V prípade odtrhnutia by España stratila 16% z celkovej dnešnej rozlohy a 6% obyvateľov.
Krajina býčích zápasov a futbalu sa momentálne zmieta v problémoch, pretože jednota monarchie je otrasená. Za všetko môžu práve nedávne udalosti na severovýchode krajiny, konkrétne v Katalánsku. Ako isto všetci vieme, v tamojších mestách sa konalo kontroverzné referendum, kde až 90% zúčastnených voličov hlasovalo za nezávislosť. Človek si sprvu povie, že ide o vysoké číslo a dôležitý ukazovateľ. Avšak na druhej strane, svoj postoj vyjadrilo ledva 43% právoplatných voličov. Účasť teda príliš neoslnila a nevyzerá to tak, že drvivá väčšina Kataláncov horlivo bojuje za vymanenie sa spod monarchistických rúk Španielska. My však nechajme hlavnú problematiku politológom a odborníkom. Pozrime sa zo zaujímavosti, ako by vyzeral nový štát na mape Európy - Katalánsko.
Začnime lokalitou. Historický región hraničí na severe s Francúzskom a Andorrou, zvyšok obopína Španielsko a jeho regióny. Čo sa týka fyzickej geografie, terén je rôznorodý. Od pláží na pobreží Stredozemného mora až po mohutné pohorie Pyreneje, podľa ktorých je celý polostrov aj pomenovaný. Inak ide o klasickú juhoeurópsku scenériu. Hlavným centrom oblasti je známe mesto Barcelona s 1 600 000 obyvateľmi, zvyšné sídla sú neporovnateľne menšie. Či už ide o Gironu, Manresu, Lleidu a tak ďalej. Celková rozloha zaberá 32 000 kilometrov štvorcových (v porovnaní so Slovenskom - 49 000km²). Celkovo ide o 6% zo Španielska.
Pre (ne)znalcov geografie:
Podľa údajov z roku 2016 tu žije vyše 7 500 000 ľudí. Katalánci sú prevažne vyznávači rímskokatolíckej cirkvi. Komunikujú nielen po španielsky, ale hojne sa využíva aj ich katalánčina. Kedysi bola zakázaná, no dnes sa jedná o úradný jazyk a ľudia ňou často konverzujú v rôznorodých bežných situáciách. Pre 36% tamojších ľudí je primárnym jazykom. Jednoducho, aspoň trošičku sa líšia od bežných Španielov. Avšak, necítia sa byť hrdými Španielmi (možno niektorí áno, nepýtali sme sa každého). Už dlhú dobu v tamojšom regióne badať snahu o nezávislosť. Práve kvôli nej boli na prelome septembra a októbra 2017 zaplnené titulky médií. V Katalánsku sa síce konalo referendum, no nedošlo k nemu zo dňa na deň.
Vypočujte si trocha katalánčiny:
Keď sme Katalánsko spomínali ešte v máji roku 2016, napísali sme: "Zatiaľ neveľké napätie môžeme pozorovať najmä na futbalových zápasoch a iných podujatiach," a ešte bolo doplnené - "v aktuálnom roku je situácia zatiaľ pokojná, no nikto nemôže vylúčiť, že Katalánsko sa jedného dňa objaví na mape Európy ako samostatný a suverénny štát." Vidíte, ako sa situácia za pár mesiacov zmenila? Vyostrila sa, no stále nie je dostatočná na odtrhnutie.
Katalánci majú v rámci Španielska už teraz pomerne veľké právomoci. Disponujú vlastným parlamentom a zároveň aj vládou, na internete majú vlastnú doménu (.cat) a ľahko rozpoznateľná je aj ich vlajka i hymna. Na svoju národnú identitu sú hrdí. Čo im teda vadí? Napríklad financie. Do španielskeho rozpočtu vlievajú viac ako z neho dostávajú. Ide totižto o druhý najbohatší región celej (zatiaľ) jednotnej krajiny - tvorí sa tu až 20% HDP. No vytvorenie novej republiky nie je rozhodne zadarmo. Darí sa farmaceutickému, potravinárskemu, chemickému priemyslu i ďalším. Dôležitý je aj turizmus. Sagrada Familia v Barcelone, pláže, zámky, hory i ďalšie lákadlá sú hojne navštevované. Až 24% zahraničných turistov Španielska (z celkového počtu) ročne navštívi len Katalánsko. Aj napriek všetkej priazni je súčasne evidovaná 15% nezamestnanosť.
Hymna Katalánska -Els Segadors:
A čo členstvo v Európskej únii? Katalánci sú jej priaznivcami, no ak by sa náhodou odtrhli, ich členstvo v najdôležitejšej inštitúcii na Starom kontinente nie je vôbec isté. Dokázalo by splniť prijímacie kritériá? Čo by si o možnom členstve myslelo Španielsko? Ako by sa EÚ a členské krajiny vôbec zachovali? Neľahké otázky a ešte ťažšie odpovede. Ak by sa ocitli mimo EÚ, stratili by obchodné i rôzne ekonomické výhody, nastal by nemalý problém. Kým by sa krajina vzchopila zo šoku, ubehlo by veľa rokov. Ak vôbec...
Zatiaľ im prezentácia funguje najviac na futbalových zápasoch:
Aj napriek všemožným scenárom by sa nestratili minimálne vo futbale. Ak by tamojším predstaviteľom vyšlo ideálne zostavenie tímu, žlto-červený dres by pokojne mohli obliekať mená ako Kiko Casilla, Gerard Piqué, Marc Bartra, Jordi Alba, Aleix Vidal, Sergio Busquets, Cesc Fábregas a ďalší. Nový "futbalový Gibraltar" by asi nehrozil. No bude obyvateľom stačiť na uspokojenie najpopulárnejší šport na zemi?
