Keď sa snažila domôcť spravodlivosti, bola zatvorená na psychiatrii.
V Spojených štátoch amerických patrí prípad únosu Waltera Collinsa medzi najznámejšie zmiznutia detí. Akoby nestačilo, že matka prišla o syna, polícia jej naviac núkala nepravého. Keď sa po pár dňoch s kamennou istotou vrátila Christine Collinsová na policajnú stanicu, aby strážnikom vysvetlila, že zrejme pochybili, zariadili jej pobyt v psychiatrickej liečebni. Po prepustení už ale nik nepochyboval o pravde pani Collinsovej. Telo jej pravého syna sa však už nikdy nenašlo.
Marec 1928, deň ako každý iný. Deväťročný Walter Collins sa práve pofľakoval pred domom a keďže dostal od mamy pár drobných, chystal sa do neďalekého kina v blízkosti Lincoln Heights, kde bývali. Odišiel, no už sa nikdy nevrátil. Zmiznutie iba deväťročného chlapca prišlo polícii veľmi nevhod. Iba pred pár mesiacmi sa totiž trápili s únosom len dvanásťročnej Marion Parkovej, ktorá sa napokon našla umučená k smrti. Polícia tak bola v očiach verejnosti nemilosrdne kritizovaná. Pokrivená reputácia tentokrát nepripadala do úvahy. Dôstojníci sa preto pustili naplno do pátrania. Ani týždne a mesiace však neprinášali požadované výsledky a prípad sa pomaly, ale isto presúval do kategórie nevyriešených. Jediné, s čím vyšetrovatelia operovali, bolo svedectvo, že chlapec sa mal tesne pred svojím zmiznutím rozprávať s neznámym mužom. Žiadne stopy nepriniesla ani myšlienka, že by celý únos mohol súvisieť s kriminálnou minulosťou Walterovho otca, ktorý akurát pobýval vo folsomskom nápravnom zariadení. Policajná práca sa skrátka zasekla na mŕtvom bode, čo si však policajti na čele s kapitánom Jonesom nemohli dovoliť. Ostrá kritika sa na vyšetrovateľov valila z novín aj od širokej verejnosti.
Christine Collinsová
Komplikovaná situácia si vyžadovala rýchle riešenie. Policajný zbor odmietal vyzerať v očiach čitateľov ako banda neschopných povaľačov, čo ani nevedia nájsť syna jeho ustráchanej matke. Rok 1928 tak nebol pre los angelskú políciu práve ideálny. V porovnaní s Christine Collinsovou sa však nemali na čo sťažovať. Opustená matka zažívala v prvých dňoch a týždňoch od zmiznutia doslova peklo. Cez deň zarábala peniaze ako telefonistka, po nociach sa topila v hrôzostrašných predstavách, čo musí jej malý syn prežívať. Nevedomosť kde a s kým sa nachádza a s akým zámerom bol unesený spôsobovali pani Collinsovej bezsenné noci. Polícia sa však chystala na veľké odhalenie. Prípad mal byť po piatich mesiacoch úspešne vyriešený. Walter Collins bol nájdený v štáte Illinois, teda takmer 3 500 kilometrov od miesta svojho zmiznutia. Úľava Walterovej mamy sa nedala popísať. Stretnutie, na ktoré všetci s radosťou čakali, sa však nevyvíjalo podľa predstáv. Stretnutie mamy a syna po niekoľkomesačnom odlúčení bolo na prvý pohľad veľmi chladné a neosobné. „Toto nie je môj chlapec,“ snažila sa presvedčiť policajtov hneď počas stretnutia.
Naľavo skutočný Walter Collins, napravo jeho dvojník Arthur J. Hutchins
Podoba tam určite bola, Walter to však nebol ani náhodou, dala by za to aj ruku do ohňa. Policajný zbor si teraz ani náhodou nemohol dovoliť omyly podobného rázu. Priznanie chyby by nielenže posunulo celý prípad späť do mŕtveho bodu, naviac by vyšetrovatelia vyzerali ako idioti, keď núkajú matke cudzie dieťa. Pani Collinsovú o svojej pravde všemožne presviedčali. Počas takmer polročného odlúčenia sa predsa mohol fyzicky aj psychicky zmeniť. Bohvie, čím všetkým si musel za tak dlhý čas prejsť, presviedčali vyšetrovatelia. Chlapca si napokon po dlhom naliehaní neochotne zobrala k sebe. Po pár týždňoch sa však na policajnú stanicu vrátila späť. Jej presvedčivý výstup a argumenty boli pritom oprávnené a neprehliadnuteľné. Na pomoc si zobrala aj Walterove staré fotky, ktoré pred ich očami porovnávala s údajným synom. Navyše predkladala aj lekársku dokumentáciu, ktorá sa s telom „nového Waltera“ vôbec nezhodovala. Polícia sa však rozhodne poľaviť nechystala. Akékoľvek argumenty a odchýlky odmietali. Fyzické aj psychické odlišnosti sú spôsobené mučením, snažili sa presvedčiť pani Collinsovú. Úspešne vyriešený prípad si nechceli vziať za žiadnu cenu.
Presvedčenie Christine Collinsovej bolo však skutočne správne. Políciou nájdené dieťa nebol deväťročný Walter Collins, ale jedenásťročný Arthur J. Hutchins z Iowy, ktorý utiekol z domu. Dôvodom jeho premysleného klamstva bol úmysel zbaviť sa nevlastnej mamy a dostať sa do Los Angeles. Stratený Walter Collins tak ponúkol Arthurovi úžasnú šancu na nový život. A okrem pani Collinsovej sa mu podarilo oklamať skutočne všetkých. Spolužiaci, policajti aj učitelia sa ozaj domnievali, že znovuobjavený chlapec je bezpochyby Walter. Len psychiatri a psychológovia o Walterovej identite mierne pochybovali. Kapitán Jones však vedel, ako umlčať hysterickú a nepoddajnú Collinsovú. Aby viac nekazila reputácia celého policajnému zboru, zabezpečil jej umiestnenie do psychiatrickej liečebne. To už bolo ale aj Arthurovi jasné, že tadiaľto cesta nevedie. Krátko po jej zatvorení do sanatória sa sám priznal. A i keď tam pani Collinsová strávila iba desať dní, bolo to desať dní plných ponižovania a nehumánneho zaobchádzania.
Sarah Northcottová a Gordon Northcott
Po jej prepustení sa udial v prípade vytúžený obrat. V celej kauze sa stále viac a viac začalo objavovať meno Gordon Northcott. Ten mal na svojej farme v Kalifornii držať neznámy počet maloletých chlapcov, ktorých pohlavne zneužíval a mučil. Na farme však nežil sám, spolu s ním tam pobýval aj jeho synovec Sanford, ktorý sa o vyššie spomenutých skutočnostiach nechcene preriekol pred sestrou – Jessie Clarkovou. Polícia sa teda okamžite zamerala na Gordona Northcotta a jeho matku Sarah Nortcottovú. S tou mal totiž malých chlapcov unášať, biť a pohlavne zneužívať. Smrť v rukách chladnokrvných vrahov mohlo podľa úradov nájsť až 20 detí. A v zozname samozrejme figurovalo aj meno malého Waltera Collinsa. Vyšetrovanie dvojice sprevádzali bizarné výsluchy, pri ktorých Sarah tvrdila, že jej syn Gordon vzišiel z incestného vzťahu. Ten naopak tvrdil, že s matkou udržujú pravidelný sexuálny styk. Napokon bol Gordon Northcott uznaný vinným z vraždy troch chlapcov a odsúdený na trest smrti obesením. Matka Sarah Northcottová bola usvedčená len z vraždy Waltera Collinsa. Jeho telo sa však nikdy nenašlo, a tak Christine až do smrti neprestala veriť, že jej syn je stále nažive. Čo sa týka súdnej dohry Collinsová verzus polícia mesta Los Angeles, súd uznal právo na jej finančné odškodnenie vy výške 11 000 dolárov. Od policajného zboru ich však nikdy nedostala. Na záver už len dodám, že príbeh sfilmoval známy hollywoodsky režisér Clint Eastwood a do úlohy zdeptanej matky obsadil Angelinu Jolie.
