Národná súťaž krásy v Peru niesla veľmi dôležité posolstvo.
Súťaže krásy mnohí považujú za povrchné. Pôsobí to tak, že najdôležitejšie je to, ako žena vyzerá, ideálne v plavkách, a aké sú jej miery. Avšak čoraz viac sa do popredia tlačí aj vzdelanie krásnych adeptiek. Väčšine ľuďom sledujúcich ženskú krásu je však titul dievčat ukradnutý. V Peru sa preto národnú súťaž krásy rozhodli poňať inak. Nebola však o prezentovaní vyššie spomínaného vzdelania a schopností.
Súťažiace sa rozhodli nezamerať primárnu pozornosť na seba, ale na skutočné problémy miestnych žien. Krásky vedeli, že publikum i diváci sa budú sústrediť na ne, a preto sa rozhodli svojich päť minút slávy využiť šikovným a hlavne zmysluplným spôsobom. Keď mali moderátori čítať ich miery, slova sa chopili samotné súťažiace. Jedna po druhom povedali svoje meno a potom prišli na rad štatistické fakty o násilí páchanom na ženách.
Celé to vyzeralo napríklad takto: „Volám sa Camila Canicoba a reprezentujem región Lima. Moje miery sú: 2 202 vrážd žien v mojej krajine za posledných deväť rokov."
Ďalšia zástupkyňa Limy Juana Acevedo poukázala na to, že až 70 % žien v Peru sú obeťami obťažovania na ulici. Lucia Fernández z mesta Huánuco publiku oznámila, že 13-tisíc žien zažilo alebo zažíva sexuálne obťažovanie. A Almendra Marroquínová z Cañete šokovala faktom, že 25 % dievčat a tínedžerov zneužívajú priamo v škole.
Samotní usporiadatelia Miss Peru 2018 nenechali nič na náhodu a pódium nechali príznačne vyzdobiť veľkými obrazovkami, na ktorých premietali novinové výstrižky či obrázky týraných žien. Kým sa missky prechádzali po móle, diváci a hostia si mohli pozerať podrobné opisy prípadov napadnutých či zavraždených žien.
Zaujímavé boli aj finálne rozhovory s jednotlivými súťažiacimi. Neboli totiž povrchné, práve naopak, krásky museli opísať, ako si predstavujú riešenie násilia na ženách z hľadiska legislatívy. Vymýšľali teda spôsoby, ako by mohli zákony riešiť násilie páchané na ženách.
Samozrejme, spojiť takúto vážnu a citlivú tému s adeptkami na najkrajšie ženy krajiny vyznelo trochu zvláštne. A to aj napriek tomu, že sa missky v časti, kde hovorili o štatistikách násilia, neprezentovali v plavkách. Mali však na sebe obtiahnuté šaty, čo si okamžite všimli kritici. Na jednej strane tak upozorňovali na obťažovanie, harašment, násilie či vraždy žien, no zvádzali perfektným a nablýskaným vzhľadom.
Na druhej strane, organizátori ukázali, že súťaže krásy môžu mať aj hlbší rozmer, niesť dôležité posolstvo a dotýkať sa citlivých tém spoločnosti. Usporiadateľka Jessica Newtonová to videla ako príležitosť na posilnenie postavenia žien, pričom podľa nej by sa s nimi malo zaobchádzať rovnako, bez ohľadu na to, čo nosia.
