Foto-turista s neobyčajne krásnymi fotografiami nám zodpovedal niekoľko otázok.
Šimon Trnka je meno, ktoré rezonuje u Slovákov čím ďalej, tým viac. Jeho facebooková stránka sa rozrastá o stovky až tisíce nových fanúšikov zdieľajúcich rovnaké zážitky a pocity alebo minimálne túžiacich po slobode a voľnosti, ktorá srší snáď z každého Šimonovho záberu. Niekoľko otázok sme mu položil i my a odpovede ťa ľahko utvrdia v tom, že dovolenka neznamená len ubytovať sa v hoteli a ležať na pláži. Mimo iného, jeho fotografie sú skutočne nádherné a zaslúžia si vašu pozornosť. Sledovať ho môžete na Facebooku či Instagrame.
Ahoj. Veľa našich čitateľov ťa už zrejme pozná, no i tak sa nám môžeš na začiatok predstaviť
Ahoj, volám sa Šimon Trnka, v podstate obyčajný 29-ročný chalan, len s tým rozdielom, že popri výletoch do hôr so sebou ťahám aj celkom veľký foťák, 2 objektívy, statív, karimatku, spacák, stan, varič a plynovú bombu. Spať na horách je pre mňa relax, ktorý dopĺňam záľubou vo fotení.
Ako si sa dostal ku fotografovaniu?
Úplne prirodzene, už od mala sa u nás doma vždy našiel nejaký fotoaparát, a keďže ma technické veci bavili, hral som sa s nimi a cvakal o stošesť. Len vtedy to šlo viac do peňazí, dnes máme SD karty a nie je problém priniesť z výletu 500 fotiek a finálne vybrať 40. Ku foteniu akému sa venujem dnes ma priviedla najmä záľuba v turistike, hory sú môj život a rád si odnášam pamiatky z výletov nielen vo forme zážitkov, ale aj fotografií.
Živí ťa umenie?
Nie, neživí, fotenie je čisto koníček, ktorým sa veľmi pekne dá odreagovať od každodenného stresu a povinností. Niekedy sa neviem dočkať piatku alebo predĺženého víkendu kedy aj s priateľkou odcestujeme do hôr a užijeme si pár dní samoty.
Neraz prespávaš v skutočne extrémnych podmienkach. Čo všetko potrebuješ k prežitiu?
Na začiatku to bola hlavne odvaha niečo také vyskúšať, spať na vrcholkoch hôr nie je vôbec sranda, párkrát sme sa ocitli v nie moc príjemných situáciách, zastihla nás búrka v lete alebo víchrica v zime, kedy sme sa dostávali do bezpečia hodinu po štvornožky lebo na nohách by nás odfúklo. Na prežitie toho človek nepotrebuje veľa, na užitie výletu potrebujem ale hlavne dobré počasie keďže fotím. Okrem toho je rovnako dôležité aj vybavenie na prenocovanie, v ruksaku nemôže chýbať kvalitný spacák, hrubá nafukovacia karimatka, varič, jedlo, 3-4 litre vody a oblečenie, stan len v prípade možnosti zhoršenia počasia. Ruksak občas váži aj 20 kíl, väčšinou cestou hore nadávam aký je ťažký, ale na vrchole to vypúšťam z hlavy a užívam si výhľady.
Je takáto forma cestovania, respektíve turistiky ekonomicky náročná?
Takéto špásy sú ekonomicky náročné na začiatku, treba zaobstarať kompletné vybavenie a oblečenie, ale keď človek správne investuje, vydrží mu roky. Baví ma robiť finančné štatistiky našich výletov. V USA sme za 15 dní cestovania minuli 1400 EUR na osobu, v cene je letenka, ubytovanie, požičanie auta, nafta, strava atď, stihli sme navštíviť 8 národných parkov a priniesli si úžasné zážitky, trik tkvie v tom, že sme nenocovali v drahých moteloch, ale väčšinou v stane len tak v divočine, v kempoch, alebo v aute pri zhoršenom počasí. Možno si niekto povie že sme držgroši, že si nezaplatíme normálne ubytovanie, ale nie je nad pocit vstávať v prírode, navariť si raňajky vo dvojici a vypiť kávu s výhľadom na okolitú krajinu a nie v all inclusive reštaurácii s ďalšími 200 hosťami.
Tohto roku si absolvoval výnimočnú škandinávsku expedíciu Fjällräven Polar. Ako takáto udalosť prebieha?
Fjallraven Polar bol nezabudnuteľný zážitok na severe Švédska a Nórska za polárnym kruhom. Počas 4 dní sme prešli na psom záprahu 300 kilometrov. Z celého sveta sa nás zišlo 28 účastníkov z 13 krajín. Každý vyfasoval záprah so 6 psami o ktorých sme sa počas celého pobytu starali, varili stravu a oni nás na oplátku viezli po nádhernej škandinávskej krajine. Začínali sme na severe Nórska kúsok od mesta Tromso a končili pri meste Kiruna vo Švédsku, trať sa ťahala od hôr cez lesy až po miest s množstvom zamrznutých jazier. Poslednú noc klesla teplota na - 24 stupňov celzia a my sme mohli pozorovať aj polárnu žiaru nad hlavami keďže sme spali pod holým nebom len v spacákoch. Proste splnený sen.
Tvoja tvorba zaujala množstvo významných zahraničných médií vrátane National Geographic. Môžeme očakávať rozsiahlejšiu spoluprácu s týmto či iným magazínom?
Zatiaľ sa nič nečrtá, ale nebránil by som sa ponuke. Fotenie si hlavne užívam, nefotím pre slávu, robím čo ma baví, ukazujem pekné miesta ľuďom a som poctený ak fotky zaujmú aj v zahraničí. O National Geographic sníva asi každý fotograf, niektoré moje fotky publikovali na webe, jedna sa skoro dostala aj do časopisu, ale na to si ešte musím počkať.
Každý nejak začínal. Čo by si poradil neskúseným fotografom, ktorí majú záľubu vo foto-turistike?
Hlavne veľa fotiť, experimentovať a zdokonaľovať sa v úprave fotiek, aj keď podľa môjho názoru by mala kvalitná fotka vzniknúť hlavne na mieste, nie v počítači zdĺhavými úpravami, nie som moc zástanca photoshopu v krajinárskej fotografii, ktorej sa hlavne venujem.
Koľko času obetuješ úpravám fotiek a aký softvér používaš?
Záleží najmä od podmienok počas fotenia, pekný slnečný deň bez obláčika sa upravuje veľmi ľahko, pár menších úprav a fotka je hotová za pár sekúnd. Horšie sú svetelne náročné zábery napríklad pri západe a východe slnka, tam je nutné pohrať sa viac. Väčšina mojich záberov sú jednocvaky, photoshop nemám ani len nainštalovaný, občas experimentujem s HDRkom, všetky úpravy prebiehajú v Lightroome. Veľa času venujem aj finálnemu výberu fotiek, nech to stojí za to.
Nerozmýšľal si niekedy nad video-blogovaním?
Vôbec, nie som ten typ, aj keď teraz je to veľmi moderné. Pravdu povediac, pár krát som skúšal výlety aj nahrávať, ale nemám nervy na ešte oveľa zdĺhavejšiu editáciu ako pri fotkách, radšej sa budem venovať poriadne fotografii.
Je vidieť, že Slovensko ti prirástlo k srdcu. Ktoré miesta by si odporučil turistom?
Som horal, preto by som turistom odporučil hlavne kopce s peknými výhľadmi na okolie, tie sa nachádzajú najmä v Tatrách, či už Nízkych, Vysokých alebo Západných. Áno Slovensko mi prirástlo k srdcu, najmä naše kopce, môžeme byť šťastní že máme prírodu akú máme, len by sme si ju mali viac vážiť nech ostane aj pre ďalšie generácie. Najbližšie srdcu mi je Malá Fatra keďže som v nej doslova vyrastal, momentálne ma lákajú vysoké hory keďže s priateľkou pomaličky nakúkame aj do horolezectva, určite sa budeme častejšie motať po Vysokých Tatrách a skúšať liezť na niektoré vrcholky aj s celou výstrojom.
Máš nejaké vysnívané krajiny/expedície, ktorých si sa doposiaľ nezúčastnil?
Samozrejme mám a je ich veľmi veľa, spomínal som vysoké hory, preto ma to ťahá napríklad do Ázie, turistikovať v Himalájach je jeden z najväčších snov a verím že sa raz podarí. Veľmi rád by navštívil aj Južnú Ameriku, Kanadu alebo Aljašku, na to si ale ešte počkám, reálnejšie vidím napríklad výstup na Elbrus, Mont Blanc alebo Grossglockner ktoré sú oveľa bližšie a aj menej finančne náročné.
Organizoval si alebo plánuješ v budúcnosti zorganizovať výstavu tvojich diel?
Ešte nie, ako som spomínal fotografovanie je najmä koníček a spolu s turistikou aj hlavná forma odreagovania od starostí v živote. Myslím že zorganizovať výstavu by bolo pomerne náročné a moc sa do toho nehrniem. Teší ma že môžem robiť radosť ľuďom zdieľaním fotiek a zážitkov na internete.
Ako si predstavuješ ideálnu dovolenku?
Veľmi jednoducho, presne ako road trip v Amerike alebo nedávno v Európe, vybrať si hlavné destinácie ktoré chceme navštíviť a jednoducho ísť, neriešiť presný harmonogram, tvoriť dovolenku počas jazdy, neriešiť hotely, checkiny, checkouty a spať v stane tam, kde sa v ten deň dostaneme. Do kempu veľakrát prídeme v noci keď už na recepcii nikto nie je, to by sa na normálnom ubytovaní stať nemohlo, postavíme stan a ráno vyplatíme noc. Takýto typ dovolenky nás aj s priateľkou baví a garantuje úžasné zážitky a úplne iný rozmer spoznávania krajiny.
Okrem fotografie, venuješ svoj voľný čas nejakým ďalším záľubám?
Áno, fotografovanie je len doplnok k cestovaniu a turistike. Momentálne veľmi intenzívne lezieme, najčastejšie na skalkách, ale už už sa konečne odhodlávame aj na Vysoké Tatry. Verím že to bude ako s prespávaním na kopcoch. Na začiatku sú vždy obavy ale tie sa pominú po prvom vyskúšaní.
K záveru pár rýchlych otázok. Nízke alebo Vysoké Tatry?
Vysoké
Leto alebo zima?
Zima
Východ alebo západ Slnka?
Východ
Ďakujeme za rozhovor a prajeme veľa úspechov.
