné, logika si vybrala dovolenku a občas celý film pôsobí ako paródia.
Najmä policajné duo pôsobí, že ich mentorom bol Frank Drebin zo série Bláznivých striel. Najväčším problémom obsadenia je však bohužiaľ samotný Willis. A je to škoda, pretože po dlhej dobe pôsobí, že si svoju úlohu užíva.
V akčných scénach alebo pri drsných pohľadoch je ešte veľmi fajn. Spočiatku však má pôsobiť ako láskavý doktor. A túto civilnú polohu mu proste neveríte. Na vine je najmä jeho vizáž. Namiesto láskavého otca a manžela pôsobí stále ako plešatý drsňák v lekárskom plášti, ktorý by vám jednou ranou dokázal zasadiť smrtiaci úder.
Smutné je najmä to, že Willis už neraz ukázal, že podobné charaktery zvláda. Ľuďom za kamerou sa však nedarí jeho zraniteľnosť zachytiť.
Prerod postavy tak nefunguje a vy iba čakáte, či na konci nepríde nečakaná pointa o výcviku v armáde, CIA alebo polícii. Nepríde. Záporáci sú absolútne nevýrazní a najviac hereckého kreditu tak získava Vincent D´Onofrio ako brat hlavného hrdinu.
O niečo lepšie to celé funguje ako béčkový thriller. Roth nezabudol na svoju hororovú minulosť a likvidácia zlosynov je tak príjemne krvavá a nekompromisná.
Síce film stále pripomína akurát lepšie Seagalovky, no aspoň je to zábava. V prevahe sú však práve psychologické scény, na ktoré tento prinajlepšom priemerný remeselník nemá schopnosti.
Prianie smrti malo našliapnuté byť čímkoľvek a v konečnom dôsledku nie je ničím. Nakoniec tak ide o klasické béčko s vyhasnutou hviezdou, akých ste videli desiatky.
Má síce zaujímavé momenty, no najviac poteší asi z analytického hľadiska. Rozoberať po projekcii nevydarenú symbiózu jednotlivých zložiek a štýlov je totiž zaujímavejšie než samotné pozeranie.
Z úcty k lepším včerajškom Brucea Willisa, Rothovej snahe o niečo viac než bežnú žánrovku a tých pár gore záberom nejaký ten bodík rád prihodím. 5/10
