Intenzívne pátranie prinieslo šokujúce zistenie, ale aj možnosť prvý raz v živote spoznať svojich príbuzných.
Na odhalenie pravdy nikdy nie je neskoro. Argentíčanka Adriana žila v omyle až 40 rokov. Ako novorodenca ju odobrali jej skutočnej matke, no vďaka intenzívnemu pátraniu sa jej napokon podarilo zistiť, čo sa pred desaťročiami naozaj stalo.
Na Adrianu si urobila ešte v 70. rokoch minulého storočia nárok celkom úplná rodina. Problémom bola vtedajšia argentínska diktatúra. Jej mamu uniesli ešte v roku 1976, a to v ôsmom mesiaci tehotenstva. O jej otcovi nikto nič nepočul od roku 1977. Rodičia právničky Adriany boli totiž aktivistami, ktorí nesúhlasili s režimom.
Adriana sa pokúšala dopátrať k pravde, odkedy zistila, že ju nevychovali biologickí rodičia. Bolo jej to povedané po tom, čo jej náhradní rodičia umreli. Obrátila sa preto na skupinu aktivistov v rámci kampane Babičky z Plaza de Mayo. „Chcela som zistiť, či som dcérou zmiznutých ľudí, a to najmä kvôli dátumu môjho narodenia,“ povedala Adriana. Svoje priezvisko zverejniť odmietla.
V pátraní jej teda pomohli ľudsko-právni aktivisti i technológia DNA. Vďaka tomu sa podarilo zistiť, že jej skutočnými rodičmi sú Violeta Graciela Ortolani a Edgardo Roberto Garnier. DNA Adriany sa totiž zhodovalo s príbuznými jej rodičov, ktorí zmizli pod argentínskou vojenskou nadvládou.
Neúnavné pátranie po príbuzných prebiehalo aj zo strany Adrianinej babky a tety. Práve s nimi sa mala možnosť po prvý raz v živote prehovoriť len prednedávnom. S tetou vystúpila na tlačovej konferencii venovanej nielen hrôzam niekdajšieho režimu, ale aj ich životnému príbehu. S babičkou mala možnosť spojiť sa telefonicky.
GRANDMOTHERS OF THE PLAZA DE MAYO:
— Man in Black (@69mib) 6. prosince 2017
A woman taken from her mother as a new-born in Argentina has been reunited with her relatives by the campaign group. Adriana is the 126th child found by the Grandmothers, who campaign for victims of the "Dirty War". pic.twitter.com/PPlD5oVD3P
Kým Adrianin príbeh mal nakoniec aký-taký šťastný koniec, niečo podobné sa týka až 500 novorodencov odobraných politickým väzňom režimu. V rámci nich sa podarilo zistiť pravdu a identifikovať 126 ľudí, ktorých ešte ako deti nelegálne adoptovali a v klamstve vyrastali v náhradných rodinách. Pomohlo k tomu práve vytvorenie databázy DNA, aby bolo možné určiť skutočnú identitu nelegálne adoptovaných detí. V súvislosti s tým boli dávnejšie odsúdení dvaja diktátori a ďalší ľudia, ktorí systematicky unášali deti.
