Riaditeľ Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica pripomína, že alkohol a drogy nie sú nevyhnutnou súčasťou života.
Do Centra pre liečbu drogových závislostí v bratislavskom Ružinove pravidelne prichádzajú i odchádzajú ľudia. Niektorí sa len prišli dať otestovať, ďalší sa chodia liečiť ambulantne alebo ich v centre hospitalizujú na pár týždňov. Cieľ je jasný - zistiť, či majú v tele návykovú látku alebo dostať sa zo závislosti, získať nádej na lepší život, späť svojich blízkych či zničený vzťah. Centru šéfuje skúsený odborník a psychiater Ľubomír Okruhlica. V otvorenom rozhovore nám prezradil, ako dlho vlastne ostanú v moči drogy, aké závislosti postihujú ľudí najčastejšie, čo ich „nakopne“ k vyhľadaniu liečby a či za závislých možno považovať i ľudí, ktorí si každý večer doprajú pohárik vína či piva.
S akými závislosťami sa u vás ľudia liečia?
Liečia sa – ako hovoríme v medicíne – s látkovými, ale aj nelátkovými závislosťami. Zatiaľ jediná medicínsky akceptovaná nelátková závislosť je od patologického hráčstva, teda gambling. Pri látkových sú to drogy, alkohol i závislosť od nikotínu.
Máte pacientov, ktorí sa chodia liečiť ambulantne, teda prídu a odídu a potom ľudí hospitalizovaných v lôžkovej časti…
Áno, máme aj formu ústavnú, teda liečbu hospitalizáciou i ambulantnú formu. No ak ide o hospitalizáciu, nie každý ju potrebuje. Ambulantná liečba je však nevyhnutná v každom prípade. Niekto potrebuje kratšiu, niekto dlhšiu hospitalizáciu, maximálne 12 týždňov, ale veľa ľudí sa lieči bez ústavnej formy. Nie je to vždy potrebné. Závisí však od človeka, od fázy i stavu, v akom sa nachádza, keď žiada o liečbu. Máme 26 lôžok, ktoré sú takmer vždy obsadené a okrem toho máme na mesačnej báze vyše tisíc pacientov ambulantne. Takže prevažuje táto forma (ambulantná – pozn. red.).
Ľubomír Okruhlica
Ako často k vám chodia pacienti, ktorí sa liečia ambulantne? Prevažujú tí, ktorých pošle súd, alebo sa rozhodnú prísť sami od seba?
Závisí podľa toho, v akej sú fáze. Sprvu by mali chodiť minimálne 1 - 2 razy do týždňa. Minimálne pokiaľ hovoríme o stavoch pred kompletnou úzdravou, by to malo byť aspoň dvakrát do mesiaca pri dlhšie abstinujúcich v procese liečby. Ale sú aj takí – v prípade substitučnej liečby pri závislosti od heroínu, ktorí k nám chodia päť dní v týždni, čiže prakticky denne.
Pokiaľ ide o súdom nariadené liečenia alebo dobrovoľné, v drvivej väčšine prípadov prevažuje skôr dobrovoľná liečba. Súdom nariadených pacientov máme do 5 percent, ale spolu ich je v evidencii 1 500. Mnohé sú nevykonateľné, pretože sú odsúdení vo výkone trestu, o niektorých nevieme, kde sú. No na to je už komunikácia so súdmi, pýtajú sa, či sa daný človek dostavuje na liečbu a ak nie, prečo. V reáli ich teda ani zďaleka toľko nechodí a tí, čo chodia reálne, tvoria 5 percent našej klientely. Výrazne však prevažuje dobrovoľná liečba, kde je efekt lepší.
Ako prebieha ambulantná liečba?
Najprv sa musí urobiť komplexné vyšetrenie, a to aj pred nástupom na lôžkovú liečbu. Až na akútne prípady sa najprv musí začať ambulantnou liečbou. Potom zvážime, čo odporučíme človeku, či začať ústavnou liečbou, alebo pokračovať ambulantne, ale je to aj na ňom. Nemôžeme ho donútiť, s výnimkou súdom nariadených rozhodnutí. Vyšetrenie obsahuje vyšetrenie psychiatrom, psychologické, základné, teda telesné – do toho patria laboratórne vyšetrenia krvi, pečeňových funkcií, ako i toxikologické vyšetrenie. Potom sa v spolupráci s pacientom dohodne, ktorou formou a v akom programe bude pokračovať. Existujúcich variánt je viacero - podľa toho, o akú závislosť ide a či majú ľudia aj iné duševné alebo telesné ochorenie.
Dostávajú aj nejakú náhradu drogy?
Len v prípade heroínu. Pri opiátoch existuje substitučná liečba metadónom, ale títo tvoria menšinu z našej klientely. Číslom jeden je alkohol a pokiaľ ide o ostatné látky, takzvané drogy, medzi pacientmi, čo k nám chodia, prevažuje kanabis, teda marihuana a pervitín.
Ilustračné foto
Čiže čo dostávajú pacienti obvykle?
V prvom rade vyšetrenie, ďalej sa to skladá z dvoch komponentov. Teda liečby liekmi - závisí však od drogy a stavu. Môžu to byť lieky na upokojenie alebo na spanie, avšak také, ktoré nevyvolávajú závislosť. Súčasne sa začína s didaktoterapiou, čo je vlastne akési zorientovanie sa v problematike liečby závislosti, a pokračuje to špecifickou psychoterapiou. Máme rôzne programy podľa toho, o akú skupinu ide. Napríklad programy pre psychoterapiu alkoholikov, iné sú pre ľudí s problémami s marihuanou či pervitínom, a iné pre hráčov. K tomu by malo dochádzať minimálne raz za týždeň. Okrem toho existujú i možnosti kombinácie - ak je to potrebné a pacient súhlasí - s individuálnou psychoterapiou. Ďalej prebiehajú pravidelné psychiatrické kontroly a testovanie na prítomnosť drog alebo alkoholu.
Aký majú denný režim pacienti, ktorí sú u vás hospitalizovaní?
Veľmi sa to líši od toho, v akom stave sú. Napríklad tí, ktorí majú ťažké telesné komplikácie, sa nezúčastňujú na viacerých programoch. Okrem liekov, ktoré pacienti dostávajú podľa potreby hlavne v prvých fázach, je to skupinová alebo individuálna psychoterapia a terapeutický režim. Naše oddelenie sa nazýva polootvorené, pretože pacient môže odísť, ale nik za ním nemôže prísť, môže ho navštíviť len terapeut alebo personál. V priebehu dňa je presne stanovený program, napríklad skupinové terapie, komunitné sedenia, rozcvičky. Terapeutickými programami sa vlastne deň napĺňa ako doma, ako keby chodil do práce.
Hovorili ste, že pacient by mal byť hospitalizovaný 12 týždňov…
Dvanásť týždňov je optimálna doba, no niežeby nemohol byť aj dlhšie. Máme veľmi veľa pacientov, ktorí majú kombinované diagnózy duševných ochorení, okrem závislostí majú inú duševnú poruchu. Pri nich sa preto môže stať, že sú hospitalizovaní dlhšie. Ale čo sa týka dominujúcej závislosti, tak to (optimálna doba hospitalizácie) má zmysel i z hľadiska efektivity, a pridaná hodnota by už nebola taká ako do troch mesiacov. Potom by mal pacient prechádzať do ambulantnej liečby, do prirodzeného prostredia. A ak niekto napríklad nemá kde bývať, na to sú mu odporúčané pobytové resocializačné zariadenia.
Už sa vám stalo, že vám odtiaľto niekto ušiel? Napríklad pri súdom nariadenej liečbe.
Povedal by som, že v podstate nie. Pretože ak by niekto chcel odísť, my ho znovu predvoláme. Pri ľuďoch, ktorí majú súdom nariadenú liečbu, prebieha drvivá väčšina ambulantnou formou. Ak ju však majú prikázanú súdom, musia to rešpektovať. Ak chce takýto človek odísť, dáme mu šancu, ale ak to preruší, musí sa do týždňa vrátiť naspäť. Ak sa nevráti, ohlásime to súdu a potom už existujú mechanizmy cez políciu na marenie súdneho rozhodnutia alebo ako súd rozhodne. Takže sa tomu v podstate nemôže vyhnúť.
Ľubomír Okruhlica
Aký je priemerný vek ľudí, ktorí sa k vám chodia liečiť?
Priemerný vek je rôzny. Ak ide o ľudí závislých od alkoholu, pohybuje sa okolo 42 - 43 rokov. Ak sa liečia ľudia závislí od drog, je to vyše 20 rokov, ale i tento vek sa posúva vyššie. Pokiaľ ide o ľudí závislých od patologického hráčstva, tak okolo 34 rokov.
Videla som, že sa k vám ľudia chodia dávať i testovať...
Ide len o orientačné vyšetrenie, no podľa toho sa nedá hneď povedať, či je daný človek závislý. Na jednom testovaní to nestojí. Zisťuje sa, či to v tele má, alebo nie. Stáva sa totiž, že rodičia testujú svoje deti vďaka testom z lekární. Sami si otestujú, najčastejšie moč, od svojich blízkych, detí či dospievajúcich alebo to žiada partnerka od partnera. Lenže keď sú títo ľudia závislí, nechcú si to priznať a ísť na liečbu, snažia sa klamať. Preto máme náročné pravidlá, aby neoklamali, vieme zabezpečiť aj to, aby výsledok nebol falošné negatívny. Pri testovaní doma sa totiž môže stať, že blízki sa uspokoja s negatívnym výsledkom testovania. No u nás sa takáto mýlka pri niekom, kto berie drogy, nemôže stať. Súvisí to totiž aj s uskladňovaním testov, od teploty či vlhkosti. Potom môže vyjsť výsledok negatívne preto, že doma bol test v podmienkach, ktoré ho znefunkčnili.
U vás sa testuje na moč, prípadne i na krv? Ako dlho môžu drogy ostať v moči?
Môže sa aj krv, čo sa ale potom posiela do vysoko špecializovaných laboratórií a je to pomerne drahé. V postate stačí moč, je to medzinárodný štandard a droga v ňom sa dá neraz zistiť dlhšie po jej užití ako v krvi... Pokiaľ ide o alkohol, ľudia si môžu kúpiť detekčné prístroje. Doby, po ktorých je zistená laboratórna pozitivita, sú rôzne, dosť to závisí od koncentrácie aj množstva konzumovanej látky.
Nedá sa teda zjednodušene povedať – po troch dňoch mi už nezistia v moči, že som fajčil trávu?
Nedá. Pre človeka je to vyslovene lotéria. Kedysi pri marihuane vypestovanej v prírode v nej bolo 3 - 5 percent THC, v súčasnosti polícia zachytila 40-percentné i vyššie koncentrácie THC… V priemere sa to pohybuje vysoko. Tak to je, aj keď si človek kultivuje marihuanu doma, nemusí totiž vedieť, s akou vysokou koncentráciou THC semená získal.
Čiže sa dá povedať, že ak niečo fajčí silnejšiu marihuanu, tak mu THC ostane v moči dlhšie?
Áno, ale závisí tiež od frekvencie, koľko vyfajčil. V zásade však platí, že čím viac vyfajčí a čím vyššiu koncentráciu THC marihuana má, tak mu to ostane v tele dlhšie. Ale stúpa i riziko duševných porúch. Napríklad neexistuje smrteľné predávkovanie marihuanou, otrava áno, ale predávkovanie nie. No existujú samovraždy pod vplyvom THC. Stáva sa to hlavne pri vysokých koncentráciách. Nehovoriac o duševných poruchách. To je priama úmera, ktorej v minulosti toľko nebolo.
Ilustračné foto
Aké drogy prevládajú medzi mladými ľuďmi najviac? Je to práve marihuana?
Podľa prieskumov jednoznačne marihuana, čo sa týka ilegálnych látok. No pokiaľ ide o užívanie celej palety látok a ak by som sa na to pozrel zo zdravotného hľadiska, tak alkohol. Alkohol je na prvom mieste a potom marihuana zo všetkých látok, ktoré môžu vyvolať závislosť a zdravotné komplikácie.
Ktoré z takzvaných tvrdých drog sú na Slovensku najpopulárnejšie? Heroín je zrejme už na poklese..
Áno, momentálne je na prvom mieste najmä pervitín. Hoci väčšina pacientov závislých od pervitínu, ktorí k nám prichádzajú, si ho nepichá. Šnupú ho alebo inhalujú, dá sa to i fajčiť…
Čiže aj samotné pichanie si drog pokleslo?
Pokleslo. V porovnaní s 90. rokmi, keď bola heroínová epidémia na špici, je posledných 10 - 15 rokov výrazný pokles. Heroínu už nie je toľko, ako bývalo a ľudia prechádzajú na iné. Ale medzi mladými panuje aj vedomosť, že ide o naozaj nebezpečnú drogu. Pamätám si, keď prichádzali prví závislí od heroínu. Podceňovali to a riziko heroínu považovali za prehnané a zveličené. Dnes sa už veľmi dobre vie, že pri heroíne sa môže prejsť na ihlu.
Ako dlho môžu narkomani, aj tí, ktorí sa liečili, no opätovne sa dostali k drogám, prežiť?
Je to rôzne. Nie je veľa ľudí, ktorí by sa na drogách dožívali napríklad šesťdesiatky. To si môže dovoliť možno frontman nejakej svetovej kapely, ktorý roky užíval drogy, dnes má 60 rokov, no aj skvelú lekársku starostlivosť a šťastie. Ale bežní ľudia zomierajú okolo štyridsiatky, tak 40 – 50 alebo začnú abstinovať. A to je veľmi časté. Začnú abstinovať pri liečbe, niektorí i sami spontánne. Niekedy však prechádzajú na alkohol, vtedy už ale zomierajú, ľudovo povedané, ako alkoholici. Niektorí, ktorí brali drogy, však zomierajú aj na hepatitídu, hoci drogy neberú i 20 rokov, no práve vtedy sa prejaví.
Ilustračné foto
Ako môžu rodičia zistiť, že sú ich deti závislé, prípadne že berú drogy?
Rodičia môžu skôr zistiť signály. Ak si všimnú vpichy, je už neskoro. Závislosť vzniká omnoho skôr, týždne či mesiace môže trvať nenápadne. Varovnými signálmi sú, ak rodičia zistia, že sa výrazne zhoršil prospech alebo ich dieťa prestalo chodiť do práce, prestalo si doma plniť bežné povinnosti, zmenilo záujmy, prestanú ho zaujímať športové aktivity alebo niečo, čo rado robilo predtým. Môžu to byť i neočakávané zmeny nálad. No čo sa týka sledovania vpichov – dnes sú závislí, a to i ťažko a ani si nepichajú, čiže to nie je znak toho, na čo sa treba sústrediť.
Stáva sa aj, že partneri spolu plánujú budúcnosť a často sa až po dvoch rokoch zistí, že jeden z nich je závislý od kokaínu či pervitínu. Ľudia často vyhľadajú možnosť liečby, pretože prišli o vzťah či o najbližších a vedia, že je to kvôli závislosti, s ktorou si nevedia poradiť.
Ako môžu blízki najlepšie pomôcť závislým?
Pokiaľ ide o deti a mladistvých, denný čas má byť čo najviac štrukturovaný v aktivitách, kde je minimálna pravdepodobnosť, že by sa dostali k drogám a alkoholu. Napríklad štúdium, spoločné aktivity s rodičmi a blízkymi. Ak je veľmi veľa voľného času, ktorý nie je štrukturovaný, riziko je veľké. Typicky vidíme začiatky s drogami napríklad počas prázdnin.
A ako môže pomôcť partner?
Podmienkou toho, aby vzťah mohol pokračovať, je, aby sa závislý liečil. Človek nemá možnosť dôsledne sledovať, či jeho blízky abstinuje. Čiže podmienkou pokračovania vzťahu je liečba.
Ľudia však vedia, aké sú drogy škodlivé pre organizmus či medziľudské vzťahy a napriek tomu ich berú. Aj keď vedia, že sa tým zničia, i tak ich začnú užívať. Čím to podľa vás je?
Niekedy sú prehnané očakávania od rôznych edukačných či osvetových kampaní, čo sa týka toho, aké sú alkohol, tabak či drogy škodlivé a že ak budeme viac vzdelávať, tak sa zníži množstvo poškodení i konzumentov. Je to prehnané, pretože drvivá väčšina ľudí vie, že je to nebezpečné. Napriek tomu mnohí konzumujú alkohol či drogy. Dôvodom je, že si myslia, že im sa to nestane a nebudú mať následky. Pretože nie je stopercentné, že každý, kto si zapáli jointa alebo vypije pohár vína, sa stane závislým a že ten, kto si zoberie drogu, sa predávkuje. Momentálny pocit je aktuálny a keď je príjemný, tak v tom ľudia pokračujú a riziko bagatelizujú. Negatívny následok sa dostaví neskôr ako ten, pre ktorý to sprvu vyhľadávajú.
Ilustračné foto
Emočné konanie riadi ľudí prioritne pred racionálnym. Schopnosť ovládnuť racionálne konanie môže byť vo veku, keď ešte nedozrel mozog, hlavne veľký mozog, teda tá najnovšia časť mozgu, ktorá je zodpovedná za racionálne uvažovanie a schopnosť ovládnuť impulzy a emócie. Mozog človeka kompletne dospeje až okolo 23 - 24 rokov. Dovtedy je správanie a rozhodovanie človeka silne podmienené iracionálne, emóciami, afektmi. A aj keď chce mladý človek zmeniť správanie, príde moment, keď je exponovaný v spoločnosti a nedokáže to ovládnuť. Preto sa práve mladí veľmi ľahko dostanú do závislosti. Vznikne vzťah a napríklad to, že si každý večer dajú pohár vína, sa zabuduje do ich životného štýlu, čo potom už ťažko meniť.
Často býva diskutované, či človek, ktorý si každý deň dá napríklad pohár vína, je už závislým…
Nie je to závislosť, ale zo zdravotného hľadiska zvýšené riziko telesných následkov.
Niekde sa pritom zvykne tvrdiť, že pohár vína či piva denne je prospešný.
Nie, je to skreslené. Alkohol je v prvom rade silný karcinogén. I preto sa odporúča, ak už niekto pije, dať si nie viac ako pohár vína alebo piva týždenne. A to sa pritom kedysi nevedelo, nehovoriac o ľuďoch, ktorí si dennodenne dajú večer pohár vína. Avšak riziko v porovnaní s abstinentom alebo miernym konzumentom stúpa. Čiže čím viac pijem, tým vyššie riziko zdravotného poškodenia – i bez toho, aby vznikla závislosť - a to nielen rakoviny, ale i iných ochorení.
Nedávno robili štúdiu, na základe ktorej vyplýva, že traja z piatich Britov pijú alkohol, aby si tak kompenzovali stres v práci, prípadne sa vyrovnali s každodenným stresom. Ako sa to dá nahradiť?
V prvom rade by sa mali zariadiť tak, aby mali dosť času pre seba. To znamená nepracovať vo dne, v noci alebo 12 hodín denne. V dlhodobom horizonte niekoľkých mesiacov či rokov je pracovať spôsobom nemať čas pre seba z hľadiska chorobnosti veľmi zlé. Jedným zo spôsobov, ako to niektorí kompenzujú, je, že si vypijú alebo si zoberú inú látku, prípadne lieky na upokojenie či na spanie. Treba si preto nájsť čas pre seba, prípadne oddychovú aktivitu ako športovanie či prechádzky na čerstvom vzduchu, kultúrne vyžitie, hudba, záľuby ako záhradkárstvo alebo iné, pri ktorých sa človek psychicky i fyzicky odpúta od pracovnej aktivity. Musí ich však vykonávať systematicky popri inom pracovnom a domácom zaťažení, aby plnili kompenzačnú funkciu.
Ilustračné foto
Na záver ešte jedna otázka ohľadom samotných závislostí. Čo by mal robiť vyliečený pacient, aby sa k závislosti znovu nedostal? Zvyknú vám takíto ľudia aj poďakovať?
Z tých, čo absolvovali liečbu, viac ako tri štvrtiny dlhodobo abstinujú. My hovoríme o úzdrave. To, že abstinuje, nie je choroba. Takýto človek nemá problém, len nesmie začať experimentovať s drogami a skúšať sa. Drogy a alkohol nie sú nevyhnutnou súčasťou života. Stáva sa aj mne, že tých ľudí potom stretnem v bežnom živote s rodinou, sú úspešní v osobnom rodinnom živote, v práci a aj poďakujú.
