Jedno z dvoch miesto, kde Európska únia zdieľa pozemské hranice s africkým kontinentom.
Migračná kríza z roku 2015 bola pre hranice jednotlivých európskych krajín riadnou skúškou. Ukázalo sa, že vonkajšie línie nie sú ideálne chránené, a preto došlo k problémom. Všetci z nás si jednoznačne pamätajú, ako sa denno-denne v médiách neriešilo nič iné iba počty prisťahovalcov z mimoeurópskeho prostredia. Prichádzali desaťtisíce osôb najrôznejšieho pôvodu, častokrát bez dokladov a evidencie. Objavili tri "brány" do Európy - skrz Balkán, od juhu Talianska a Španielska. Posledný menovaný štát nás bude zaujímať aj bližšie. Ako sme sa zmienili v nadpise, ideme si predstaviť najopevnenejšiu a najstráženejšiu hranicu Európskej únie.
Pekne spracovanú a prehľadnú mapku poskytol web economist.com:
Ako je už jasné, prvenstvom disponuje práve Španielsko. Zaujímavý a možno mätúci je fakt, že daná hranica sa nenachádza na európskom, ale africkom kontinente. Ako to? V najsevernejších končinách Maroka sa nachádzajú dve španielske enklávy - Ceuta a Melilla. Pojmy enkláva a exkláva sme si vysvetľovali ešte veľmi dávno. V krátkosti si pojmy vysvetlíme na nižšie priloženom obrázku.
C je z pohľadu štátu A enklávou, no pre B ide o exklávu:
Pre lepšiu geografickú predstavu, kde sa vôbec nachádzajú:
Nás bude bližšie zaujímať Melilla. Kedysi išlo o slobodný prístav na brehu Stredozemného mora a súčasť provincie Málaga. V roku 1995 však oblasť obdržala status autonómie. Stále však ide o územie patriace Španielsku a Európskej únii. Čiže ak budete na tamojšej ulici, akoby ste boli na Hviezdoslavovej v Prešove. Avšak fakt, že regiónik leží v Afrike, vzbudzuje bezpečnostné otázky. Nakoľko ľudia túžiaci sa dostať do EÚ nemusia prekročiť vody mora, stačí im dostať sa sem.
Pláže, euro, Španieli a mohutné ploty. Tak vyzerá Melilla. Hranica je tvorená z hneď niekoľkých častí - niekoľkometrový šikmý múr s ostnatým drôtom, ďalej niekoľko "roliek" ostnatého drôtu, ďalší plot, vysoká stena a ako bonus ešte hliadka. Aby toho nebolo málo, na marockej strane je priekopa, a dva ploty s ostnatým drôtom + patrola. Migranti z Afriky (väčšinou) sem prichádzajú s jediným cieľom, a to dostať sa do miestneho azylového centra, kde pre nich platia všetky európskej normy a zákony. Prísť do jeho útrob je však mimoriadne náročné. Ak "votrelca" chytí hliadka/polícia, automaticky ho posiela von za hranicu, teda deportujú ho. Poprípade z neho takmer dušu vytlčú.
Migranti to však ľahko nevzdávajú, uchýlia sa v neurópskych uličkách a čakajú na ďalšiu príležitosť. Skúšajú skúšajú, ako sami tvrdia, nič iné im nezostáva. V ich krajinách buď nie je práca, sú vojny, nepokoje, hlad, nestabilita a veľa ďalšieho. A preto radšej utekajú preč s domnienkou, že v Európe sa budú mať niekoľkonásobne lepšie. Realita je však častokrát iná. Vďaka reportáži od Vox vieme, že v kopcoch nad Melillou stanujú desiatky ľudí permanentne pokúšajúcich šťastie. Ide o dlhoročný problém a môžeme očakávať, že intenzita náporu sa v nasledujúcich rokoch zvýši. Pokiaľ teda Španieli územie neodovzdajú Maročanom. Na nižšie priložených videách si môžete predstaviť bežnú "melillskú idylku".
Nápor na Európu bude v rozmedzí desiatok rokov silnieť, budú obdobne vyzerať aj hranice medzi jednotlivými európskymi krajinami? Ako sa zachovajú politici? Viete si predstaviť 5-metrový plot na československej hranici v horách Bielych Karpát?
