Krátka analýza našej obsesie s dejovými zvratmi.
Niektoré z najslávnejších momentov vo filmovej histórii vďačia za svoju ikonickosť nezabudnuteľnému plot twistu. Dejové zvraty či šokujúce odhalenia na konci snímok sa tešia veľkej obľube a opakovane v nás dokážu vyvolať široké spektrum emócii a nadšenie pre filmy samotné (za predpokladu, že sú skutočne kvalitne spracované). Prečo ale máme podobné momenty tak radi? A ako filmári dosahujú ich efektívnosť? Dnes si o tom povieme niečo viac.
V prvom rade si musíme uvedomiť, že väčšina plot twistov je vo svojej podstate identická. Základná premisa zvykne vyzerať nasledovne: Dve veci sú v skutočnosti jednou. Veľké množstvo filmov vyvýja nemalú snahu presvedčiť svoje publikum o existencii dvoch separátnych entít. Twist prichádza v momente, kedy zistíme, že oddelené nie sú. Pozrime sa na niekoľko príkladov. V pôvodnej Star Wars trilógii je Luke presvedčený, že jeho otec je mŕtvy a medzitým je prenasledovaný Darth Vaderom. Pochopiteľne, o ideu Lukovho otca ako čestného hrdinu sme ako publikum spolu s ním obraní v momente, keď zistíme, že Lukov otec a Darth Vader sú jednou a tou istou osobou. Pôvodná Planéta opíc sa nás snaží viesť k presvedčeniu, že Zem a planéta, na ktorej sa dej odohráva, sú dvomi odlišnými miestami... nie sú. V snímke Oldboy sa Oh Dae-su snaží nájsť svoju stratenú dcéru. Počas pátrania sa zamiluje do Mi-do... ktorá je jeho dcérou. Fight Club - Tyler Durden a Rozprávač sú tou istou osobou. Kaizer Soze a Verbal Kint v Usual Suspects - to isté. Táto technika bola mimochodom použitá v 5 zo 7 kníh o Harrym Potterovi.
Prirodzene, nie všetky plot twisty fungujú presne týmto spôsobom. Ako príklad môže poslúžiť Šiesty zmysel, film s jedným z najslávnejších plot twistov vôbec. Postava Brucea Willisa na konci snímky zistí, že je v skutočnosti duch. To, samozrejme, nie sú tak úplne dve veci stávajúce sa jednou. Willis namiesto toho milne verí, že je súčasťou jednej skupiny (živí), pričom v skutočnosti patrí do inej (mŕtvi).
No všetky tieto twisty sú časťou príbehu, ktorú Aristoteles nazval anagnorisis. Čo môžeme voľne preložiť ako zistenie. Sám Aristoteles toto slovo definoval ako „premenu ignorácie na vedomie produkujúce lásku alebo nenávisť medzi postavami, pre ktoré poét zamýšla dobrý či zlý osud.“ Pre anglicky hovoriacich pridávame aj definíciu Merriam-Webster: „The point in the plot especially of a tragedy at which the protagonist recognizes his or her or some other character's true identity or discovers the true nature of his or her own situation.“ Anagnorisis je teda chvíľa, kedy postava objaví svoju skutočnú povahu či identitu alebo identitu inej postavy, väčšinou svojho antagonistu (toto je samozrejme len príklad). Pre vznik plot twistu môžu poslúžiť aj iné princípy (Deus ex machina, poetická spravodlivosť), no anagnorisis je nie len najpoužívanejšou, ale aj najefektívnejšou.
Najfascinujúcejším elementom plot twistov je však neoddiskutovateľne fakt, že fungujú ako dekonštrukcia nášho vlastného spôsobu myslenia. Spôsob myslenia, o akom budeme hovoriť, je vlastný najmä západnej kultúre, no rozhodne sa na ňu nelimituje a keďže sa bavíme primárne o konzumovaní západnej filmovej produkcie, je tento koncept dokonale aplikovateľný kdekoľvek na svete. Francúzsky filozof Jacques Derrida spopularizoval formu kritickej analýzy zvanej dekonštruckia. Podľa tejto teórie sme ako ľudia schopní chápať veciam len podľa toho čím nie sú. Výsledkom toho má byť vytvorenie binárneho vnímania sveta, kedy pre nás z kultúrneho hladiska existujú veci v podobe opozitných párov (dobro a zlo, muž a žena, čierna a biela, liberalizmus a konzervativizmus...). A v západnej kultúre je podobné zmýšlanie k videniu skutočne všade. Slávne filmové hlášky typu „there's two kinds of people in the world“, Anakinovo „if you're not with me, then you are my enemy“, či prehlásenie Georgea Busha „either you're with us or you are with the terrorists“.
Dekonštrukcia nám však umožnuje zistiť, že tieto nemusia byť skutočnými protipólmi a najmä, že svet je o kus komplikovanejší. Poďme na to veľmi jednoducho. Vráťme sa k predošlým príkladom plot twistov a zjednodušme každý jeden z nich na úroveň jedinej vety. Darth Vader je Lukeov otec (Star Wars). Oh Dae-su je milencom svojej dcéry (Oldboy). Zem je Planétou opíc (Planet of the Apes). Rozprávač je Tyler Durden (Fight Club). Teraz zjednodušme všetky twisty ešte viac a pozrime sa, z čoho sa v kontexte príbehu skladajú. Všetky z nich v podstate obsahujú polovicu reprezentujúcu dobro (Luke, Zem, Rozprávač, Oh Dae-su) a polovicu reprezentujúcu zlo (Darth Vader, byť milencom svojej dcéry, Planéta opíc, Tyler Durden). Skutočným hororom plot twistu teda vo veľmi zjednodušenej podobe je fakt, že hovorí nasledovné: dobro je zlom. Inými slovami, nie len, že nemôžu existovať jedno bez druhého, ale najmä to, že sú ako také prepojenými a neoddeliteľnými.
Ako však môže niečo byť svojím vlastným protikladom? V metaforickej rovine, pochopiteľne. Predošlé tvrdenia slúžia ako vyjadrenie určitej témy v rámci svojho vlastného príbehu a kontextu. V podstate ide o pradoxy. A práve to je esencia skvelého plot twistu. Ten paradoxný moment, kedy sme ako publikum morálne zmätený z toho, čo sa práve odohralo. Moment, ktorý vyvráti alebo napadne naše prijatie binárneho vnímania sveta. To je dôvod, prečo nás plot twisty dokážu zakaždým prekvapiť. Prenesú nás zo sveta čiernej a bielej do fantázie o nekonečných možnostiach. Ak sme zvyknutí vidieť elementy v populárnej kultúre ako dobré alebo zlé, dozvedieť sa o ich jednote bude pre publikum zakaždým silný intelektuálny stimul. To je dôvod, prečo budeme z filmov ako Usual Suspects vždy odchádzať šokovaní.
