Ak sa s Yellowstonským supervulkánom niečo nespraví, o niekoľko tisíciek rokov nás pohltí.
Určite si už počul o supervulkáne skrývajúcom sa pod zemou Yellowstonského národného parku v USA. Na tému jeho výbuchu bolo natočených niekoľko apokalyptických filmov, no pri nich to nekončí. Ak supervulkán, známy tiež ako Yellowstonská kaldera, vybuchne, Severná Amerika skončí a obrovské následky by niesli aj iné kontinenty. Supervulkán už v minulosti (dva milióny rokov dozadu) vybuchol. Momentálne sa neočakáva, že by sa to stalo v blízkej dobe, no raz to príde, a tomu treba predísť.
Výbuch supervulkánu znamená apokalypsu a milióny smrtí. Yellowstonská kaldera je systém viacerých sopečných žíl uchovaný pod zemou a aj keď by sa v prípade výbuchu všetky spojili do obrovského stratovulkánu, technicky môžeme hovoriť o viacerých sopkách, ktoré sú navzájom poprepájané. Už dlhšiu dobu sa rozmýšľa nad plánom, ako sa potenciálneho nebezpečenstva ležiaceho v obrovskom národnom parku dá zbaviť.
Určite si zo školy pamätáš, že takmer všetka magma sopky leží v takzanom magmatickom krbe, v samotnom srdci vrchu. Teplota magmy môže stúpať i klesať a podľa toho sa tavia horniny, ktoré držia magmatický krb pokope. Magma či láva totiž nie sú nič iné než roztavené skaly, horniny a minerály. Spolu s pribúdajúcou teplotou a taviacimi sa kusmi sopky však stúpa aj tlak, ktorý následne prerazí horniny väzniace magmu a láva vytryskne na povrch.
Aj v tých najtvrdších filmoch však vídame sopky, ktoré nie sú ani porovnávateľné s Yellowstonským stratovulkánom. Talianske sopky si v dnešnej dobe len poprdkávajú a z okolia sa evakuuje pár tisíc ľudí a láva do pár hodín zaschne. Yellowstonský supervulkán však predstavuje omnoho väčšie nebezpečenstvo a NASA prišla s riešením. Vedci vypočítali, že aby sa tlak ustálil, stačí krb schladiť o 35 %.
Narvhuje vyvŕtať desať kilometrov hlbokú jamu k horúcim geotermálnym vodám obklopujúce magmatický krb. Práve im vďačíme za to, že sopky nevybuchujú. Plán je, že do jamy jednoducho nalejeme viac vody, ktorá schladí horúcu vodu okolo krbu, čo bude mať za následok zníženie teploty samotnej magmy. Samotné ochladzovanie by však trvalo tisícky rokov. Island už na niečom podobnom pracuje, zo žeravej vody má v pláne vyrábať energiu. Ak si však predstavuješ jednoduchý vrt, si na omyle. V skutočnosti sa treba prepracovať k vodám pod samotným úložiskom magmy, nie nad. Mohlo by sa totiž naraziť na prasklinu a megasopka by eruptovala okamžite.
Uskutočnenie plánu stojí asi 3,5 miliardy dolárov, čo je na americké pomery malá čiastka, presne 0,6 % ročného rozpočtu na zbrojenie USA. Ak sa však investuje o niečo viac, sopka by sa mohla sama zaplatiť, keďže z nej dokážeme zadarmo vyrábať elektrickú energiu.
