Tretí diel našej menšej trilógie o knihách, ktoré dali filmárom poriadne zabrať.
Do tretice všetkého dobrého sa vám hlásime s našim malým výberom nesfilmovateľných literárnych diel, ktoré však režiséri predsa len dokázali adaptovať aj pre kinosály. Záujemcovia nájdu prvý diel tu, druhý tu. Minulosť však nechajme minulosťou a poďme si rovno preklepnúť súčasný výber.
1.Trainspotting (réžia: Danny Boyle, 1996)
Nemusí sa to zdať, ale kultová generačná výpoveď 90. rokov od Dannyho Boylea bola spočiatku celkom náročná na spracovanie. Román Irvinea Welsha z roku 1993 síce v producentovi Andrewovi Macdonaldovi vzbudil potenciál, ale bolo tu aj niekoľko zádrhelov. Kniha bola písaná originálnym štýlom tzv. "prúdu vedomia," nemala lineárny príbeh (štruktúra bola skôr poviedková) a viacero pasáží bolo rozprávaných striedavo v prvej a tretej osobe. Scenárista John Hodge sa rozhodol, že adaptácii predsa len dá tradičnú formu a klasickejší dejový oblúk. Zároveň chcel do najväčšej možnej miery zanechať ducha predlohy.
Prvá verzia scenára bola hotová v decembri 1994. Trainspotting si svoju premiéru odbil v roku 1996 na festivale v Cannes, kde sa ale premietal mimo hlavnú súťaž. Obsah filmu (najmä otvorené zobrazenie užívania drog) bolo totiž vyhodnotené ako príliš kontroverzné. Snímka sa však stretla s omračujúcou chválou kritikov. Vyzdvihovala sa atmosféra, vynikajúce herecké výkony, Boyleov dynamický režijný štýl a soundtrack. „Ide bezpochyby o najprovokatívnejší, najpríjemnejší pop-kultúrny zážitok od Pulp Fiction,“ napísal Desson Howe z Washington Post. Aj napriek kontroverzným témam sa Trainspottingu podarilo ukoristiť oscarovú nomináciu za najlepší adaptovaný scenár. Film samotný sa stal neoddeliteľnou súčasťou populárnej kultúry, stal sa zaslúženým kultom a British Film Institute ho v rebríčku TOP 100 britských snímok zaradil na desiate miesto.
2. V ako Vendeta (réžia: James McTeigue, 2005)
Pochmúrny dystopický politický thriller z pera Alana Moorea z roku 1988 sa začal pripravovať prakticky hneď po svojom vydaní. Práve vtedy totiž producent Joel Silver kúpil práva nielen na V ako Vendeta, ale aj Strážcov/Watchmen. Prvá verzia scenára od Hilary Henkins obsahovala mnoho prvkov, ktoré sa do konečného filmu nedostali - patrili sem niektoré satirické a surreálne ladené scény, tie však nemali oporu ani v komikse. Súrodenci Wachowskí (vtedy ešte bratia) však boli dlhoročnými fanúšikmi predlohy a už predtým, než začali pracovať na Matrixe napísali prvú verziu scenára. Projekt napokon dostal na starosť režisér James McTeigue. Wachowskí scenár ešte upravili a modernizovali (príbeh sa tak odohráva v roku 2027, a nie v roku 1997 ako v predlohe).
Alan Moore sa nikdy netajil svojou nechuťou k Hollywoodu a jeho adaptáciám, takže aj v tomto prípade sa od snímky výrazne dištancoval. Ukončil tiež spoluprácu s DC Comics, keďže pôvodne šírili správy, že Moore je s adaptáciou spokojný. Scenár Wachowských označil Moore za imbecilný a plný dier, kritizoval tiež odklon od tém a motívov predlohy. Napriek všetkému však išlo o kvalitný film a slušnú adaptáciu (medzi tými na motívy Mooreových kníh určite vyčnieva). Maska Guya Fawkesa, ktorú nosí tajomný anarchista V, sa dokonca stala symbolom pre rôzne anarchistické hnutia či známe hackerské hnutie Anonymous. Film bol úspešný aj finančne a väčšinou aj kriticky. Recenzenti vyzdvihovali kritiku neznášanlivosti, homofóbie, náboženskej nenávisti a totality. Samotný Moore sa na margo snímky vyjadril nasledovne: „Urobili z toho krotkú protibushovskú alegóriu, v ktorej hrdina s liberálnym cítením bojuje proti štátu vedenému neokonzervatívcami. Ale o tom ten komiks nebol. Bol o fašizme, anarchii a o Anglicku.“
3. Z Pekla (réžia: Albert Hughes, Allen Hughes, 2001)
A aby sme toho Alana Moorea prebrali naozaj dôkladne, nemôžeme nezmieniť jeho monumentálne geniálne dielo Z Pekla. Neuveriteľne prepracovaný román z viktoriánskeho Anglicka sa zaoberá nechválne známymi vraždami Jacka Rozparovača, ktorý dodnes nebol (a už zrejme nikdy nebude) odhalený. Moore si však vybral jednu z mnohých teórií a vo svojom románe predstavil strhujúci príbeh s filozofickými presahmi a odkazmi na architektúru, literatúru, výtvarné umenie, mystiku či metafyziku. Všetko tak, aby to celé napokon zapadlo do seba v podobe previazaného príbehu. Súčasťou komiksu je aj bohatý poznámkový aparát, kde nás Moore oboznamuje s historickými reáliami a rôznymi vysvetlivkami. Pokiaľ si nejaká kniha z Mooreovho portfólia zaslúži titul nesfilmovateľná, bude ňou práve Z Pekla.
V roku 2001 sa však o sfilmovanie pokúsili bratia Hughesovci a do hlavnej úlohy inšpektora Abberlinea obsadili hviezdneho Johnnyho Deppa. Scenár Terryho Hayesa a Rafaela Yglesiasa sa predlohou inšpiroval naozaj len voľne. Tvorcovia vlastne úplne obrátili optiku rozprávania a z filmu sa snažili urobiť skôr klasicky strihnutú detektívku, kde sa nám v závere nečakane odhalí vrah. V komikse pritom jeho identitu poznáme od prvej stránky. Hughesovci takmer úplne vypustili väčšinu filozofických prvkov predlohy, dokonca sa dopustili aj mnohých historických nepresností. Inšpektor Abberline teda rozhodne nebol závislý na ópiu a rozhodne nemal žiadne "mystické vízie". Toto vyobrazenie kritizoval aj samotný Moore. Z Pekla ešte bola snímka, kde sa Mooreove meno v titulkoch uvádzalo, ale samotný autor bol výsledným filmom natoľko znechutený, že pri ďalších adaptáciách zakázal uvádzať svoje meno. Toho sa drží dodnes. Aké však bolo prijatie? Ako sa to vezme. Čitatelia väčšinou nadávali, nečitatelia prijali snímku omnoho pozitívnejšie. Celkové recenzie ale boli skôr rozpačité.
4. Strach a hnus v Las Vegas (réžia: Terry Gilliam, 1998)
Kniha Huntera S. Thompsona sa v určitom slova zmysle vzpiera zaradeniu. Ide o skutočný príbeh autorovho alter-ega Raoula Dukeho a jeho advokáta Dr. Gonza na ich ceste do Las Vegas. Celá ich cesta je však prerušovaná surreálnymi sekvenciami, ktoré plynulo splývajú s realistickými opismi. Hunter S. Thompson bol známy tým, že skúsil snáď všetky možné drogy - LSD, kokaín, meskalín či marihuanu. Jeho román je ovplyvnený halucináciami vyvolanými práve týmito látkami. Strach a hnus v Las Vegas sa stal populárny v literárnom a umeleckom undergrounde, takže sa producenti logicky snažili dostať ho aj na strieborné plátna. Pokúšali sa o to také kapacity, ako Martin Scorsese či Oliver Stone. Do hlavných úloh boli zvažovaní Jack Nicholson a Marlon Brando. Ani jeden z projektov sa však nezrealizoval. Neskôr sa uvažovalo, že by hlavné úlohy mohli stvárniť Dan Aykroyd a John Belushi, ale tieto plány boli zmarené Belushiho úmrtím.
Látky sa potom chopil Terry Gilliam, ktorý ju takmer dostal na plátno už v roku 1989. Vtedajší scenár však podľa neho patrične nezachytával ducha predlohy, takže na film sme si museli počkať do roku 1998. Hlavné úlohy stvárnili (na nepoznanie zamaskovaní) Johnny Depp a Benicio del Toro. Kritické reakcie boli veľmi polarizované, dokonca aj v súčasnosti má Strach a hnus v Las Vegas na Rotten Tomatoes slabých 49%. Snímka však postupom času získala obrovský kultový status. Rozhodne nepatrí k dielam, ktoré si užije každý, ale ak máte slabosť pre šialené a surreálne ladené kúsky, určite by ste mali Gilliamovmu filmu šancu.
5. Na ceste (réžia: Walter Salles, 2012)
Legendárna "biblia" dôležitej literárnej skupiny Beat Generation od Jacka Kerouaca sa do kinosál rozhodne nehrnula. Román je totiž pre filmárov veľmi nevďačným podkladom - spontánne chŕlený prúd textu, často ignorujúci interpunkciu a nemajúci klasický dramatický oblúk - to všetko spôsobilo, že na adaptáciu Keruacovho diela sme si museli počkať až do roku 2012. Kniha pritom vyšla už v roku 1957 a stala sa silným symbolom nespútanosti, neviazanosti a túžby po slobode. Je pravdou, že prvý pokus o sfilmovanie inicioval už sám Jack Kerouac, keď v roku 1957 napísal list Marlonovi Brandovi s tým, či by si nechcel zahrať jednu z hlavných postáv. Práva napokon zakúpil Francis Ford Coppola v roku 1980. So scenárom bojovalo minimálne päť scenáristov. Ako režisér sa zvažoval Joel Schumacher, hlavné úlohy si mohli zahrať Billy Crudup, Colin Farrell, Ethan Hawke či Brad Pitt.
Napokon Coppola konečne našiel správneho režiséra - stal sa ním Walter Salles, autor oceňovanej road-movie Motocyklové denníky. Hlavné úlohy si zahrali Garrett Hedlund, Sam Riley, Tom Sturridge, Kristen Stewart a Kirsten Dunst. Objavili sa však aj také esá, ako Amy Adams, Viggo Mortensen či Steve Buscemi. Snímka si odbila premiéru na festivale v Cannes, kde súťažila v hlavnej kategórii. Prvotné ohlasy boli zmiešané, kritici vytýkali najmä fakt, že sa Sallesovi nepodarilo zachovať energiu a ducha predlohy. Na druhej strane pochválili kvalitný casting - najmä Hedlunda, Adams a Stewart. Aj napriek rôznorodým ohlasom si snímka odniesla aj ocenenie na Hollywood Film Festival (pre Amy Adams) a bola zaradená do niekoľkých rebríčkov TOP filmov. Total Film dokonca Na ceste tituloval jedným z najlepších filmov roku 2012.
